ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Neruda

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Neruda12 resizeV roku 2014 nakrútil čílsky režisér Manuel Basoalto politický triler Neruda, v ktorom zobrazil osud veľkého čílskeho básnika v povojnových rokoch, keď čelil perzekúcii a snažil sa pred zatknutím ujsť z rodnej krajiny. Presne toho istého hrdinu i životné obdobie tematizoval aj Basoaltov podstatne úspešnejší a známejší kolega Pablo Larraín, ktorý vlani nakrútil životopisnú drámu rovnakého názvu.

Kým v prvom filme, ktorý sa do našich kín nedostal, sa tvorcovia vracajú aj do minulosti, aby ukázali, aké udalosti a zážitky formovali Pabla Nerudu ako človeka i básnika, v druhom filme, ktorý distribuuje Asociácia slovenských filmových klubov, sa Larraín a jeho tím sústredili výlučne na krátke povojnové obdobie prenasledovania, končiace sa Neruda4 resizebásnikovým útekom za hranice.

Úvod filmu tvorí letmé a pre bežného diváka, nezorientovaného v čílskych dejinách, ťažšie čitateľné načrtnutie politickej situácie, aká vládla v Chile v roku 1948. Pablo Neruda (Luis Gnecco), básnik, politik, diplomat, senátor za severné banské provincie, už tri roky člen komunistickej strany, má v senáte prívržencov i odporcov, medzi ktorých patrí aj prezident Gabriel Gonzales Videla (stvárňuje ho Larraínov dvorný herec Alfredo Castro). Ich ostrý slovný konflikt plný vzájomných obvinení vyústi do Nerudovho zbavenia funkcie a príkazu na zatknutie. V snahe vyhnúť sa takémuto potupnému osudu sa Neruda, podporovaný spolustraníkmi, ktorí prechádzajú do ilegality, Neruda6 resizerozhodne  s partnerkou, maliarkou Deliou del Carril, ktorá sa stane jeho druhou manželkou (decentne ju hrá Mercedes Morán), odísť do zahraničia.  Keď sa prechod cez hranice do Argentíny nepodarí kvôli nejasnostiam s pasom básnika, ktorého vlastné meno je Neftalí Ricardo Reyes Basualto a Pablo Neruda iba pseudonym na počesť českého spisovateľa Jana Nerudu, bývalý senátor sa musí s pomocou priateľov takmer rok skrývať. Po jeho stopách sa totiž so zatykačom v rukách a so zaťatosťou buldoga vybral policajný prefekt Oscar Peluchonneau (v podaní najväčšej hviezdy filmu, mimoriadne tvárneho mexického herca Gaela Garcíu Bernala), pre ktorého je dolapenie Nerudu otázkou profesionálnej i ľudskej cti, doslova otázkou života a smrti. Medzi prenasledovaným a Neruda5 resizeprenasledovateľom sa vytvorí zvláštny vzťah, ktorý pripomína hru mačky s myšou. Neruda, ktorý chápe svoju cestu a všetky príkoria s ňou spojené aj ako príležitosť na dobrodružstvo (a necháva za sebou mätúce stopy), šancu na napísanie kľúčovej básnickej epopeje Veľký spev a vytvorenie svojej legendy nebojácneho hrdinu a bojovníka za mier, slobodu a sociálnu spravodlivosť, nerešpektuje rady ani príkazy svojich priateľov a ochrancov. Odmieta žiť zatvorený v konšpiračných bytoch a často z nich napriek nebezpečenstvu odhalenia uteká, aby sa poprechádzal v uliciach či pobavil v podradných bordeloch, lebo ženy, alkohol a hudba patria popri poézii k jeho najväčším láskam. Peluchonneau mu je stále v pätách – lenže vždy o okamih neskoro, čo v ňom vyvoláva celú škálu pocitov, od Neruda3 resizezúrivosti cez obdiv po frustráciu, ktoré Bernal majstrovsky a minimalisticky vyjadruje očami, perami či letmým gestom.

Rozprávačom tejto road movie je sám policajný prefekt, ktorého vnútorný monológ pripomína esej. Je v ňom málo informácií, tie uvedené podliehajú okamžite spochybneniu, zato hojne sa citujú Nerudove myšlienky a verše, čo sťažuje vnímanie náročného textu. Podobne pôsobí aj obrazová zložka filmu, ktorá sa nepodriaďuje lineárnej narácii, ale vyznačuje sa časovými a priestorovými zmenami, doslova skokmi, a to často aj v priebehu jednej sekvencie, napríklad rozhovoru policajta s Nerudovou partnerkou. Tento kaleidoskopový spôsob Neruda10 resizezobrazovania sa odráža aj v rozdielnom nasvecovaní záberov, ich zaostrovaní či rozostieraní, ba aj vo farebnosti, ktorá uprednostňuje sépiovú farbu a temnejšie odtiene. V kontraste je záver filmu, odohrávajúci sa na úpätí Ánd, v ktorom dominuje beloba panenského snehu s karmínovými škvrnami čerstvej krvi.

Podstatu filmu tvorí predovšetkým názorový, politický a časový duel básnika s policajtom bez príležitosti na osobnú konfrontáciu, pričom tá posmrtná obsahuje prvky magického realizmu, umeleckého smeru, ktorého kolískou je práve Latinská Amerika. Súboj sa neodohráva vo vzduchoprázdne, ale na pozadí udalostí, ktoré ovplyvnili ďalší osud krajiny i Neruda2 resizehlavných aktérov. Pablo Neruda vyzerá a občas sa aj správa ako obézna komická figúrka, raz usmoklená, inokedy patetická, ale je básnikom svojej doby, vyjadruje pocity a zmýšľanie biednejšej časti čílskej spoločnosti, preto jeho verše v nej rezonujú. Vo filme to dokladajú krátke sekvencie verejných recitácií, ale aj surových zatýkaní jeho podporovateľov a spolustraníkov, ovládajúcich jeho zložité metafory spamäti. Ba objaví sa aj záber z väzenského tábora uprostred púšte, kde na novú dodávku zatknutých dozerá sám generál Pinochet. Režisér Pablo Larraín sa vo svojej doterajšej tvorbe nevyhýbal politickým témam, Neruda8 resizerezonujúcim v jeho domovine, pričom najčastejšie si všímal, ako politika zasahuje do života outsiderov, ktorí sa o ňu nezaujímajú  a snažia sa pokojne žiť svoje privátne príbehy (spomeňme si na filmy Tony Manero, Post mortem, No, Klub). Ako vidieť, film Neruda nie je výnimkou z pravidla, ale pravidlom samým. Mimochodom, Pablo Neruda, výrazne podporovaný v čase politickej perzekúcie najmä európskymi intelektuálmi na čele s Picassom, čo film reflektuje v niekoľkých scénach, dostal za svoju tvorbu v roku 1971 Nobelovu cenu a zomrel o dva roky neskôr, presne vtedy, keď sa v Chile opätovne lámal politický systém a socialistického prezidenta Salvadora Allendeho vystriedal s masívnou podporou USA krvavý generál Augusto Pinochet.

Neruda9 resizePablo Larraín (1976), medzinárodne akceptovaný čílsky režisér, premiéroval svoje filmy prevažne na európskych festivaloch, kde dostal aj oficiálne ocenenia, napríklad Veľkú cenu poroty - Strieborného medveďa na Berlinale 2015 za Klub, kritiku katolíckej cirkvi. Životopisná dráma Neruda, uvedená v Cannes, bola dokonca nominovaná na Zlatý glóbus v kategórii Najlepší zahraničný film. Larraínov zatiaľ posledný film Jackie, portrét niekdajšej americkej prvej dámy, manželky zavraždeného  prezidenta J. F. Kennedyho, získal síce v Benátkach Cenu za scenár, ale nedosiahol ohlas jeho predchádzajúcich diel. Zdá sa, že domáce, čílske témy pristanú tomuto originálnemu tvorcovi viac. Uvidíme, ktorým smerom sa vyberie.

Neruda7 resizeNeruda, Chile, Argentína, Francúzsko, Španielsko, 2016
Dĺžka: 107 minút
Réžia: Pablo Larraín
Scenár: Guillermo Calderón
Kamera: Sergio Armstrong
Strih: Hervé Schneid
Hudba: Federico Jusid
Hrajú: Luis Gnecco, Gael García Bernal, Mercedes Morán, Diego Munos, Pablo Derqui, Michael Silva, Jaime Vadell, Emilio Gutiérrez Coba, Alfredo Castro a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 17. augusta 2017
Foto: ASFK

Share/Save/Bookmark