ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Violette

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Vilette resizeOd francúzskeho režiséra Martina Provosta mohli naši diváci vidieť film Séraphine o známej naivnej maliarke, ktorý mal vo Francúzsku veľký úspech Tentoraz sa venoval literárnej osobnosti, patriacej k hnutiu existencialistov, Violette Leduc, a snímku nazval opäť jednoducho len Violette.

Martin Provost (1957), ktorý sa dlho živil herectvom, debutoval filmom Tortilla y cinéma. Nasledovali filmy Le vente de Juliette, spomínaná Séraphine a v roku 2013 sa prezentoval snímkou Violette. Violette Luduc patrí do povojnovej skupiny francúzskych spisovateľov a dlho bola v tieni svojich slávnych súputníkov ako Jean-Paul Sartre, Simone de Beauvoir, Albert Camus a ďalších,  patriacich do skupiny existencialistov. U nás je táto spisovateľka takmer neznáma a nikto Violette3 resizenevie, že to bola žena, ktorá vo svojom čase porušila všetky tabu a písala o láske, homosexualite, potrate a intímnych veciach úplne otvorene. Možno aj preto tak dlho trvalo kým ju verejnosť ako-tak vzala na milosť. Že Violette začala vôbec písať vďačí nútenému pobytu na vidieku počas druhej svetovej vojny, kam nasledovala spisovateľa Maurica Sachsa, homosexuála, ktorý ťažko znášal jej neodbytnú lásku, ale donútil ju písať. Komplikovanému Sachsovi vďačí aj za ďalšiu veľkú neopätovanú celoživotnú lásku k spisovateľke Simone de Beauvoir. Simone bola jej patrónkou, neustále ju povzbudzovala a v kritických časoch aj tajne finančne podporovala. Violette sa ťažko prebíjala životom, trpela, že je nemanželským dieťaťom slúžky Berthe, s ktorou jej vzťah bol veľmi komplikovaný, trpela pre samotu, opustenosť a pocit, že ju nikto nemá rád. Jej prvá lesbická láska sa skončila škandálom na škole, krátke Violette4 resizemanželstvo sa nevydarilo, potrat ju hlboko poznačil a literárny neúspech tieto pocity len prehlboval. Nebyť Simone de Beauvoir, ktorá pre svoju chránenku robila čo mohla, sa nad vodou neudrží. Utrpenie však prinieslo svoje ovocie.

Či sa Provost držal striktne historických faktov, alebo si všeličo dovymýšľal a prikrášlil, nedokážem posúdiť. Jedno je isté, že sa najmä tituly jej románov uvádzaných vo filme nie vždy zhodujú s tými, ktoré sa oficiálne uvádzajú, až na jej najslávnejší román La bâtarde (Bastardka). Snímka je rozdelená do siedmich kapitol zaznamenávajúcich udalosti, ktoré mali najväčší vplyv na jej tvorbu a takisto sa spomenú všetky jej najdôležitejšie diela. Začína opisovaním pocitov k matke a ich nie najideálnejším Violette10 resizevzťahom, nešťastnou láskou k spolužiačke, neskôr sa venuje neopätovanej láske k Simone, potom nešťastnému manželstvu a potratu (ten vzbudil v tom čase najväčší rozruch, musel sa preškrtať) a v Bastardke, ktorá jej priniesla Goncourtovu cenu a vytúžený úspech, svojmu najväčšiu problému - pocitu nemanželského a nikým nechceného dieťaťa. Jej tvorba vychádza predovšetkým z autobiografických zážitkov. Písala otvorene o ženskej erotike a traduje sa, že bola prvou autorkou, ktorá sa zdôverila verejnosti s prekonaným potratom. Surovosť zážitkov však prehluší poetický jazyk, ktorý zaznie vo filme v plnej kráse. Úryvky z románov si vnímavého diváka podmania a pomôžu pochopiť túto  nešťastnú a životom ťažko skúšanú osobnosť. Samotný fakt, že sa autorku priznáva, že pre ňu samú má láska mnoho podôb, od lesbickej až po Violette12 resizeheterosexuálnu , muselo byť v tom čase šokujúce. Len pre úplnosť uvediem jej  diela v origináli. Debutovala románom L´asphyxie, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Gallimard. Najznámejšie sú spomínaná La bâtarde (Bastardka), Le taxi, La folie en tête, La chasse à l´amour a Thèrese et Isabelle.

Nutné je upozorniť, že snímka je určená pre vnímavého a sčítaného diváka, ktorý vie niečo o francúzskom existencializme, pozná jej protagonistov a má rád životopisné snímky. Ale tiež dodať, že Provosť prezentoval príbeh Violette Leduc v ponurých farbách, s použitím klasickej filmovej reči, v ktorej mohli vyniknúť herecké výkony hlavných predstaviteľov. Svojej úlohy sa vynikajúco zhostila Emmanuelle Devos v úlohe slobodomyseľnej priekopníčky Violette. Jej hrdinka je na jednej strane neodbytná vo všetkom i v láske, na druhej zasa Violette11 resizeustráchaná, ponížená. Neustále si opakuje, že je stále sama. Raz tíško trpí, inokedy nahlas rebeluje. Farebnosť postavy vystihla, vo Francúzsku veľmi uznávaná a známa herečka, na výbornú. Dokázala veľmi plasticky zdôrazniť aj komplex prameniaci z nie veľmi pôvabného zjavu autorky (i keď vo filme je oproti originálu priam krásavica). Mimoriadne dobre sa rozhodol Prevost, keď si na rolu Simone de Beauvoir vybral Sandrine Kiberlain. Tá dodala svojej hrdinke noblesu, rozhodnosť, ľudskosť, spolupatričnosť a tiež slobodomyseľnosť.  Film Violette je vlastne príbehom o silných ženách, o ich komplikovanom vnútri a tvorivej sile, ktorá ich poháňa. O tom, čo je neodmysliteteľné, keď ide o umenie. O tom čo sa nedá Violette9 resizenaučiť, musí sa s tým človek narodiť. K obom dámam bola matka príroda štedrá a herečky ich poryvy duše dostatočne farbisto aj vyjadrili.

Ako film dopadne u publika je veľká neznáma. Je to komplikovaný príbeh, pre našinca plný neznámych faktov, nových informácii, a to z prostredia parížskej bohémy, o ktorej sa v istých rokoch u nás veľmi hovoriť nemohlo. Mená ako Camus, Sartre, Genet, Sachs, síce nie sú neznáme, ale nie som si istá, či mladá generácia o nich niečo vie. Snímka neohúri veľkolepými scénami, kostýmami, výpravou, trikmi, ponúka len v inteligentné dialógy a spolieha sa na hercov, že to zahrajú tak sugestívne, že dokážu diváka vtiahnuť do sveta intelektuálov minulého storočia.  Osobne si nemyslím, že to stačí, ale možno sa mýlim.  
 
Violette5 resizeViolette, Francúzsko, Belgicko, 2013
Dĺžka: 139 minút
Réžia: Martin Provost
Scenár: Martin Provost, Marc Abdelnour, René de Ceccatty
Kamera: Yves Cape
Hudba: Hugues Tabar-Nouval
Hrajú: Emmanuelle Devos, Sandrine Kimberlain, Olivier Gourmet, Catherine Heigel, Jacques
Bonnaffé
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 6. mája 2015
Foto: Film Europe

Share/Save/Bookmark