Pojem „sage femme“ by sa dal síce preložiť ako „múdra žena“, ale Francúzi ním označujú „pôrodnú asistentku“. Takto nazval svoj najnovší film aj francúzsky režisér, herec a spisovateľ Martin Provost (1957). V Čechách ho uviedli pod titulkom Polibek od Beatrice. Naši distribútori z ASFK sa rozhodli pre jednoslovný názov Beatrice.

Režisér Martin Provost nakrútil film podľa vlastného scenára a venoval ho reálnej pôrodnej asistentke, ktorá pomohla pred rokmi jeho matke nielen priviesť ho na svet, ale ho na ňom aj udržať, keď mu darovala vlastnú krv. Hrdinka jeho filmu sa volá Claire (Catherine Frot) a celý svoj život zasvätila pomoci iným.Je skúsenou a obľúbenou pôrodnou asistentkou, sama vychováva syna Simona (Quentin Dolmaire), s ktorým žije v malom byte na predmestí, do práce chodí na bicykli a vo voľných chvíľach sa venuje malej záhradke. Zdá sa, že je so svojím životom spokojná, ale zrazu sa všetko začína komplikovať: Kliniku, kde pôsobí, majú onedlho zavrieť. Syn jej nečakane oznámi, že sa stane otcom, takže asi nedokončí štúdium medicíny. Šofér kamiónu Paul (Olivier Gourmet), s ktorým sa zoznámila v záhradkárskej osade, prejavuje o ňu záujem, ale ona sa obáva nových vzťahov. Navyše sa jej po rokoch ozve bývalá milenka jej mŕtveho otca, nespútaná a sebecká Beatrice (Catherine Deneuve), ktorej diagnostikovali rakovinu a čaká ju operácia. Kedysi Claire a jej otcovi veľmi ublížila. Teraz, zaskočená osudom, hľadá u nej oporu a pomoc...

Celý film stojí predovšetkým na hereckom koncerte dvoch hviezd Catherine Frot (je držiteľkou Cézara za postavu nadšenej no nemožnej opernej speváčky vo filme Marguerita či predstaviteľkou šéfkuchárky Hortenzie z filmu Z prezidentskej kuchyne) a slávnej Catherine Deneuve, ktoré stvárňujú dva úplne protichodné ženské typy. Na jednej strane je to obetavá Claire, abstinentka a vegetariánka, ktorá má svoje zásady a predstavy o zodpovednosti - hoci aj pri práci v pôrodnici, a nevie sa, ani sa nechce prispôsobiť svetu, v ktorom osobný ľudský prístup nahrádzajú moderné technológie a pacient je už len platiaci klient. Žena, ktorá pomáha druhým, ale sama sebe pomôcť nevie. Osamelá, poznačená otcovou smrťou, túžiaca, ale zároveň nedôverčivá, navonok silná, vnútorne zraniteľná Na druhej strane nezodpovedná, živelná až živočíšna Beatrice, ktorá sa napriek veku nevie vzdať istého životného štýlu, ku ktorému patrí aj dobré, hoci nezdravé jedlo, a veľa alkoholu. Keď už niet milencov, ktorí by jej naň prispeli, pokúša sa zarobiť hazardom v kartových kluboch, alebo si požičiava, i keď nevie ako dlhy splatí. Len tak akoby mimochodom sa priznáva, že vyrástla ako dcéra domovníčky a iba z reklamných dôvodov si vymyslela zaujímavé meno a historku, že je maďarskou kňažnou s ruskou krvou.

Veľkým plusom je výborná kamera. Kameraman Yves Cape sa pohráva s detailami. Napríklad, keď zaberá nezamaskovateľné starecké ruky v kontraste ešte so stále krásnou tvárou Beatrice. Alebo okamihy, keď vidíme Beatrice s inými hráčmi pri hazardnej kartárskej partii, ktorú sledujeme akoby z diaľky, spoza skla. Či chvíle, keď sa hlásia komplikácie zdravotného stavu, a ona zrazu nič nepočuje a ocitá sa akoby v tranze. Pôsobivé sú opakujúce sa zábery vody ako metafory času a osudu, ktorý nenávratne a neovplyvniteľne plynie. Clairin otec bol plavecký pretekár, vnuk Simon rád pláva v rieke, Claire vždy vodou v sprche zmýva akoby aj problémy, alebo sa kochá riekou. Pôsobivé sú metaforické zábery rieky so starou potápajúcou sa loďkou pri móle neďaleko záhradkárskej osady.

Bez veľkých slov a drastických obrazov, v pokojnom rytme sledujeme zlomky zo života obyčajnej ženy či žien. Decentne nasnímané scény z pôrodnice sa striedajú so zábermi ulíc, po ktorých sa Claire vracia z nekonečných nočných služieb. Sledujeme stretnutia s Beatrice, a to, ako sa nevdojak ovplyvňujú a postupne zbližujú a snažia sa vyrovnávať so svojimi problémami, či už citovými i finančnými. Claire pôvodne nechcela Beatrice už nikdy vidieť, ale po operácii ju u seba na čas ubytuje a stará sa o ňu. Sama sa začína správať uvoľnenejšie, ženskejšie, je tolerantnejšia i keď ťažko povedať, dokedy jej to vydrží. 

Všetko sa odohráva v priebehu niekoľkých mesiacov, akoby pod povrchom, v náznakoch, útržkoch pohľadov, gest, dialógov. O tragických veciach sa hovorí, nevidíme ich. Iba tušíme, domýšľame si nedopovedané. Aj význam opakovaného prípitku oboch žien: Na život! Vlastne je to na dnešné pomery netypický príbeh. Rozpráva totiž o niečom, čo sa dnes „nenosí“ - o potrebe dobra v ľudských vzťahoch, odpúšťania druhým i sebe, zmierenia sa samého so sebou a životom vôbec, o nutnosti vstať, aj keď si spadol a kráčať ďalej. Beatrice je príjemný film s výbornými hereckými výkonmi, ktorý má čo povedať nielen klubovému divákovi.

Beatrice (Sage femme), Francúzsko, 2017