Vo štvrtok 21. januára 2016 vo veku nedožitých 87 rokov zomrel Vladimír Dubecký, dlhoročný pracovník Slovenskej televízie a milovník filmov, na ktorého dramaturgii vyrástli celé generácie filmových a televíznych tvorcov. V čase normalizácie boli jeho študijné projekcie oázou slobody a kvalitného kinematografického umenia.

Vladimír Dubecký sa narodil 19. augusta 1929 v meste Gbely. Vyštudoval učiteľskú akadémiu, po krátkom pôsobení ako učiteľ a referent na Novej scéne v Bratislave sa v roku 1959 zamestnal v Československej televízii, kde pracoval až do roku 1992 na viacerých vedúcich pozíciách a externe pôsobil aj ako pedagóg na odbore televíznej produkcie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V jeho profesionálnej činnosti bola najvýznamnejšou realizácia odborných filmových projekcií pre tvorivých a umelecko-realizačných pracovníkov televízie, ktoré organizoval 23 rokov počas pôsobenia v televízii a neskôr i v dôchodkovom veku.

Študijné filmové projekcie, ktoré sa v čase normalizácie stali vyhľadávaným podujatím nielen medzi pracovníkmi televízie, ale aj záujemcami o filmové umenie z iných kultúrnych oblastí, vznikli vďaka iniciatíve Vladimíra Dubeckého v roku 1967. Uvádzali celovečerné diela významných režisérov, snímky ocenené na udeľovaní Oscarov i na festivaloch v Cannes, Benátkach či v Berlíne, vrátane trezorových filmov domácej produkcie. K celovečerným filmom neskôr pribudli krátke snímky slovenských i českých tvorcov, medzi nimi napríklad diela Dušana Hanáka, Juraja Jakubiska, Martina Hollého, z ktorých mnohé boli zakázané alebo sa oficiálne nemohli premietať. Projekcie neskôr prerástli rámec televízie a konali sa až do roku 2003 postupne vo viacerých bratislavských kinách. Zúčastňovali sa ich významné osobnosti kultúrneho a spoločenského života a v čase idelologicky obmedzenej oficiálnej ponuky kín udržiavali kontakt s vyspelou kinematografiou a formovali mnohých filmových a televíznych tvorcov.

Vladimír Dubecký dokázal projekcie umelecky hodnotných a významných diel svetovej kinematografie realizovať vďaka svojej profesionalite a organizačnej zdatnosti. „Tie projekcie boli jedinečné, mali príchuť niečoho utajeného a zároveň zakázaného. Bolo skoro až vecou prestíže dozvedieť sa čas, miesto a preniknúť tam. Vytvárali možnosť vidieť úžasné filmy, ktoré sa za socializmu nikdy verejne neuvádzali a každému z nás pomáhali pochopiť kontext vtedajšej svetovej, nie-komunistickej kinematografie,“ povedal pre mesačník Film.sk pri príležitosti 80. výročia jubilea Vladimíra Dubeckého filmový teoretik Martin Ciel. Niektoré z projekcií sa konali u Dubeckého priamo doma na súkromnej premietačke. Podľa filmového historika Richarda Blecha, „bol to najlepší ´filmový klub´ v Bratislave. Vďaka pánovi Dubeckému som spolu s desiatkami, možno stovkami iných, videl všetko, čo mnohí nevideli alebo videli iba po rokoch v retrospektívach.“ Bol držiteľom Krištáľového srdca vďaky, ktoré mu v roku 2009 udelila spoločnosť Ferdinanda Martinenga za morálny postoj a zásluhy vykonané pre pracovníkov divadla, televízie a filmu. Vladimír Dubecký, otec generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu Petra Dubeckého, bol čestným členom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie.

Posledná rozlúčka s Vladimírom Dubeckým sa uskutoční vo štvrtok 28. januára 2016 o 11.00 hod. v bratislavskom krematóriu.

Foto: Peter Procházka