Rozporuplné historické postavy to v reflexii literatúry, divadla, či filmu nikdy nemali jednoduché, lebo rozprávať o morálnych zvratoch je jedna vec a vysvetľovať ich motívy a hľadať dôvody zlyhania  druhá.

Hľadači a vysvetľovači musia toho vedieť o dobe, jej psychológii i sociológii veľa, nehovoriac o talente, empatii a intuícii.

Keď je všetko na mieste, dá sa predpokladať, že obraz takejto postavy bude mať zodpovedajúce parametre, nebude ani klamať, ani nudiť. Nič z toho sa v seriáli ČT neobjavilo. Aj na tomto „počine“ si divák uvedomí, ako negatívne zasiahla „továrenská výroba“ denných televíznych seriálov úroveň filmového rozprávania.

Emanuel Moravec (1893-1945) je postavou typického protektorátneho kolaboranta, ktorý začal ako vlastenec, bojoval v Rusku počas prvej svetovej vojny a presviedčal prezidenta Beneša o tom, že je nemysliteľné prijať podmienky Mníchovskej dohody. V úvode prvého dielu urputne  presadzuje ako plukovník československej armády a zároveň pedagóg na Vysokej škole vojenskej povinnosť a potrebu brániť sa. Benešov cynizmus si nevšíma, je vo svojom presvedčení tak povojensky tvrdohlavý. Beneš so suitou odletia do londýnskeho exilu a Moravcovi sa oponenti československého štátu vysmievajú, že sa preňho v lietadle  nenašlo miesto. Ako „benešovca“ ho zase diskvalifikujú, za kritické názory na pomnichovskú kapituláciu ho vyhodia zo školy a nakoniec aj z armády. Naviac sa rozvádza, jeho druhá žena Ilona Szondyová (Rebeka Poláková), mladšia od Moravca o osemnásť rokov, našla v posteli mladú slúžku, šestnásťročnú Jolanu (Dana Droppová), a bez zvláštnych výčitiek svedomia ho s tučným odstupným zanecháva samého s troma synmi. Ten najmladší Pavlík má sotva štyri roky.  Mladá milenka mu oznámi, že je tehotná. Strastiplná cesta začína naberať optimistickejšie tóny až s obsadením nemeckými vojskami 15. marca 1939. Moravec má spočiatku strach, ale návšteva jeho bývalého študenta, pražského Nemca Waltera Gretzkiho ( Vladimír Polívka) mu otvorí cestu k novým pánom Protektorátu Čechy a Morava, vyhláseným deň po tom, čo nemecké vojská napochodovali do Prahy. Rodina Moravca sa sťahuje do novej vily a vládne v nej nadšenie. Jeho dvaja starší synovia sa voči otcovmu angažmán  nestavajú nadšene, zvlášť, keď sa zavrú české vysoké školy (17. novembra 1939). Moravec začne pracovať v rozhlase a pokračuje vo svojej publicistickej činnosti. Českým poslucháčom sa už prihovára hlasom  nacistického arbitra.

Druhý diel sleduje Moravca ako výkonného asistenta režimu, zahŕňa atentát na Heydricha 27. mája 1942  ako zlomový moment totálnej straty akejkoľvek morálnej optiky.  Jeho dôsledky v celej spoločnosti ho zanechávajú chladným, najstaršieho syna posiela do nemeckej armády, prosby mladšieho aby mu pomohol vyhnúť sa vojenskej službe  odmieta. Najmladšieho odvelí do internátnej školy pre deti nacistickej elity. Záver je rámcovaný Pražským povstaním a Moravcovou dobrovoľnou smrťou na na ceste do Mělníka, kam ho posiela Karl Herman Frank, ríšsky protektor. Chce aby v rozhlasovom prejave ukľudnil národ. Šokovaný Moravec si v aute uvedomí, že všetko skončilo.

Zavádzajúci je  v prvom rade titul dvojdielneho filmu, o žiadnu anatómiu v zmysle pátraní po podmienkach charakterových zlomov, morálneho zlyhania a jeho psychologických momentov nejde, ak samozrejme nebudeme považovať starosť o finančné zabezpečenie rodiny za dostatočný dôvod kolaborácie. Ak takým naozaj bol, tvorcovia nás mali presvedčiť o úzkych vzťahoch k všetkým trom synom, dôveryhodne vybudované v štruktúre príbehu. Pohľad z okna na dieťa na hojdačke a podobné obohrané scénky takými rozhodne neboli. Chýba i dôsledne podaná fascinácia fašizmom. Cesta po Nemecku, na ktorú ho lišiacki Nemci poslali je povrchná a nijako sa na vysvetlení tohto dôležitého momentu nepodieľa.    

Najzaujímavejšou režijnou voľbou bolo obsadenie Mariána  Labudu ml. do hlavnej role. Sedí typovo a s najväčšou pravdepodobnosťou by pri aspoň trochu gramotnejšej réžii dal tejto postave oveľa  účinnejší psychologický charakter. Rovnako to platí aj u ostatných postáv, napísaných ako pre xtý diel Ordinácie v ružovej záhrade, plošne, s prvoplánovou  charakteristickou, ktorá musí dostatočne v jednotlivých situáciách „zahrať“.  Povrchne napísaným postavám by mohla pomôcť citlivejšia a skúsenejšia režijná ruka. Presnejšieho vedenia sa od režiséra Bisera Arichteva evidentne nedostalo. Na  vytvorenie zložitých  historických charakterov v dobe národného poníženia musí nastúpiť iná liga než ľudia od „seriálového pásu“. Česká televízia s nezabudnuteľným seriálom České století vo svojom kvalitnom programovom portfóliu dokazuje, že má všetky dostupné kapacity personálne i technické na zvládnutie špičkovej kvality. Aké sú okolnosti vyťahovania profesionálne vyvetraných rozprávacích schém, použiteľných možno v nejakej náučnej paradokumentárnej výprave, rezignujúcej ako na dôveryhodnú psychológiu postáv, tak na zachytenie konfliktov a morálnych tráum s vyššou než encyklopedickou hodnotou dátumov a mien, je „stratené v pozadí“.

Anatómia zrady (Betrayer, TV film) Česko, 2020,
Dlžka: 2x 83 minút
Réžia: Biser A. Arichtev
Scenár: Lucie Konášová, Josef Konáš
Kamera: Karel Fairaisl
Hudba:Michal Novinski
Strih: Emil Pawinger
Zvuk: Daniel Němec
Scénografia: Václav Novák, Marcel Hána
Masky: Jana Radilová
Kostýmy: Šárka Hejnová
Producent: Vítězslav Jandák ml.
Hrajú: Marián Labuda ml., André Hennicke, Viktor Preiss, Dana Droppová, Jiří Vyorálek, Vladimír Polívka, Ondřej Vetchý, Vítězslav Jandák, Ondřej Malý, Pavel Kříž, Milan Kňažko, Detlef Bothe, Oskar Hes, Filip Březina, Rebeka Poláková, Karel Hábl, Jan Novotný, Pavel Soukup, Antonín Procházka
Distribúcia: Česká televize
Foto: ČSFD cz.