Na slávnostnom ukončení 52.ročníku MFF v Karlových Varoch  si prevzal Cenu prezidenta festivalu za celoživotný prínos českej kinematografii jeden z najúspešnejších českých režisérov a scenáristov, 87-ročný Václav Vorlíček. V karlovarskom Mestskom divadle pritom osobne uviedol viac ako 50 rokov starú komédiu Kdo chce zabít Jesii.

Kráľ českej filmovej komédie nakrútil dnes už legendárne snímky Pane, vy jste vdova!, Jak utopit dr.Mráčka aneb Konec vodníkú v Čechách, Což takhle dát si špenát a iné. Väčšina jeho filmov je však určená detským divákom: Tři oříšky pro Popelku, Dívka na koštěti, Princ a Večernice, televízny seriál Arabela,  Rumburak,  Sokoliar Tomáš, Mach, Šebestová a kouzelné sluchátko, Saxána a Lexikon kouzel. Vo filmoch Vorlíček vždy rád využíval  fantastické prvky, špecifický humor crazy komédie alebo motívy sci-fi. Scenáristicky na väčšine jeho filmov spolupracoval Miloš Macourek.

S Václavom Vorlíčkom sa porozprávala Hana Beranová.

Už v mladosti ste boli, údajne, očarený Erbenovými baladami. Odtiaľ je asi iba krôčik k čiernemu humoru.
Mám ho rád. Navyše  sa  predsa len zmenila mentalita ľudí a naučili sa zabávať pri čiernom humore. Zistil som, že ho majú dokonca radi. Samozrejme, nemožno to viesť do absolútnych absurdít, hoci sme sa s nimi (s Milošom Macourkom) pohrávali. Napríklad vo filme Pane, vy jste vdova sme zabili šesť ľudí. Ale pri každej vražde sa diváci smiali.

Režisér Martin Frič (režisér legendárnej komédie Kristián s Oldřichom Novým) vám vo vašich začiatkoch, po filme Kdo chce zabít Jessi, povedal, že máte úžasný zmysel pre humor a treba sa toho držať. Vy ste potom celý život nakrúcali komédie a rozprávky pre deti.
...ale vidíte, prišiel film Sokoliar Tomáš a tam nebol žiadny dôvod robiť z toho komédiu. Naopak, to je pre mňa netypický film, skôr baladický. Ale to ma tiež baví. Keď nájdem príbeh, ktorý mám chuť vyrozprávať, tak sa toho, samozrejme, chopím.

Nakrútili ste vyše tridsať celovečerných hraných filmov. Asi najznámejší je seriál Arabela a najmä snímka Tři

oříšky pro Popelku, bez ktorej sa nezaobídu žiadne televízne Vianoce. Ale nakrútili ste aj množstvo skvelých komédií...
Veľa režisérov má ostych, možno až strach pred nakrúcaním komédie, najmä ak nemajú zmysel pre humor, či už optimistický alebo čierny. Tak sa tomu radšej vyhnú a  nakrúcajú drámy alebo psychologické príbehy. Napokon, stačí sa pozrieť, čo sa nakrúca v poslednom čase v Čechách. Ročne je to dvadsaťosem – tridsať filmov,  ale komédií z toho je minimum.

Medzi vaše úspešné filmy patrila Dívka na koštěti /1971/. Hovorí sa, že práve táto snímka inšpirovala Joan Rowlingovú k napísaniu  príbehov Harryho Pottera.
To je taká fantázia, hoci pokiaľ ide o vročenie, tak by to mohlo byť. Ale to nikdy nikto nezaručí. Keď sme s Macourkom po prvý raz urobili film, v ktorom sme mali nejaké nadprirodzeno, abstraktné bytosti, kde ožili komixové figúrky (Kdo chce zabít Jessi), reakcie divákov nás veľmi nadchli. Rozhodli sme sa tomu venovať, pretože to je to najlepšie, čo môže človek dať  ľuďom: smiech. Platilo to osobitne po šesťdesiatom ôsmom roku, keď ľudia dali uši dole. Boli sme veľmi rozladení a znechutení, pretože sme vedeli, že to nebude na chvíľku, ale na dlhé roky. Tak sme sa usilovali ľudí zabávať.

Faktom však je, že v súťažiach na filmových festivaloch komédie zvyčajne nebodujú?
Iste, pretože komédiu mnohí pokladajú za tzv. ľahší žáner. Rozhodne to tak nie je. Je veľmi zložité a ťažké vymýšľať situácie, ktoré sa končia nejakým gagom, zábavnou pointou, na ktorých sa publikum rozosmeje. Ale pre autora - režiséra je lepšie ako vrece peňazí, keď počuje v kine, ako sa ľudia rehocú presne na tých miestach, ktoré sme si predstavovali, keď sme to písali.

... a na vašich filmoch sa baví už niekoľko generácií divákov, viac ako polstoročie...
A je to super. Platí to napríklad pre spomínané filmy - Dívka na koštěti alebo Kdo chce zabít Jessi, ktorý som nakrútil v roku 1965 .

Získali ste mnoho filmových cien – okrem iného aj Zlatú kameru na Artfilme. Čo pre vás tie ceny znamenajú?
Je to také pohladenie po duši, samozrejme, je to príjemné . Mám veľa cien, niektoré sa už nezmestia do vitrín, tak ich mám v knižnici za knihami. Vždy keď tam utieram prach, pripomínam si, za čo som to dostal. Ale ceny nemám spočítané, lebo napríklad producent Geleta, ktorý so mnou robil Sokoliara Tomáša, cestoval s tým filmom po svete, priviezol mnoho cien, ale vždy mi iba zatelefonoval: máme ďalšiu cenu...

Po tridsiatich rokoch ste nakrútili pokračovanie Dívky na koštěti (1971) - Saxána a Lexikon kouzel (2011). Film už nemal taký divácky úspech ako prvý. Asi nie nadarmo sa hovorí, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš...          
Viete,  človek si za tie roky nazbiera skúsenosti, ako pripraviť komediálne situácie. Išiel som podobnou cestou, ako pri prvom filme. Ale myslím si, že je to dobrá komédia, pre deti, aj pre dospelých.  Mimochodom, ja vlastne nemám jediný film, ktorý by bol mládeži neprístupný. Každý si tam nájde to svoje...

Ste nekorunovaný kráľ českej filmovej komédie. Máte vo svetovej kinematografii nejakú obľúbenú komédiu ?
Myslím si, že veľkou školou pre každého, kto chce nakrúcať komédie, je film Billyho Wildera Niekto to rád horúce (1959) s Marilyn Monroe, Tony Curtisom a Jackom Lemmonom.