ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Kde je vôľa, tam je i Cesta

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

cesta_23_2Muž a chlapec kráčajú spustnutou, mŕtvou krajinou. Bez cieľa. Bez nádeje. Odnikiaľ nikam. Alebo – tak ako my všetci – od šťastnej minulosti (lebo spomienky bývajú spravidla šťastné) k nevyhnutnému koncu? V podobe filmovej drámy Cesta sa k nám pod dlhšom čase dostáva ukážka filmového umenia, ktoré nie je určené len vzdelaným, sofistikovaným znalcom, ale dokáže osloviť, zaujať a obohatiť každého, kto o to stojí a uvedomuje si, že každé skutočné dielo musí v divákovej mysli vedieť pracovať, dotvárať sa.

Útly rovnomenný román Cormaca McCarthyho z roku 2006 je síce postkatastrofický, ale nie ani thriller, horor ani science fiction. Nekomunikuje s čitateľom prostredníctvom dramatického príbehu, detailného opisu fiktívneho vesmíru či silných myšlienok, ale pomocou čistého silného citu. A tým citom je smútok.

cesta_24_2Muž a chlapec, otec a syn, roky po globálnej katastrofe, ktorá zničila prírodu, zabila zvieratá a rozvrátila ľudskú civilizáciu, putujú cez to, čo kedysi bývalo Spojenými štátmi americkými. Mŕtve rieky, zomierajúce lesy, pusté mestá, rozpadávajúce sa cesty, mosty, tunely. Smerujú na juh, k moru. Nič nečakajú, neveria na záchranu, neživia nijakú nádej na odhalenie skrytého raja či návrat starých dobrých dní. Obaja vedia, že je koniec. Svet zaniká. No oni ďalej zanovito tlačia po ceste drôtený nákupný vozík s celým svojím majetkom.

Neveľmi známy austrálsky režisér John Hillcoat nemal veľa možností, ak chcel zachovať podstatu románu. Roku 2006 benátsky filmový festival uviedol Hillcoatovu drámu z austrálskeho vidieka 19. storočia podľa scenára Nicka Cavea The Proposition. Dostala sa i do našich kín a tvorcom vyniesla mnoho ocenení. Vďaka majstrovstvu, s ktorým evokuje atmosféru neodvratnej tragédie a smútku.

Režisér, opäť v spolupráci s Nickom Caveom (tu ako autorom hudby) vytvorili kongeniálny filmový prepis McCarthyho knihy. Niečo bolo síce treba zjednodušiť, ale postavy, charaktery, príbeh i jeho atmosféra zostali zachované verne. Herecky prirodzene dominujú Viggo Mortensen a Kodi Smit-McPhee ako otec a syn. Manželka a matka v podaní Charlize Theron sa objavuje iba vo flashbackoch, vedľajšie postavy, stvárňované i Robertom Duvallom a Guyom Pearcom majú, tak ako v knihe, len minimum priestoru.

cesta_12Smútok dominuje i hereckým výkonom. Prejav nie je prehnaný či zdôraznený, ale naopak, akoby utlmený, minimalizovaný, spomalený, deprimovaný. Publiku, odchovanému akčnými thrillermi, pripadá málo intenzívny a mdlý, hoci je rovnako emotívny a presvedčivý v prípade skúseného Mortensena ako aj štrnásťročného Kodiho Smita-McPhee. Ani jeden z nich nehrá. Obaja sa do svojich postáv dokonale prevtelili.

Obrazu dominuje sivá farba smútku vo všetkých možných odtieňoch, spestrená nanajvýš červeňou požiarov a krvi. Ako herecké výkony, i obraz pôsobí tak suverénne, autenticky a sugestívne, že siahodlhý zoznam spolupracujúcich digitálnych štúdií a výrobcov trikov v záverečných titulkoch je prekvapujúci. Podobne si len sotvaktorý divák v kine uvedomí i skutočnosť, že film dlhý 113 minút nakrúcali na 19 lokalitách 5 štátov USA, od Erijského jazera cez Pittsburgh až po New Orleans. Na práci s obrazom, podobne ako s hercami, je zreteľný vplyv Andreja Tarkovského. V dôsledne komponovaných dlhých, pomalých, často statických záberoch síce možno nie je zakódované filozofické posolstvo ako v Tarkovského Andrejovi Rubľovovi a či Stalkerovi, nechýba však silný citový náboj, ktorý v diváckej predstavivosti zanechá hlbokú stopu a kladie nástojčivé otázky o najpodstatnejších veciach bytia.

Smútok Cesty je krásny, lebo – hoci niet nijakej nádeje – nechýba mu ľudskosť, láska, potreba zostať človekom aj v tých najťažších, najhroznejších chvíľach. Pretože byť človekom – to je jediná nádej, jediný zmysel života, ktoré hrdinom ešte zostali. A tak filmu vďačne odpustíme i tých zopár momentov s nádychom prepiateho pátosu.

cesta_4Ruch bežného mestského života s veselými hlasmi ľudí a smiechom detí, ktorý podfarbuje záverečné titulky, len zdôrazňuje, ako veľmi si nedokážeme ceniť to čo máme. Tvorí nielen kontrapunkt, ale aj jeden z možných kľúčov k hlbším líniám tohto na prvý pohľad prostého diela. Tie ďalšie musí hľadať každý divák sám. Ak sa mu nechce, alebo to nedokáže, ukráti sa o jeden z najsilnejších zážitkov, aké nám kedy americký film ponúkol.

Cesta (USA 2009)
The Road
113 minút
Námet: Cormac McCarthy. Scenár: Joe Penhall. Réžia: John Hillcoat. Kamera: Javier Aguirresarobe. Strih: Jon Gregory. Hudba: Nick Cave, Warren Ellis. Účinkujú: Viggo Mortensen, Kodi Smit-McPhee, Charlize Theron, Robert Duvall, Guy Pearce, Garret Dillahunt, Michael K. Williams a ďalší.
Premiéra 8. júla 2010

Foto: Palace Pictures
Share/Save/Bookmark