Francúzskeho režiséra Xaviera Legranda predchádzala povesť majstra napätia. A že to nie je len fáma potvrdil aj svojim celovečerným debutom, psychologickou drámou Striedavá starostlivosť, v ktorom rafinovane rozohral hru medzi rozvádzajúcimi manželmi a ich sporom o striedavú starostlivosť.

Hneď expozícii vpadneme na súdne pojednávanie kde sa rieši, či má konkrétne otec právo na striedavú starostlivosť detí, keď matka tvrdí, že je pre ne hrozbou a malý syn sa evidentne otca Antoina (Denis Ménochet) bojí. Sudkyňa je na vážkach a aj po prečítaní vyjadrenia dieťaťa, že nechce byť s otcom, sa rozhodne dať šancu aj mužovi. Možno ju trochu mätie až príliš rezervovaná a chladná matka Miriam (Léa Drucker), a tak rozsudok znie: striedavá starostlivosť. Nikoho ani náhodou nenapadne, že deti nezvyknú klamať a chlapec vie prečo má k otcovi taký odmietavý vzťah. No nedá sa nič robiť – rozhodnutie súdu sa musí akceptovať. A tak Julien (Thomas Gioria) putuje od otca k matke a veru nie veľmi nadšene. Miriam a Antoine Bessonovci sa s tým musia zmieriť. Od tejto kalvárie je, našťastie, oslobodená staršia sestra Joséphine (Mathilde Auneveux), lebo je už vo veku, keď na ňu otec nemôže vyvíjať nátlak – rozhodnúť sa môže sama. Miriam však chce za každú cenu uniknúť z dosahu bývalého manžela a začať nový život. Odsťahuje sa, no márne, Antoine ju vypátra a nedá jej pokoj. Zo začiatku sympatický muž prestáva hrať rolu dobrého a starostlivého otca a pomaly odhaľuje svoje negatívne stránky. Po čase už vieme, že matka mala pravdu a deti do jeho starostlivosti nepatria. Najlepšie by bolo keby o ňom už nikdy viac nepočuli, ale padlo jedno neuvážené rozhodnutie a musia tie útrapy znášať. Najhoršie je na tom jedenásťročný Julien, ktorý sa snaží prispôsobiť okolnostiam, ale ide mu to veľmi ťažko. Surový otec sa ako - tak ovláda až do chvíle, keď ho začnú mať plné zuby aj rodičia a vyhodia z bytu. Jeho zúrivosť je bezbrehá. A že sa schyľuje k tragédii je viac ako isté. Toľko by hádam z obsahu stačilo.

Film získal na festivale v Benátkach Zlatého leva za debut a Strieborného leva za réžiu.Na tohtoročnú francúzsku cenu Cézar, výsledky vyhlásia 22. februára, získal až 10 nominácii. Nečudo domáce násilie je momentálne témou číslo jeden a my takisto tento až príliš rozšírený neduh nemôžeme ignorovať. Koľko nevinných detí zbytočne trpí, koľko žien je vystavených neskutočnému týraniu a ponižovaniu, bitkám a sú neustále v ohrození života. No existuje aj psychické týranie, keď psychopat na obeť ani náhodou brutálne nesiahne, ale o to viac ju zničí. A neplatí to vždy len o mužoch – dámy tiež nie sú vždy neviniatka. No to už nie je témou tohto filmu.  

Talentovaný scenárista i režisér Xavier Legrand vie, že pre násilného manžela sú najväčšou zbraňou vlastné deti – nimi svoju obeť ponižuje, vydiera a ničí. To, že dieťa trpí ho možno ani nezaujíma. Prchký, živelný, neovládateľný a predovšetkým žiarlivý Antoine (Denis Ménochet) je ukážkou psychopata, ktorý nielenže ničí svoju rodinu, ale aj seba. Málokedy vidíme tak perfektne vystavaný príbeh, a tak do najjemnejších nuáns napísanú postavu. Snímka je aj po hereckej stránke dokonalá, ale prečo film tak sugestívne zapôsobí na diváka je predovšetkým zakliate vo vynikajúco napísanom a gradovanom scenári. Keď autor a zároveň režisér vie čo chce povedať a navyše ako, tak potom nie je už tak ťažké dať tomu aj filmovú  podobu. No nezľahčujme Legrandovo režijné majstrovstvo a nezužujme len na scenár. Film hádam nemá slabé miesta, napätie je gradované pomaly, ale nadobudne o to väčšiu silu v závere, aby tvorca v podtexte bez diskusie apelatívne nevyzval všetkých, že násilie nesmieme tolerovať, zamlčovať a kryť. Snímka je zároveň aj výzvou do diskusie o tejto problematike, lebo väčšina postihnutých sa za svoju slabosť a zlyhanie hanbí a nedokáže priznať, že sa od násilníka nevie odpútať. Dobrým príkladom je hrdinka filmu Miriam, ktorá to chvíľu znášala, ale potom si povedala rázne dosť a neodstúpila ani o krok, vedomá si následkov.

Miriam v poddaní Léy Drucker je zo začiatku ustráchaná, nervózna a vzničená žena, ktorá sa pomaly spamätáva zo šokov, ktoré jej manžel pripravil, ale verí si. A verí predovšetkým, že týmto činom zachráni svoje deti. Zodpovedná matka ani inak konať nemôže. Neustále ataky zo strany psychopata znáša hrdinsky a je odhodlaná bojovať za každú cenu. Takisto sa dá povedať, že aj ona je po psychologickej stránke výborne vystihnutá postava, ktorá zoberie svoj život a život svojich detí do vlastných rúk – nech to stojí čo to stojí. Výborne jej nahrával Thomas Gioria v úlohe malého syna Juliena. Jeho výkon nesie znaky spontánnosti, detskej hravosti, ale aj prirýchleho dospievania vo virvare nepriaznivých udalostí.  Nebudem sa čudovať, keď si na udeľovaní Cézarov odnesie za hereckú kreáciu v tomto filme ktorýkoľvek z hercov, či to už bude Denis Ménochet, Léa Drucker alebo Denis Gioria. Rozhodne by si to zaslúžili.

Príbeh týranej ženy v Striedavej starostlivosti je zároveň aj apelom na súdnictvo, aby skutočne v každom prípade osobitne a dôkladne zvažovali na koho stranu sa postavia, lebo nikomu viac neublížia, ako práve bezbranným. A potom sa nemôžeme čudovať, že z niektorých detí vyrastú neuroticky a psychicky labilní jedinci. Film je však najmä dokonalou ukážkou, ako sa môže a malo narábať s napätím, ako ho treba gradovať, ako ustrážiť, aby sa aj v prípade psychologického thrilleru mohlo hovoriť o filme ako o umeleckom diele. Lebo, žiaľ, často sú podobné námety len samoúčelnou ukážkou násilia, vulgarizmov a dobre inscenovaných bitiek. No film Striedavá starostlivosť sa k nim rozhodne nezaradí.  

Striedavá starostlivosť (Jusqu'a la garde) Francúzsko, 2017
Dĺžka: 93 minút
Scenár a réžia: Xavier Legrand
Kamera: Nathalie Durand
Strih: Yorgos Lamprinos
Hrajú: Léa Drucker, Denis Ménochet, Thomas Gioria, Mathilde Auneveux, Florence Janas, Sophie Pincemaille, Jenny Bellay, Jean-Marie Winling, Jean-Claude Leguay, Julien Lucas, Saadia Bentaieb, Coralie Russier, Elisa Perry, Martihe Schambacher a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 7. februára 2019
Foto: ASFK