ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Čínsky film v roku 2013

Dotyk hriechu resizeKým v roku 2012 bol najvyšším ocenením pre čínsky film Strieborný lev v Benátkach, za najlepšiu réžiu si ho odniesol režisér Cai Shangjun za film Ľudia hôr, ľudia mora (People Montain, People Sea), nepochybným úspechom tohtoročnej čínskej filmovej žatvy bola Cena za scenár na Canneskom festivale pre film režiséra Jia Zhangkeho Dotyk hriechu (Touch of Sin). Aj napriek kritickému postoju a  povoleniu na oficiálnu distribúciu v čínskych kinách, sa v rebríčku komerčne najúspešnejších filmov neobjavil. Prvenstvo patrí blockbusteru Putovanie na západ: víťazstvo nad démonmi režiséra Stevena Chowa a Dereka Koka. Na poslednom mieste sa v prvej desiatke umiestnil Grandmaster Wong Kar-waia.

Filmová „perestrojka“
Čínsky filmový priemysel zaznamenal za posledné roky výraznú snahu o posilnenie ekonomickej agendy, ktorú podmienili kroky k štrukturálnym zmenám. Došlo k inštitucionálnym reformám smerom k decentralizácii a marketizácii systému produkcie, čo pre dovtedajšie štátom dotované štúdiá nebol  jednoduchý proces. Distribúcia hollywoodskych blockbusterov v polovici 90. rokov vyvolala snahu vyrovnať sa silnejúcim komerčným tlakom a čeliť konkurencii nasadením rovnocenných produktov.

Počínajúc rokom 2004, po prvý raz vzniklo viac než 200 filmov a príjem filmových štúdií sa zvýšil o 66% na takmer 435 miliónov dolárov. Filmy Feng Xiaoganga Svet bez zlodejov, Klan lietajúcich dýk Zhanga Yimou a Kug Fu mela Stephena Chowa (oba sa premietali aj v našich kinách, Svet bez zlodejov na ČT) patrili medzi najziskovejšie a prekonali po prvý raz od roku 1994  príjmy zo zahraničných filmov, a to aj napriek tomu, že počet zahraničných filmov v distribúcii sa zdvojnásobil. Rekonštrukcii filmového priemyslu výdatne pomáha aj  koproduckia s Hongkongom, v zmienenom roku bolo sedem z desiatich najúspešnejších titulov výsledkom úspešnej spolupráce a tvorili 70% všetkých príjmov.

Vo vzťahu k počtu obyvateľov sú  tieto výsledky pomerne skromné aj kvôli neporaziteľnému pirátstvu. Počínajúc prvým januárom tohto roku sa teda naširoko otvorili brány ako pre domácich súkromných, tak zahraničných investorov a filmových profesionálov. Vláda si od týchto krokov sľubuje prísun zlatonosného „know how“ a radikálne zlepšenie v oblasti nielen tvorby, ale aj distribúcie, ktorá je doposiaľ najslabším článkom filmového priemyslu.  Odborníci sa zhodujú v tom, že medzinárodná spolupráca  je pre čínsky film jedinou šancou, ako súperiť s mocným Hollywoodom.


Víťazná desiatka

Cesta na Západ víťazstvo nad démonmi resizeZdá sa, že najosvedčenejšou inšpiráciou je domáca história a klasické romány. Putovanie na západ: víťazstvo nad démonmi v podaní spomínanej dvojice režisérov má jednoduchý príbeh. Rybársku dedinku na brehu mora obťažuje démon v prevtelení do obrovskej ryby, požierajúcej nič netušiacich dedinčanov. Na obzore sa objaví  poloamatérsky mních demonobijca, ale veľmi sa mu nedarí, a tak zasiahne jeho skúsenejšia kolegyňa. Vysmeje sa z jeho infantilnej metódy, pozostávajúcej z čítania detských veršov. Nešťastný učeň sa poberie k svojmu majstrovi prosiť o radu. Pošle ho za Opičiakom, ale táto cesta vôbec nie je jednoduchá. Démon, lákajúci pocestných do svojho hostinca je aj nad sily krásnej kolegyne. Mení sa na obrovského kanca, ktorý ich prenasleduje až po úpätie hôr Päť prstov, kde je uväznený opičí kráľ. Sedí v hlbokej jame za svoj vzdor voči Buddhovi. Zásluhou dvojice hosťov sa však vyslobodí, porazí zlého démona, ale zároveň sa jeho mocenské chúťky vymknú spod kontroly a sám sa mení na nebezpečného démona. Tu zasiahne vyššia moc, sám Budddha v prevetelní do odvážneho malého démonobijcu. Inšpirácia  románom zo 16. storočia Putovanie na západ  čínskeho literáta We Chenga je evidentná. Je to jeden zo šiestich najdôležitejších čínskych klasických románov (u nás sú naznámejšie Sen o červenom pavilóne v preklade Mariny Čarnogurskej a Literáti a mandaríni v preklade Oldřich Krála) a podkladom preň bola cesta buddhistického mnícha Suan-canga, známeho tiež ako Tripitaka, ktorý sa v rokoch 629-645 vydal pre sútry do Indie. Do Číny priniesol asi 600 textov, ktoré postupne so svojimi žiakmi prekladal do čínštiny. Román sa delí na tri časti, pričom prvý rozpráva o zrodení Opičiaka, založení opičieho kráľovstva a vzbure proti nebu, druhá popisuje návštevu podsvetia cisárom z dynastie Tang a posledná je o prekonávaní nástrah, ktoré mníchovi kladú božstvá na jeho ceste za posvätnými písmami.  
Mníchova cesta a prekonávanie prekážok vo forme prenasledovania démonickými bytosťami je imaginárnou cestou k prebudeniu. Vo filme sa odohráva ako spektakulárna záverečná scéna potrestania  opičieho rebela obrovskou dlaňou všadeprítomného Buddhu. Nechýba tu ani ďalšia románova postava, Piesočný mních a koniec koncov ani prasiatko, zmutované do obrovskej divokej svine s démonickou vizážou. Prítomnosť komediálneho talentu Stephena Chowa je tu prítomná a film, tak ako i román sú „zdrojom dobrej nálady, totálneho nezmyslu, dobrosrdečnej satiry a skvelej zábavy.“ Asi netreba dodávať, že aj vďaka týmto kvalitám je Putovanie na západ tohtoročným najúspešnejším čínskym filmom.

Mladý detektív Di resizeĎalším historickým exkurzom je film Mladý detektív Dí: nástup morského draka (Young Detective Dee: Rise of the Sea Dragon) osvedčeného režisérskeho esa z Hongkongu Tsui Harka. Je prequelom filmu z roku 2010 Detektív Dí: záhada ohnivého fantómu, v ktorom sa staroveký policajt (dej filmu sa odohráva na prelome 7. a 8. storočia, keď v Číne vládla cisárovna Wu Zetian) pokúša zistiť príčinu série vrážd cisárskych úradníkov. Umierajú podivnou smrťou,  zhoria zaživa samovznietením. Detektíva Dí (Andy Lau), skôr než sa ujme vyšetrovania, musia najprv pustiť z väzenia, kde sedí za odpor voči cisárovnej, podozrivej, že otrávila svojho muža, aby sa mohla ujať vlády.
Film Mladý detektív Dí: nástup morského draka sa vracia do mladosti Día, doby keď prichádza  do hlavného mesta, lebo sa chce stať cisárskym úradníkom. Mesto sužuje útok morského draka, a tak cisárovna poverí detektíva Yuchiho, aby zasiahol a zistil príčiny útokov. Zneškodniť draka mu pomôže Dí, ale Yuchi je podozrievavý, a tak ho dá uväzniť. Z väzenia sa dostane za pomoci lekára Shatua a zistia, že za zložitým komplotom stojí princ z kráľovstva, ktoré cisár po porážke pripojil k svojej ríši. Príbehy o detektívovi Díovi majú zaujímavé historické pozadie. Prototypom tejto postavy je  sudca Ti z populárneho detektívneho literárneho žánru gong´an. Jeho vznik sa datuje od 13. storočia, panovania mongolskej dynastie Yuan (jedným z jej panovníkov bol i napríklad Kublajchán, u ktorého slúžil Marco Polo) a názov sa odvodzuje od stola, za ktorým pri súde sedeli sudcovia. Ďalšími postavami týchto príbehov boli sudcovia Bao, Peng alebo Li a z detektívok úspešne migrovali do opier i tradičného bábkového divadla. Ich popularita klesá od 17. storočia, po nástupe mandžuskej dynastie Qing. Približne v tomto období do gong´er prenikajú aj prvky  ďalšieho literárneho žánru wuxia, príbehov, orientovaných na bojové umenia.

V 20. storočí, v Tokiu objavuje holandský sinológ a spisovateľ Robert van Gulik v antikvariáte zbierku príbehov gong´er a preloží ich. Vyjdú v roku 1949 pod názvom Slávne prípady sudcu Ti. Tie ho potom inšpirujú k písaniu vlastných, štýlových detektívok, ktorých hlavným hrdinom je sudca Ti, vo filmovej verzii detektív Dí.


Virtuálna súčasnosť à la Hongkong

Mladé časy resizeVšetky ostatné tituly, okrem zmieneného Veľmajstra Wong Kar-waia (viď recenzia Perla ázijského manierizmu) sú zo súčasnosti a pre európskeho diváka ich príťažlivosť radikálne klesá. Dôvodov je niekoľko, ale tým najevidentnejším je tak intenzívne kopírovanie hollywoodskych filmov, že dosahujú aj keď neplánovane, úroveň komickej paródie.
Za všetky možno stačí spomenúť nepokrytú kópiu televízneho seriálu Sex v meste, v anglickej verzii nazvanej Tiny Times, v preklade snáď Mladé časy (réžia Guo Jingming), aj keď to znie trocha anachronicky. Ide o štyri priateľky, študentky akejsi  šanghajskej univerzity. Sú krásne a majú ambície uplatniť sa v glamour oboroch ako je móda a dizajn. Pôsobia ako dcéry bohatých rodičov, pohybujú sa v interiéroch a koniec koncov i exteriéroch, vzdialených od reality, neustále popíjajú šampanské a prezliekajú sa azda ešte častejšie. Jedna z nich začne pracovať ako asistentka riaditeľa v akejsi firme, boss ako je krásny, taký je krutý, bez akýchkoľvek známok emócií. Koktail, namiešaný navyše z emocionálnych turbulencií medzi kráskami a ich ešte krajšími  mužskými objektami, defilé luxusných áut, outfitov a jedál, je pre čínske publikum zrejme dostatočne šťavnatou potravou pre romantickú imagináciu a sladké bezvedomie. V úvode filmu vidíme hrdinky v akomsi pionierskom retre, spievajú známy škótsky evergreen Auld Lang Syne, neskôr ho strieda Clementine a div sa svete i Podmoskovské večery. Úspech prvej časti  vyvolal i pokračovanie Tiny Times 2. Keďže sú hrdinky už staršie, snažia sa tvorcovia menej sladiť a viac soliť, neustále ktosi umiera, na cintoríne stále prší a čierna kráskam fakt pristane.

Tang Wei resizeInak ako ironicky sa nedá písať ani o ďalších komerčných hitoch Hľadanie pána Správneho (Finding Mr. Right) režiséra Xue Xiaolu. Do Seattlu  prichádza mladá Číňanka Wen Jiajia (Tang Wei, známa z filmu Ang Leea Túžba,opatrnosť, 2007). Keďže nevie po anglicky, z otázok imigračného úradníka loví len slová, ktoré jej pripomínajú názvy amerických filmov. Jej bezchybný outfit a infantilné správanie ho presvedčí, že naozaj prišla len na výlet. Účel jej „výletu“ je však úplne iný. Z vôle svojho majetného, ale ženatého milenca prišla do Ameriky porodiť. Na tieto účely tu už existuje celá sieť zariadení. V jednom z nich sa ubytuje a svojim kolegyniam znepríjemňuje život ako sa len dá. Je rozmaznaná a peniaze rozhadzuje kozmickou rýchlosťou. K personálu domu pre tehotné Číňanky patrí i Frank, čínsky lekár, striedajúci svoje služby ako lekár bez licencie a zároveň je taxikárom. Bohatého čínskeho donora zanedlho prikvačí súd, uväznia ho a krásna Wen je odrazu bez peňazí. Mlčanlivý Frank sa napriek tomu o svoju pacientku stará, ona po čase skrotne a dokonca si nájde cestu aj k jeho desaťročnej dcére. Všetko sa napokon obráti, čínskeho otca pustia z väzenia a pre matku svojho syna pošle personál. Ona sa osamostatní, spomenie si na svoju profesiu redaktorky kulinárneho časopisu a vráti sa do Ameriky, aby sa na Empire State Building stretla v dojímavej scéne s Frankom a jeho dcérou.

Ak pominieme únavnú plytkosť týchto filmov bez copyrightu replikujúcich hollywoodske vzory, sú zaujímavé tým, čo skopírovať nedokážu. Je to predovšetkým realistický rozmer rozprávania. Pohybujú sa na úrovni virtuálneho kumulovania atrakcií a evidentné problémy im robí civilná psychologická drobnokresba. Počíta sa však kasový zisk, film dosiaľ zarobil 83 miliónov dolárov a umiestnil sa tak v rebríčku popularity na piatom mieste.

Zúriví policajti resizeMocnú vládu hongkongských receptov potvrdzujú aj ďalšie dva filmy Zámena (Switch) režiséra Jay Suna a Zúriví policajti (Badges of Fury) Wong Chi Minga. V prvom sa hrá o vzácnu maľbu z dynastie Yuan, kedysi rozdelenej na dve časti. Tá z múzea v Taipei zmizne a nájsť sa ju snaží agent Jinhan (Andy Lau), navzdory  záujemcom z rôznych kontinenov a druhý je  komediálnou detektívkou, inšpirovanou filmami s Jackie Chanom. Policajti sú v tomto filme dvaja, v zosobnení Jeta Li a Wen Zhanga (mních z filmu Putovanie na západ). Vyšetrujú  vraždy obetí s úsmevom na tvári, ako sa ukáže všetci boli nápadníkmi krásnej herečky, utápajúcej sa kvôli  sérii úmrtí nešťastných milencov v slzách. Do podozrenia sa dostáva jej žiarlivá sestra, aj keď nakoniec je všetko inak.

Americké sny v Čine resizeSumu najúspešnejších filmov dopĺňajú ešte dva filmy – Americké sny v Číne (American Dreams in China) Petra Chana o mladých Číňanoch, ktorí sa rozhodnú otvoriť v Pekingu sieť škôl na výučbu angličtiny. Reakcie zahraničných recenzentov na tento film sú plné podozrení, že ide o propagandistickú intervenciu vládnych kruhov. Peter Chan sa pre denník China Daily údajne vyjadril, že americký sen je v Číne mŕtvy už takmer tridsať rokov. Nezainteresovanému pozorovateľovi stačí vzorka desiatich najúspešnejších filmov, aby zistil, kde je pravda.

Druhé miesto patrí v rebričku režisérskemu debutu herečky a speváčky Zhao Wei / Vicky  Zhao, Takí mladí (So Young), Takí mladí resizepojednávajúci v nostalgickom tóne o študentských emocionálnych dilemách, kto koho chce, kto koho nechce a prečo, je na vyše dvojhodinový príbeh skutočne priveľa. Jediným ako – tak príťažlivým elementom tejto infantilnej hry na lásku sú interiéry a exteriéry univerzity, ktoré ako jediné vo filme vyzerajú reálne. Hrdinovia a hrdinky, bývalí univerzitní spolužiaci sa stretávajú znova po rokoch a hra na dospelosť a zmúdrenie je rovnako nudná a patetická. Je naozaj zarážajúce, ako blízko majú k sebe čínsky a ruský emocionálny gýč, naložený sladkastými rečami o nesmrteľnej láske a nekonečnom smútku bez milovaného, dokreslené  povinným ornamentom, slzami v očiach. Celá táto dojímavá bagáž  je ogirlandovaná  snami o Amerike, kariére a bohatstve v akomkoľvek skupenstve. Režisérka si za tento film odniesla cenu Zlatého kohúta, udeľovanú každoročne za tvorbu v oblasti kontinentálnej Číny a Hongkongu, za najlepší  debut.
    
Pravdepodobnosť, že sa s niektorým z týchto filmom stretneme i v našich kinách je vyššia u historicky orientovaných blockbusteroch Putovanie na západ: víťazstvo nad démonmi a Mladý detektív Dí: nástup morského draka, po ostatných tituloch môže siahnuť nanajvýš televízia. Milovníci akčných komédií s Jacky Chanom si určite prídu na svoje. Cinefilovia, sledujúci filmové dianie Ríše stredu budú možno mať šťastie na Túlavé psy (Stray Dogs) Tsai Ming-lianga, alebo Slepého detektíva (Blind Detective) Johnnyho To.  

 
 

        
  

Share/Save/Bookmark