„Život je krátky a biedny. Radujte a veseľte sa, kým môžete.“ V týchto dvoch vetách z filmu Mraky odtiahli je podľa niektorých kritikov zhrnutá filozofia popredného európskeho a najznámejšieho fínskeho režiséra Aki Kaurismäkiho (1957). Lebo i keď sú hrdinami jeho minimalistických príbehov neraz málovravní skrachovanci, poznačení bezútešným osudom, vždy je tu miesto na suchý humor a nádej.

V jednom rozhovore vyhlásil, že sa k tomu dopracoval v škole života, lebo od trinástich rokov pracoval na stavbách, umýval riad, roznášal poštu, ale našiel sa vo filme. Sprvu ako filmový kritik, neskôr sa ako scenárista a herec podieľal na filmoch svojho staršieho brata Miku, s ktorým založili produkčnú spoločnosť Vilealfa. Ako režisér debutoval v roku 1983 filmom Zločin a trest na motívy Dostojevského románu. Mimoriadnu pozornosť vzbudili jeho autorské filmy Leningradskí kovboji dobývajú Ameriku z roku 1989 alebo Juha z roku 1999, či svojská sociálna trilógia Mraky odtiahli (1996) Muž bez minulosti ( 2002) a Svetlá v súmraku (2006).

Titul Zmluva s vrahom z roku 1990 je jeho prvý film, ktorý nakrútil mimo svojej rodnej krajiny - v Anglicku a po anglicky - zato v početnej koprodukcii a s ironizujúcim nadhľadom, lebo jeho osobitý humor „ťaží predovšetkým z využívania klišé klasických gangsterských filmov a osudových romancí“ .

Protagonista príbehu Henri Boulanger (vynikajúci Jean-Pierre Léaud) je nenápadný úradníček, cudzinec (Francúz v Anglicku), ktorý nedokáže ani po rokoch prelomiť svoju osamelosť a nájsť zmysel života. Jeho jedinou záľubou je improvizovaná záhradka v kvetináčoch a počúvanie rádia. Keď dostane náhle výpoveď , východisko vidí v samovražde. Skoba s povrazom, na ktorom sa chce obesiť, však nevydrží a plyn mu vypnú kvôli štrajku. Takže sa rozhodne pre nájomného vraha. Vraj, keď už na nič nečakáme, stávajú sa zázraky. Henri spoznáva kvetinárku Margaret (Margi Clarke), objavuje lásku a už nechce zomrieť.

Lenže už nemá šancu vypovedať zmluvu, lebo jeho vrah (výborný Kenneth Colley), ktorý zomiera na rakovinu pľúc, chce dokončiť svoju prácu, za ktorú dostal zaplatené...

V novinárskych materiáloch sa hovorí o psychologickom žánri , ale poučený divák by mohol hovoriť aj o čiernej komédii a scénach, ktoré pobavia. Napríklad, keď v predmestskej krčme vagabundi presviedčajú Henryho, aby sa nezabíjal, že život je krásny. Alebo keď na Margaretinu otázku, prečo odišiel z Francúzska, odpovedá, že ho tam nemali radi, a je to vlastne narážka na kultovú Léaudovu úlohu v Truffautovom filme Nikto ma nemá rád.

Dlhé statické zábery Tima Salminena a pomalé tempo rozprávania nie sú prekážkou. Naopak, podobne ako ošumelé prostredie zafajčených barov, či temných uličiek vyvolávajú atmosféru bezvýchodiskovej osamelosti a osudovosti. Ale všetko sa v okamihu láme na nenápadnom gagu, nečakanej vtipnej vete, alebo geste či zábere, hoci aj na burinou zarastený cintorín a pri ňom zabudnuté bistro. Niečo môže vo filme pôsobiť ako ponáška, niečo ako metafora. To však už záleží na divákovi a jeho schopnosti „odčítať“ si z deja na plátne to, s čím môže viesť istý vnútorný dialóg aj dávno po tom, čo odišiel z kina. Poetika Aki Kaurosmäkiho má v sebe niečo nadčasové a aj po dvadsiatich rokoch si možno pozrieť Zmluvu s vrahom ako niečo, čo diváka poteší a dáva mu nádej, že stojí za to žiť.

Zmluva s vrahom, Fínsko-Švédsko-Francúzsko-Veľká Británia–SRN, 1990

I Hired a Contract Killer

Réžia, scenár, strih, produkcia: Aki Kaurismäki
Kamera: Timo Salminen
Hudba: rôzne skladby a piesne
Hrajú: Jean-Pierre Léaud, Margi Clarke, Kenneth Colley, Serge Reggiani, Nicky Tesco, Charles Cork, Angela Walshová. Michael O´Hagan, Peter Graves, Tony Rohr a ďalší