Kultový Blade Runner Ridleyho Scotta, akčná klasika a Arnoldom Schwarzeneggerom Total Recall, Minority Report Stevena Spielberga, experimentálny no skvele obsadený A Scanner Darkly (Temný obraz) – to sú niektoré z najznámejších filmov, nakrútených podľa literárnych predlôh amerického spisovateľa Philipa K. Dicka. Dickova literatúra zjavne dokáže filmárov inšpirovať k vysoko nadpriemerným, áno – aj prelomovým prácam. Celovečerný debut scenáristu a režiséra George Nolfiho Správcovia osudu sa však pravdepodobne zaradí k tým menej známym a rýchlo zabudnutým.

Nie preto, že by bol až taký nevydarený. Nie je. Je však nešťastne zacielený. Príbeh mladého ambiciózneho kongresmana Davida Norrisa (Matt Damon) a jeho osudovej lásky, tanečnice Elise Sellas (Emily Blunt) totiž zdôrazňuje romantickú líniu (a potláča napätie i akciu) viac, než je v tradične mužskej bašte vedeckej fantastiky zvykom. Až tak, že ho skôr možno charakterizovať ako ľúbostnú melodrámu s „dickovskými“ motívmi. Pretože však príbeh stojí na pomerne zložitej myšlienkovej konštrukcii, nejde ani o polievku pre duše frustrovaných žien. Silne veriacim kresťanom príde príliš kacírsky, ateistom zasa priveľmi náboženský. Náročným naivný. Naivným náročný. Správcom osudu skrátka osud filmového hitu nehrozí.

Philip K. Dick sa aj v poviedke Adjustment Team zaoberal svojou obľúbenou témou slobodnej vôle a jej ovplyvňovania, ilúzie a pravdy. Zmenil Boha na šéfa totalitnej agentúry, ktorá riadi celý svet a zo strážnych anjelov spravil tajných agentov, manipulujúcich našimi životmi tak, aby sa napĺňal božský plán. Kkaždý náš úspech či prehra sú vopred vymyslené, schválené, naplánované a realizované takmer všemocnou božou agentúrou. Nám je dané len nazdávať sa, že žijeme vlastné životy. Lenže v skutočnosti ani božia agentúra nemôže všetko. Nolfi túto líniu síce zjednodušil, aby bola pochopiteľná aj pre široké divácke masy, ale nepotlačil ju, skôr naopak – vyfabrikoval z nej tézu, okolo ktorej (chvíľami aj nasilu) postavil svoj film. Ako scenárista má skúsenosti s fantastikou, s thrillerom aj ľahkým akčným žánrom. Podľa jeho predlôh vznikli snímky ako Prúd času, Strážca, Dannyho dvanástka. Je aj autorom scenára pre pokračovanie „bournovskej série“ - Bournovo ultimátum (2007) s Mattom Damonom.

Zaujímavú tému v Správcoch osudu spojil s úplne tradičným ľúbostným príbehom a neveľmi novátorsky rozvíjanou zápletkou v štýle paranoidných filmov, kde môže byť nepriateľom každý človek. Občas prekvapí nečakanou naivitou: moc agentov je zviazaná s ich klobúkmi. Bez klobúkov nemajú silu, zato ak má klobúk niekto iný, má aj anjelske schopnosti. Dvere, predstavujúce skratky v priestore, napríklad oveľa vtipnejšie a hravejšie používa animovaná rodinná pixarovka Monštrá, a.s. Damonov Norris sa v bludisku dverí a priestorov suverénne orientuje na prvý pokus.

Predvídateľný a neveľmi napínavý dej zo sivého priemeru ako-tak vytŕhajú herci. Nielen štandardne dobrý Damon a sympatická Emily Blunt, štylizovaná do neodolateľne svojrázne strelenej baletky, ale aj veterán Terence Stamp v role anjela/agenta Thompsona. Hrajú civilne, tlmene, nenápadne no príjemne. Kostýmy, masky a kamera Johna Tolla (Legenda o vášni, Statočné srdce, Vanilkové nebo a i.) snímke dodávajú zaujímavý a pikantný surrealistický nádych.

Lenže to je všetko. Žiadne vytváranie vlastných svetov, nijaké rafinované akcie, dych vyrážajúce efekty ani experimenty s obrazom. V podstate nič, čo by sme už neboli videli niekde inde. Správcovia osudu sú v porovnaní so známymi filmami podla P. K. Dicka (ale aj v porovnaní s aktuálnou ponukou kín) príliš nenápadný, obyčajný, skromný film s dobre zvládnutým remeslom, zaujímavou myšlienkou, ale bez originality a sviežich, pôvodných nápadov, ktoré by tú myšlienku dokázali tvorivo rozvinúť a posunúť na vyššiu úroveň.