ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Pápež František: Modlite sa za mňa (Francisco-El Padre Jorge)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Papez resizeO udatnom pontifikovi z komunistického Východu Jánovi Pavlovi II. vznikla hromada filmov, ale o jeho následníkovi, plachejšom teológovi Benediktovi XVI. prakticky žiadny. Pri údernom Františkovi sa vlna záujmu o sfilmovanie pápežovho života opäť zdvihla. Snímka Pápež František: Modlite sa za mňa nie je jeho prvým fiktívnym filmovým portrétom.

Zmocniť sa postavy súčasného pápeža nie je sústom veľkej odvahy. Jeho život je otvorený, „priamočiary“ a ako hrdina ľudí ulice púta obdiv a pozornosť. Pôvodný názov snímky František: Otec Jorge odkazuje v rodnom Papez4 resizelatinskoamerickom kontinente na známe meno a postavu jezuitského kňaza Jorgeho Bergoglia, ktorý sa v roku 2013 stal po dlhých stáročiach pápežom z neerópskej zeme. Jeho domovská Argentína je tým patrične povzbudená, čo cítiť hlavne na začiatku filmu, keď kamera v početných záberoch „cestuje“ po metropole Buenos Aires ako po slávnych priestoroch svojho slávneho rodáka. A v tomto duchu pokračuje celý film – velebí životnú púť pátra Jorgeho.

Tejto oslavnej podobe sa však nedostalo potrebného napätia, vnútornej dynamiky, vychádzajúcej z dramatického konfliktu postáv či deja. Z úvodných sekvencií pozitívne zaiskrila potýčka mladého Jorgeho s matkou, priznanie jeho kňazskej voľby pred kamarátmi pri biliarde a očarenie mladou intelektuálnou Papez2 resizekrásavicou. Matkino proroctvo, že zvolením kňazstva sa muž odsudzuje na samotu bez rodiny, sa stalo jedným z mála, ak nie jediným strhujúcim posolstvom filmu, keďže ho prítomnosť a moc Františkovho života celkom poprela.

Tento kontrapunkt zmarenej predpovede však čoskoro zanikol v ťažiskovej línii filmu - v predstavení nedotknuteľného hrdinu. Jeho autorita nie je budovaná vzťahmi, udalosťami či sebareflexiou, je daná a takto predurčená pre víťazný postup vo vatikánskom finále. Ostatné postavy filmu tvoria len účelové krovie pre bohato ilustrovanú, ale jednorozmernú adoráciu ústrednej postavy. Postavy z rodiny, ženské hrdinky, priatelia a Papez3 resizespolupracovníci, prípadne protivníci dobového domáceho režimu sú len nástrojmi, prípadne terčmi pre vyzdvihnutie Františkovej dokonalosti.  

Argentínsky režisér Beda Docampo Feijóo si so spoluscenáristom Césarom Gómezom Copellom akoby uvedomoval nedostatočnú vnútornú tenziu diela a snažil sa to napraviť formálnou výstavbou deja aj príbehovým nápadom. Vsadil na druhú hlavnú postavu snímky, atraktívnu mladú novinárku, cez ktorú pápežovo ľudomilstvo čiastočne predstavuje. Nezištná Františkova ústretovosť voči tejto mladej žene má síce pôvod v reálnej skutočnosti, ale vo filme toto významové spojenectvo už vtedy kardinála a agnostičky, ako Papez12 resizeseba novinárka zhodnotí, pôsobí postupne stále trápnejšie, čo vyvrcholí v sekvencii pápežskej voľby, kde zábery z vnútra konkláve striedajú zábery na túto príbehovú súpútníčku v dave na vatikánskom námestí. Snaha o neortodoxný obraz pápežského majestátu sa tu vydala napospas stereotypnej banalite.

Formálna výstavba narúša časovú a priestorovú chronológiu deja mnohými vstupmi do minulosti, aj prostredníctvom spomínajúcej postavy. S hlavným hrdinom sa divák zoznamuje postupne, čo poskytuje len dočasný dramatický účinok. Od obrazov rodného mesta, návratu do mladosti, vsuvky okolo osobného problému postavy novinárky a cez pseudoautentické Bergogliove televízne vystúpenia sa etapovitý dej nakoniec Papez5 resizeustáli v časovej línii od prvého konkláve s Bergogliovým menom na volebných lístkoch v roku 2005 po druhé, víťazné konkláve v roku 2013. Asi od polovice filmu ťažisko príbehu nesie už len postava otca Jorgeho.

Obsahová náplň snímky podporuje populárny profil pápeža ako revolucionára, nositeľa nových cirkevných mravov a spôsobov. Vo filme je predstaviteľom „progresistov“ voči „konzervatívcom“. Obraz Františka tak problematizuje táto divácky vďačná a mediálne živená premisa, ktorou svet túto novú postavu súčasnosti uchopil. Spolu s portrétovaním Bergogliových sociálnych aktivít chcel film zachytiť pápežovu neklerikálnu „prirodzenosť“ - niekedy v až úsmevnej podobe Papez11 resizemódneho kuchárčenia. Miesto pokusu o prienik do vnútorného života postavy, zdrojov jej zásadovosti a pokornosti vnikla postava síce bohato ilustrovaná, ale opisná, opísaná síce s láskou a nasadením, ale len zvonka a na piedestále dokonalosti. Aj v jej hereckom stvárnení dominuje strnulosť, osviežená ešte tak nerovnomernou chôdzou bolestivého chrbta, ale s absenciou úsmevu a charizmy optimizmu, ktorými skutočný pápež oplýva a čo jeho „svätosti“ nebráni. Filmom však prenikajú aj široko prístupné silné obrazy a výroky tejto súčasnej katolíckej ikony.   

Papez6 resizeV rámci neortodoxného prístupu k náboženskej téme film operuje aj s provokatívnejšími odkazmi na vieroučné obsahy (krst nemanželského dieťaťa agnostičky) či vnútrocirkevnú kolegialitu (označenie kňazov odmietajúcich predmetný krst ako farizejov a pokrytcov). Rekvalifikuje pozíciu bývalého kňaza, ktorý si podľa jeho slov radšej vybral ženy, vracia sa k fungovaniu otca Jorgeho v bývalom autoritárskom režime. Ťažko odmerať vzdialenosť tejto filmovej fikcie a ľahko ofenzívnej verzie pápežovho života od jeho skutočného.

Papez8 resizePápež František: Modlite sa za mňa (Francisco-El Padre Jorge/Francis: Pray for Me), Španielsko, Argentína, Taliansko, 2015
Dĺžka: 104 minút
Réžia: Beda Docampo Feijóo
Scenár: César Gómez Copello, Beda Docampo Feijóo, Elisabetta Pique
Kamera: Kiko de la Rica
Strih: Cristina Pastor
Hudba: Federico Jusid
Hrajú: Darío Grandinetti, Silvia Abascal, Blanca Jara, Leticia Brédice, Alejandro Awada, Carlos Hipólito, Jorge Marrale, Gabriel Gallicchio, Marta Belaustegui, Lara González Cardoso, Laia Grandinetti, Naia Guz Sanchez a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 27. apríla 2017
Foto: Continental film

Share/Save/Bookmark