Renomovaný režisér a scenárista Michael Haneke sa narodil v nemeckom Mníchove, vyrastal v rakúskej Viedni a žije a pôsobí vo Francúzsku. Všetky tri krajiny sú uvedené ako krajina pôvodu aj pri jeho najnovšom opuse Happy End, ktorý prináša do našich kín Asociácia slovenských filmových klubov v rámci  Projektu 100 – 2017.

Michael Haneke (1942) začínal ako filmový kritik, venoval sa televíznej dramaturgii, divadelnej réžii i vysokoškolskej pedagogike, ale do povedomia širokej verejnosti sa zapísal predovšetkým ako tvorca takých medzinárodne oceňovaných filmov ako sú Pianistka, Biela stuha či Láska. Film Happy End nadväzuje  svojsky práve na posledný titul  - znepokojivou pochmúrnou atmosférou a hereckým obsadením. Zachytáva udalosti rozpadu francúzskej buržoáznej rodiny v tieni smrti a postavy starnúceho otca Georgesa a jeho dcéry Anny stvárňujú podobne ako v spomínanom filme skvelí herci Jean-Louis Trintignant a Isabelle Huppert.

Príbeh samotný je však ťažko vtesnať do niekoľkých viet. Tvorca ho totiž nakrútil ako pozoruhodnú, presne vypočítanú skladačku s tajomstvom. Nevieme presne, čo sa vlastne odohráva na plátne, koho sledujeme a dozvedáme sa to až s istým časovým posunom. Záleží na divákovi, ako si poskladá jednotlivé časti deja a odčíta ich význam. Jedno je však isté – všetko sa deje v súčasnosti a svoju úlohu tu zohrávajú aj moderné technológie. Napríklad úvodné i niektoré ďalšie scény sú filmované mobilným telefónom, inokedy sledujeme dialógy prostredníctvom internetového chatu na  počítačovej obrazovke a podobne. Navyše je miestom deja francúzske prístavné mesto Calais a pozadím súčasná imigrantská kríza.

Protagonistami príbehu sú príslušníci  kedysi mocnej a bohatej rodiny. Georges (Jean-Louis Trintignant) vybudoval  stavbársku firmu, ale po smrti manželky ju zveril dcére Anne (Isabelle Huppert) a jej neschopnému synovi Pierrovi (Franz Rogowski). Žijú spolu v honosnej vile aj s Anninym bratom  lekárom Thomasom (Mathieu Kasovitz), jeho druhou manželkou Anais a ich dieťaťom. Na začiatku príbehu k nim pribudne aj jeho dcéra z prvého manželstva 13 - ročná Eve (Fantine Harduin). K osadenstvo patrí i služobníctvo- arabská rodina Maročanky Džamily a jej manžela Rašida. Jednotliví členovia rodiny deklarujú slovne svoje dobré vzťahy a záujem o seba, ale v skutočnosti sa nevnímajú, nechápu a ani sa o to nesnažia. Anne i Thomasovi pokrytecky záleží viac na vonkajšom dojme a otcov pokus o samovraždu označia za nehodu. Nie sú ochotní pripustiť, že 85-ročný Georges skutočne túži po smrti. Vôbec si ani neuvedomujú patologické prejavy a ich dôsledky u svojich potomkov, či už ide o Pierra alebo ešte vypuklejšie u Evy, ktorej akoby absolútne chýbala empatia a úcta k životu. Psychická labilita, absencia citov, samozrejmosť  s akou sa vníma samovražda či vražda, sú vraj príznakmi našej doby.

Divák si vlastne až ku koncu filmu uvedomí, že to, čo sa mu na začiatku zdalo ako nevinná zábava dievčaťa s domácim zvieratkom, bolo testovanie psychofarmák ako vražedného prostriedku a zrazu aj predávkovanie matky vníma v úplne inom svetle. Rovnako ako záverečnú scénu, keď Eva splní želanie starého otca, dovezie ho na invalidnom kresle na morské pobrežie. Alebo vidíme, ako dôjde na stavenisku k zosunu pôdy a následne smrti. Anne sa darí za pomoci právnikov a peňazí všetko ututlať. Nikto nie je za nič zodpovedný. Život a zdravie akoby nemali cenu.  

Happy End je tzv. artový film. Má pomerne komplikovanú štruktúru rozprávania a vyžaduje si poučeného diváka ochotného domýšľať naznačené, uvažovať nad videným. Nie, tento film neanalyzuje, nehodnotí, iba pozoruje, zaznamenáva, upozorňuje. Na to, čo sa deje v našej aktuálnej súčasnosti, v našim vedomí, v našich charakteroch. Možno sa dívame, ale nevidíme. Hoci aj  ako rastú malé netvory medzi nami či v nás. Ako človek prestáva byť človekom a nikomu to neprekáža. Je to filmársky dobre nakrútený film, z ktorého aj bez násilných scén idú zimomriavky po chrbte. Ľudsky ho však nie každý musí prijať. Priznám sa, že osobne sa radšej utiekam k rozprávkam, ako k takejto krutej realite. Nuž, ale ako ironizujúci titul Happy End varuje, zdá sa,  že dobrý koniec nás nečaká. Ani na plátne, ani v živote.

Happy End, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, 2017
Dĺžka: 107 minút
Réžia: Michael Haneke
Scenár: Michael Haneke
Kamera: Christian Berger
Strih: Monika Willi
Zvuk: Giullaume Sciama
Hrajú: Isabelle Huppert, Jean-Louis Trintignant. Mathieu Kassovitz, Fantine Harduin, Franz Rogowski, Laura Verlinden, Aurelia Petit, Toby Jenes a iní
Distribúcia: ASFK – Projekt 100 - 2017
Premiéra v SR : 26.októbra 2017
Foto: ASFK