ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Hypnotizér (Hypnotisören)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

hypnotizer 11Lasse Hallström sa vrátil domov. Po dvadsiatich ôsmich rokoch práce v zámorí nakrútil opäť švédsky film, navyše svoj prvý thriller. Opäť si vybral populárnu knižnú predlohu, román Hypnotizér (po slovensky v preklade Miloša Švantnera vydal Ikar roku 2010) manželskej dvojice Alexandry a Alexandra Ahndorilovcov, ktorí píšu pod pseudonymom Lars Kepler. Patria do slávnej trojice severských autorov detektívok, ktorú tvoria okrem nich dnes už nežijúci Stieg Larsson (trojdielne Milénium) a Jo Nesbø (Lovci mozgov, Zrada, Bohyňa pomsty, Diablova hviezda).

Scenárista Paolo Vacirca stál pred náročnou úlohou, keď mal pretlmočiť do filmovej reči štyristostranový, medzi fanúšikmi tohto žánru dostatočne známy román (len v samotnom Švédsku sa predalo pol milióna výtlačkov). Poradil si s ňou vcelku úspešne. Zachoval základnú kostru príbehu, zredukoval vedľajšie postavy i motívy, zhustil dej, pričom nezabudol na logické prepojenie novo vytvorených situácií. Len v jednom prípade sa mu radikálna redukcia trochu vypomstila. Tým, že zostručnil na minimum prehistóriu titulnej postavy, ochudobnil príbeh o najdôležitejší motív konania páchateľa, čím sťažil vnímanie a pochopenie tohto filmu divákom, ktorí nie sú oboznámení s knižnou predlohou. V knihe totiž tvorí retrospektíva spred desiatich rokov, ktorá zobrazuje prácu a problémy hypnotizéra v terapeutickej skupine, presne sedemdesiatsedem strán a práve v nej je hlavný motív páchateľky: strach z prezradenia trestného činu vedie k vzbure pacientky voči lekárovi a následne k roky pretrvávajúcej nenávisti k nemu, ktorá vyústi do pomsty v podobe zločinu.

hypnotizer 4Vráťme sa však na začiatok. Manželia Ahndorilovci sa rozhodli napísať sériu ôsmich detektívnych románov s ústrednou postavou kriminalistu Joonu Linnu. (Mimochodom, pseudonym Lars Kepler si zvolili podľa svojich obľúbencov: krstné meno podľa kolegu Larssona, priezvisko podľa nemeckého astrológa.) Zatiaľ vydali prvé tri časti, spomínaného Hypnotizéra (2009), Zmluvu podľa Paganiniho (2010) a Svedkyňu ohňa (2011). V prvom zo série, v Hypnotizérovi, je Joona Linna prizvaný k vyšetrovaniu krvavej vraždy rodiny stredoškolského učiteľa a športového trénera. Pri surovom útoku zahynie otec, matka i malá dcérka, napriek poraneniam prežije dospievajúci syn Josef. Keďže niekde v Štokholme býva aj jeho staršia sestra Evelyn, ktorá môže byť ohrozená neznámym vrahom, kriminalista na radu ošetrujúcej lekárky požiada známeho psychoterapeuta dr. Erika Mariu Barka, aby prostredníctvom hypnózy vypočul Josefa, ktorý nekomunikuje s okolím, a zistil, čo si pamätá z útoku na svoju rodinu. Uvedenie chlapca do hypnotického spánku, ktoré sa ako senzácia dostane na stránky bulvárnej tlače, je spúšťačom dramatických udalostí. Bark sa síce dozvie šokujúcu pravdu, ale svojím počínaním ohrozí seba i svoju rodinu.

Hoci za vrchol Hallströmovej tvorby sa všeobecne považujú jeho diela z konca osemdesiatych a najmä z deväťdesiatych rokov minulého storočia, predovšetkým snímky Môj život ako pes, nominovaný na Oscara, Čo žerie Gilberta Grapea a Pravidlá muštárne so siedmimi oscarovými nomináciami a dvomi reálnymi soškami, tento švédsky režisér, dlhodobo žijúci v Spojených štátoch, dokazuje aj vo svojich komerčne ladených dielach, že je dokonalým profesionálom s citom pre filmového rozprávanie a všetky jeho zložky. Znova nás o tom presvedčil svojím Hypnotizérom (2012), ktorý prichádza do slovenských kín prostredníctvom distribučnej spoločnosti Magic Box Slovakia, s.r.o., presne mesiac po jeho Bezpečnom prístave, ktorý sme na tomto mieste už recenzovali. V Hallströmovom podaní nie je Hypnotizér tradičným thrillerom, popri dramaticky výbušných scénach zobrazuje v odlišnom pokojnom tempe manželskú krízu Simone a Erika Barkovcov, determinovanú jeho niekdajšou neverou, závislosťou od liekov na spanie a istým citovým chladom. Chvíľami akoby manželská psychodráma prevažovala nad kriminálnym motívom, vzájomné hádky odcudzených partnerov sa zdajúhypnotizer 19 dôležitejšie ako pátranie po vrahovi viacnásobného zločinu. No majster napätia, ktorým režisér nesporne je, nepoľavuje ani na chvíľu, majstrovsky stupňuje tenziu, ktorá vrcholí buď v hysterických scénach Simone Barkovej, alebo v krvavom dramatizme zločinu. A hoci krvavých záberov nie je málo, režisér sa v nich nevyžíva, nikdy ich nepoužíva samoúčelne. Občas nimi prebleskne dokonca zmysel pre čierny humor, napr. kriminalista Linna si pri večeri prezerá drastické krvavé fotografie z miesta činu, popíjajúc pritom červené víno.

Pri neustálom stupňovaní napätia režisérovi výdatne pomáha kamera Mattiasa Montera, ktorá strieda veľkolepé, ponuré sivo-modré panorámy zimného Štokholmu s tmavými interiérmi, osvetlenými len malými lampičkami. V súlade so žánrom pozorne sleduje tváre, najmä oči a ruky hercov, ktoré najlepšie vyjadrujú ich duševný stav. Premyslený strih dynamizuje filmové rozprávanie, vynecháva zbytočnosti, vyhýba sa popisnosti, čím výrazne prispieva  k celkovému účinku. Akustická zložka filmu sa miestami pohybuje na okraji ambientnej hudby (autor Oscar Fogelström), podčiarkujúcej dramatické napätie a vynikajúco využitej napr. v záverečnej scéne praskania ľadu na jazere, do ktorého sa nenávratne ponára autobus s najdôležitejšími pasažiermi. A hoci príbeh sa odohráva počas niekoľkých predvianočných dní, niet v ňom tradičných rekvizít tohto obdobia ani v atmosfére, ani v nálade, ani v správaní ľudí. Napokon, sledujeme mrazivý severský thriller, ktorý má osobitné atribúty, vďaka ktorým si získal renomé i fanúšikov v celom filmovom svete.

hypnotizer 16O Lassem Hallströmovi je známe, že okrem knižnej predlohy, ako to dokazuje jeho takmer kompletná filmografia, si vie vybrať aj hercov. V Hypnotizérovi to platí o každej postave, vrátane detských, ale predovšetkým o ústrednej trojici. Tobias Zilliacus hrá kriminalistu Linnu ako osamoteného sympaťáka, ktorý sa nevzdáva v žiadnej situácii, vytrvalo kráča po stopách zločinu, no nestráca pritom svoju ľudskú tvár a ochotu pomáhať iným. V osobnom živote mu to zrejme nevyšlo, o to intenzívnejšie sa venuje svojmu povolaniu. Známy a populárny Mikael Persbrandt (naposledy sme ho videli ako lekára pôsobiaceho v Afrike v oscarovom Lepšom svete režisérky Susanne Bierovej) je ako hypnotizér Erik Maria Bark unaveným, zatrpknutým mužom, ktorý svoje traumy dusí v sebe, potláčajúc ich hrsťami piluliek. Nie som si istá, či diváci, ktorí nečítali knihu, odhalia pôvod jeho zlého psychického stavu, ktorým je niekdajšie profesionálne zneuznanie, zákaz obľúbenej činnosti a prenasledovanie výčitkami svedomia, či predsa len svojou terapiou niekomu neublížil. Pohroma, ktorú pritiahol na seba i rodinu opätovným využitím hypnózy, ho nedokáže vyburcovať z letargie do tej miery, ako by si to želala jeho manželka, ale náznaky, že po presnom stanovení diagnózy príde aj vyliečenie, tu predsa len sú. Lena Olin, v súkromí Hallströmova manželka, sa vynikajúco zmocnila rozporuplnej postavy Simone Barkovej. Svojho muža zrejme ešte miluje, ale nevie mu odpustiť predchádzajúcu neveru a nedôvera k nemu deformuje celý ich vzťah. Chce byť veľkorysá, ale nedokáže sa povzniesť nad bolesť, ktorú jej spôsobil nespoľahlivý partner. (Výrečným príkladom tejto „schizofrénie“ je ich dialóg na vianočných trhoch.) hypnotizer 10Vo chvíli, keď je ohrozený jej syn, mení sa na zúrivú levicu, ktorá útočí na každého, spoliehajúc sa len na vlastné sily. Šťastný koniec nočnej mory môže znamenať aj u nej spokojnejší život.

Hallströmov Hypnotizér sa vo Švédsku páčil – tamojší filmový inštitút ho nominoval ako kandidáta na Oscara v kategórii zahraničných filmov. Sošku síce nezískal, ale fanúšikov určite áno. Premiéra režiséra v novom žánri sa vydarila. Darmo, kto vie, ten vie nakrútiť aj dobrý thriller.
 
Hypnotizér (Hypnotisören), Švédsko 2012
Námet: Lars Kepler – rovnomenný román
Scenár: Paolo Vacirca
Réžia: Lasse Hallström
Kamera: Mattias Montero
Strih: Sebastian Amundsen, Thomas Tang
Hudba: Oscar Fogelström
Hrajú: Tobias Zilliacus, Mikael Persbrandt, Lena Olin, Helena af Sandeberg, Eva Melander, Oscar Pettersson, Jonatan Bökman a ďalší
Thriller, 122 minút
Premiéra v SR: 23. mája 2013

Foto: Magic Box 
Share/Save/Bookmark