„Tridsať rokov čakala, aby mohla konečne rozkvitnúť “ - znie reklamný slogan k filmu Agáva. Narážka na unikátny sukulent (zakvitne raz za tridsať rokov), ktorý sa stal zároveň metaforou istého turbulentného obdobia našich dejín. A dvadsať rokov vytrvalo čakal Ondrej Šulaj, významný slovenský scenárista a dekan Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, aby uskutočnil svoj sen a ako debutant nakrútil film podľa predlohy Ladislava Balleka.

Literárne dielo Ladislava Balleka nie je jednoduché pretlmočiť na filmové plátno. Čaro horúceho letného Palánku a jeho svojráznych obyvateľov, v mimoriadne horúcom roku 1947 (politicky i ľudsky), sa doteraz dokonale nepodarilo azda nikomu. Prvý sa na neľahkú úlohu podujal práve debutujúci režisér ako autor scenára filmu Zora Záhona Pomocník (1982). Pomocník, ktorý má podtitul Prvá kniha o Palánku, sa vydaril a mal v tom čase veľký a v podstate aj zaslúžený úspech. Ondrej Šulaj napísal okrem Pomocníka viacero úspešných scenárov, a to najmä k filmom Martina Šulíka (Neha, Všetko, čo mám rád a Záhrada). Podľa jeho scenárov vnikli aj úspešné filmy Muzika a Sokoliar Tomáš. Šulaj sa venuje aj divadelnej réžii a keby sme boli veľmi dôslední tak nemožno hovoriť o ňom ako o debutantovi, lebo má skúsenosti s réžiou televíznych filmov. Podľa vlastných scenárov realizoval televízne filmy O psíčkovi a mačičke a Na Bukovom dvore. Na pretlmočenie Ballekovho robustného románu Agáty s podtitulom Druhá kniha o Palánku (podľa mojej mienky jeho najlepšie, ale aj najkomplikovanejšie dielo) však treba mať skutočne guráž. Ondrej Šulaj sa rozhodol z románu použiť len základné motívy II. kapitoly Agáva a guráž nestratil dlhých dvadsať rokov aj s rizikom, že sa všetko nepodarí doviesť do zdarného konca. Zosnulý Ladislav Ballek film už posúdiť  nemôže, no nenahneval by sa, ale ani nejasal. Pristaviac sa pri tvorbe autora mi nedá nespomenúť, že najlepšie sa s jeho videním sveta stotožnil Stanislav Párnický v Južnej pošte. Podarilo sa mu dodať do filmu vôňu teplého juhu a všetky farby, ktorými rozvoniaval.

Do malého mestečka na juhu Slovenska prichádza staviteľ Tomáš Hampl (Milan Kňažko) so svojou mladou, krásnou a chorľavou ženou Naďou (pôvabná Katarína Šafaříková). Mladá žena svojho despotického, žiarlivého manžela zvláštnym spôsobom miluje (asi z vďačnosti), čo je však nebráni snívať. Snívať o láske, nevere a oddávať sa klasickej hudbe, zbožňuje najmä Schuberta. Keď ju zazrie miestny učiteľ Daniel Orešanský (Marek Geišberg) bojujúci z traumami z vojny, okamžite prepadne jej kúzlu. Ani jej nie je ľahostajný, no odmieta ho. Potom však zázračne rozkvitne po tridsiatich rokoch agáva a citom sa viac rozkázať nedá. Tento tragický ľúbostný trojuholník dopĺňajú svojrázne postavy a postavičky (mohli sa trochu preosiať), z ktorých najviac zaujme, všetko a každého chápajúci doktor Varga (Milan Lasica), večne opitý lekárnik (Atilla Mokos) a Danielom ohrdnutá vdova (Diana Mórová). Ostatní sa len mihnú, veľa rozruchu do deja nevnesú a najviac škrípu postavičky časov nastávajúcich – budúci hrdinovia socializmu. Je verejným tajomstvom, že budovatelia nových ideí zničili jednu celú vrstvu slovenskej inteligencie a slovenský juh zdevastovali do takej miery, že sa dodnes z toho nespamätal. Chýba však hlbší ponor aspoň do jednej - dvoch týchto postáv, aby divák (najmä mladší) pochopil celú tragiku tohto obdobia. Vyznejú totiž ako karikatúry, a to zďaleka neboli. Boli to ľudia, ktorí mali iný názor a možno podaktorí (bolo ich málo) to mysleli aj vážne. Režisér a v jednej osobe aj scenárista ich mal, buď úplne vypustiť a len v náznakoch naznačiť, čo hlavných protagonistov čaká, alebo dôslednejšie prepracovať niektoré charaktery.

Film však zaujme najmä po výtvarnej stránke a nemožno nevidieť, že Šulaj Ballekovi rozumie a tomu podriadil aj pôsobivé exteriéry, ktorým vdýchol život, zaujímavo štylizovanými zábermi, mladý kameraman Tomáš Stanek.  Režisér s kameramanom našli spoločnú reč, a tak ich spoluprácu možno označil za úspešnú. Takisto mal šťastnú ruku na autora hudby Michala Pavlíčka, ktorý vhodne dotvoril atmosféru. Kostýmy sú presné, atmosféru multikulturálneho, veselého slovenského juhu sa podarilo do istej miery oživiť (škoda, že je nenávratne preč), teda celkovo sa na nič nezabudlo, len dramatičnosť a šťavnatý rozprávačský Ballekov štýl sa nepodarilo celkom viesť do filmu.

Šulaj si dal mimoriadne záležať na hereckom obsadení, išiel na istotu a napriek tomu sa mu najmenej podarilo ustrážiť hercov. Ich prejav bol precízny, ale nudný, viac deklamovali, ako hrali. Úcta k Ballekovmu textu, ale možno aj k skúseným hercom, sa režisérovi vypomstila, žiadal sa väčší dôraz na civilný prejav, najmä na dialógy, ktoré by viac zodpovedali súčasnej filmovej reči. Trochu vzruchu vniesol do hry aspoň Atilla Mokos v úlohe nenapraviteľného ožrana. Ani predstaviteľka Nade, Katarína Šafaříková, nebola dostatočne využitá. Je to mimoriadne zaujímavá tvár a možno z nej vyrastie aj tvárna herečka, čo naznačili dve scény, keď sa rozzúrená odmietla ísť liečiť sa do Tatier a tiež, keď provokatívne liezla po stole.

Zrazu dostala scéna silný erotický náboj. Po nej zasa zaujala pózu peknej a naivnej krásky, do ktorej ju štylizovali. Nikdy by mi nebolo napadlo, že práve herecká teatrálnosť, oberie tento silný príbeh o hravosť, lascívnosť a predtuchu nešťastia, ktoré na všetkých číha.

Napriek istým výhradám je však Agáva pozitívnym činom už aj preto, že vzdáva hold  slovenskému spisovateľovi Ladislavovi Ballekovi, autorovi, ktorý videl, cítil a vedel, čo sa v národe a v ľuďoch odohráva a dokázal to aj sugestívne napísať. Dúfam, že príbeh precíti a pochopí do istej miery aj mladá generácia. Som zvedavá, ako sa filmu bude dariť u publika. Zaslúžil by si pozornosť...     

Agáva, Slovenská republika, 2016
Dĺžka: 91 minút
Scenár a réžia: Ondrej Šulaj.
Kamera: Tomáš Stanek
Strih: Alena Spustová
Hudba: Michal Pavlíček
Hrajú: Milan Kňažko, Katarína Šafaříková, Marek Geišberg, Milan Lasica, Diana Mórová, Attila Mokos, Pavol Šimun, Éva Bandor, Branislav Deák, Zuzana Porubjaková, Ivana Kuxová, Martin Nahálka, Zuzana Konečná, Lukáš Latinák, Zuzana Šebová, Mária Breinerová-Mačáková, Rebeka Poláková, Róbert Jakab, Juraj Kemka, Miro Noga, Vlado Zboroň, Jana Kovalčíková, Jan Révai a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 31. marca 2016
Foto: Continental film