Michael Bay okrem výbornej akcie otvára témy... Áno, Michael Bay vo svojom najnovšom filme 13 hodín: Tajnívojaci z Bengházi konečne prvý krát vo svojej kariére otvára závažnejšie témy.

V lýbijskom Bengházi bola 11.9.1012 napadnutá miestnymi islamskými radikálmi americká ambasáda. Boj o ňu trval celú noc, konkrétnejšie 13 hodín z názvu filmu. O tejto akcii, ktorá sa akosi stratila v nekonečnom prúde informácií o arabskej jari, sa rozhodol americký režisér Michael Bay nakrútiť film podľa scenára Chucka Hogana, vychádzajúcom z románovej predlohy Mitchella Zuckoffa. Ihneď na začiatku sme šikovne prostredníctvom krátkej montážnej sekvencie oboznámení so situáciou v Lýbii po prevrate a zvrhnutí Muammara Kaddáfiho po 42 rokoch vládnutia. V čom teda spočíva v novej, slobodnejšej spoločnosti problém? Miestne, asi nielen čisto teroristické bunky začali rabovať po diktátorovi plné sklady zbraní a začal tak nový boj o moc v krajine. Bengházi sa stalo jedno z najnebezpečnejších miest na svete. Západné veľmoci ako USA, Veľká Británia a Francúzsko podporovalo povstalcov v boji proti Kadáfimu, bombardovali jeho strategické ciele a v krajine preventívne zostali. Partia niekoľkých  amerických vojakov: bezpečnostných analytikov, už dlhšiu dobu relatívne neefektívne zabíja čas na základni a okrem občasných podozrení zo sledovania zo strany teroristov (tie sa, samozrejme, ukážu ako opodstatnené) a incidentov na ulici neriešia nič dramaticky závažné (cca prvá tretina filmu). Lenže blíži sa výročie pádu dvojičiek a miestni radikáli pripravujú veľmi špecifickú formu "spomienkovej akcie" na pôde spomínanej americkej ambasády...

Na 13 hodín: Tajní vojaci z Bengházi sa môžeme pozerať, buď ako na film Michaela Baya a hodnotiť ho v rámci jeho kontroverznej tvorby alebo ako na ďalší príspevok do obsiahlej tematiky terorizmu a porovnávať ho s najlepšími dielami posledných rokov, reflektujúcich svet po démonickom dátume 11.9.2001. Bezpochyby ide o najambicióznejší Bayov film a rozhodne režisérovi treba uznať niekoľko na jeho pomery menej tradičných krokov. Bay si musel byť vedomý nie príliš vysokej atraktívnosti látky pre masové publikum (inými slovami práve pre to jeho), čomu zodpovedá aj síce sympatické a typologicky presné obsadenie, z ktorého však bežný divák bude poznať maximálne Johna Krasinskeho (kultový seriál Kancel). 13 hodín...  bol tak po komerčnej stránke vysoko rizikový projekt a za morom neprekvapivo (a neprávom) prepadol.  Podobne dopadlo v minulosti viacero filmov ako Greengrassova Zelená zóna (2010) Haggisovo V údolí Elah (2007) alebo De Palmovo Zredigované (2007), všetky reflektujúce dopad vojny v Iraku nielen na miestne obyvateľstvo, ale aj americkú verejnosť a jednotlivcov. 13 hodín tak vnímam ako Bayov výsostne osobný projekt, vyplňujúci medzeru medzi nakrúcaním ďalších a ďalších dielov nekonečnej a únavnej robotickej invázie.

Na začiatok musím zdôrazniť, že klady nie síce vysoko, ale v dostatočnej miere prevažujú nedostatky. Bay sa snaží ponúknuť moderný a súčasný film a odpozeráva od renomovanejších kolegov. Darí sa mu od prvých momentov zachytiť genius loci mesta Bengházi, repsektíve navodiť pocit, aký by mal západný turista pri návšteve ľubovoľného väčšieho blízkovýchodného mesta a ihneď sú aj zrejmé dôvody pocitu neustáleho ohrozenia (kontrola auta). To pravé prekvapenie však prichádza až s akciou. Bay v tých najintenzívnejších akčných momentoch pripomína postupy spomínaného Greengrassa alebo Alfonza Cuarona, až by sa chcelo napísať, že niektoré sekvencie by mohli byť použité v čisto artovej festivalovej snímke vojnového žánru. To by však nesmel film obsahovať viaceré dialógové "intermezzá", kde je naopak Bayov štýl až nepríjemne zrejmý a predchádzajúci dej často degradujú. Vojaci v krátkych prestávkach zbytočne až sentimentálne filozofujú, napríklad nad vlastnou úlohou v konflikte. Pritom práve zmätok v tom, ako na útok reagovať a vôbec celej neprehľadnej situácie v Lýbii a našej úlohe v jej riešení je odrazom aj vnútra postáv a doslovnosť nie je na mieste. Trpí tým aj prácne budovaný dojem dokudrámy, akoby film robili dvaja režiséri. Mimochodom na zdroje inšpirácie tu scenár priamo odkazuje, zaznejú pojmy ako Bourne alebo Black hawk down. Táto, až tarantinovská sebareflexia sa mi vyslovene páčila, Bay si uvedomuje, že nie je to už on, kto dnes udáva svojim (priznajme si, už dosť infantilne pôsobiacim) formálnym štýlom trend a musí sa nutne prispôsobovať. Možno to vyznie kruto, ale tam, kde Bay kopíruje, je film najsilnejší a tam, kde je svoj, zlyháva. Emócie tradične nefungujú, pretože pátos, ktorý vo sci-fi svetoch robotov alebo na meteorite berieme s nadhľadom ako súčasť hry, v príbehu podľa skutočnej udalosti, pri ktorej umierajú desiatky ľudí, nemá opodstatnený priestor. Takto zbytočne brzdia tempo a predlžujú expozíciu napríklad sentimentálne vsuvky s rodinami vojakov zo Spojených štátov. Bay neustále prízvukuje, že sú tu "tí dobrí" a "tí zlí" obyvatelia Lýbie, čím sa snaží byť politicky korektný a opäť je to niečo navyše, film podobnú didaktickosť nepotrebuje.

Skúsme sa však aspoň skraja zamyslieť nad tým, o čom 13 Hodín: Tajní vojaci z Bengházi sú a akými prostriedkami nám to Bay sprostredkúva. To hodnotné sa dozvedáme práve obrazom. Všadeprítomný chaos, neprehľadnosť akcie, kedy nie sú ani postavy schopné rozoznať vlastných ľudí odrážajú celkový zmätok všetkých mierových misií po celom svete, alebo krátka spomienka na dvojičky v televízii ako predzvesť nastávajúcej tragédie. Často kameru nahradzujú zábery z dronu a akcia je občas snímaná z point of view ako pri videohre, ktorú krátko predtým jeden člen posádky hrá. Práve nepripravenosť na útok, drhnúca reakcia spôsobená zbytočnou byrokraciou a rozdielnosť názorov v jednej jednotke, sú ukážkou toho, že svet sa síce po jedenástom septembri zmenil, ale podobná udalosť nás môže zaskočiť opäť nepripravených a možno sa s tým ani nedá nič robiť. Ak predstaviteľov najsilnejšej armády sveta v cudzom svete napadne pár desiatok ozbrojených civilistov, nezmôže nič ani dron, ani všade v okolí Stredozemného mora rozostavané základne so stíhačkami. Východisko? Aspoň v tomto prípade improvizácia na základe skúseností z bojov navzdory celej byrokratickej mašinérii.

Večná škoda nevyužitého potenciálu, film sa mohol stať pri opatrnejšom narábaní s formou, v kombinácii s lepšie napísaným hovoreným slovom, podobne hodnotným dielom ako Greengrasov Let číslo 93 (2006) a je mi tak trochu záhadou, prečo si film pseudodokumentárny štýl zachováva viac menej iba pri akčných sekvenciách. Každopádne je vo viacerých momentoch skutočne strhujúci a autentický, aby v konečnom dôsledku predsa len o niečo viac preferoval divácku radosť z akcie nad závažnosťou tematiky. V Hoganovom scenári to pravdepodobne bolo naopak.  Čiže v rámci Bayovej filmografie niečo dosiaľ nevídané, ako zástupca ambicióznejších vojnových snímok (nielen) o terorizme slušný, mierny nadpriemer a v kine rozhodne silný vizuálny zážitok.

13 hodín: Tajní vojaci z Bengházi(13 Hours: Secret Soldiers of Benghazi), USA, 2016
Dĺžka: 144 minút
Réžia: Michael Bay
Scenár: Chuck Hoga
Kamera: Dion Beebe
Strih: Pietro Scalia, Calvin Wimmer
Hudba: Lorne Balfe.
Hrajú: John Krasinski, James Badge Dale, Pablo Schreiber, David Denman, Dominic Fumusa, Max Martini, Alexia Barlier, David Costabile, Peyman Moaadi, Matt Letscher, Toby Stephens, Demetrius Grosse, David Giuntoli, Freddie Stroma, Liisa Evastina, Andrei Claude, Nikovich Sammut, Alan Paris a ďalší
Distribácia: CinemArt SK
Premiér v SR:  4. februára 2016
Foto: CinemArt SK