ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Karikatúra či detektívka?

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

zeny1V tomto roku zaznamenala slovenská kinematografia sviatok. Konečne sa po dlhom čase objavilo viac hraných filmov. Divák často hľadá v kine to, na čo ho láka reklama, ktorá oňho bojuje. „Životy ľudí v stredoeurópskej metropole opúšťa v dôsledku uponáhľaného životného štýlu ľudskosť a duchovné hodnoty“ – napísal o svojom filme Ivan Vojnár.

V prípade diela Ženy môjho muža očakáva teda divák stredoeurópsku snímku so silným nábojom, v centre ktorej je príbeh mediálnej hviezdy. Aj sa tak po prvých minútach deja zdá. Populárna moderátorka Vera (Zdena Studenková) sa núti s nadhľadom životnej skúsenosti rozdávať rozumy a ako silnú ženu by ju nič nemalo prekvapiť. zeny4Postupne sa cez postavu jej manžela Daniela (Martin Stropnický), ktorý vo svojej póze pôsobí celkom prirodzene, rozohráva niekoľko paralelných príbehov. Tie sú však len nahrubo naskicované, na prvý pohľad môže ísť o hľadanie ľudských hodnôt - aspoň tak sa dá usudzovať z mikropoviedky o hlbokom vzťahu ošetrovateľky Evy (Éva Bandor) a dizajnéra Martina (Vladimír Dlouhý), ktorá by bola asi zaujímavým samostatným dielom, či z náčrtu postavy Liany, predčasne dospelej pubertiačky, ktorú poznačila bratovražedná vojna v Juhoslávii.

O čosi menej hľadania je v hotelových výjavoch produkčného „mága“ Daniela s modelkami, ktoré súťažia o miesto v jeho posteli, aby získali dobre honorovanú japonskú reklamu pod umelou sakurou. Umelo pôsobí aj vykonštruovaná vražda jednej z modeliek, ktorú bez motívu zabije maskér reklamnej spoločnosti. Detektíva navedie na stopu tetovanie, ktoré má vrah na chrbte. Chýba tu vyvážená estetika, jasný autorský rukopis, či poetika ako napríklad vo Zväčšenine Michelangela Antonioniho alebo v Mužovi, ktorý luže Allaina Robbe-Grilleta .

zeny2Možno cítiť, že autori sa usilovali o akúsi surrealistickú renesanciu, ale cez pomerne studenú škálu. Rovnako vlažná je aj karikatúra mediálnej hviezdy, jej afekty, recepty na múdrosť a excesy na verejnosti či v súkromí, nepôsobia až tak odpudzujúco, aby bolo jasné, čo chceli autori dosiahnuť. Vierohodne pôsobí niekoľko scén, napríklad, keď sa moderátorka usiluje o svoju popularitu priživovaním sa na nešťastí druhých a núti Lianu, aby medializovala svoj tragický život. Liana mlčí, nedokáže hovoriť, lebo hrôza, ktorú prežila zostáva v nej, nikdy sa jej nezbaví a tiež vyhostenie outsidera, keď spí Liana na chodbe pred dverami krajana, v ktorom svojsky hľadala spriaznenú dušu.

Ak by sme film rozobrali na drobno, akceptovali by sme profesionalitu jednotlivých profesií, kamery, strihu, dizajnu, líčenia... Rušivo pôsobia preexponované ruchy v niektorých interiéroch, čo mohlo do istej miery spôsobiť aj nastavenie projektora, nie je vždy jasná dramaturgia zvukového stvárnenia a kľúč predsadenia zvuku pred obrazom. Ako celok pôsobí film vlažne a naznačené problémy zostávajú v podobe povrchového skicára.

Ženy môjho muža

Scenár: Slavena Liptáková

Réžia: Ivan Vojnár
Kamera: Vladimír Smutný
Strih: Marek Kráľovský
Zvuk: Peter Mojžiš
Hudba: Vladimír Martinka
Architekt: Pavol Andraško
Kostýmy: Alexandra Grusková
Masky: Zdena Daoodová
Producentka: Silvia Panáková
Hrajú: Zdena Studénková, Martin Stropnický, Éva Bándor,
Vladimír Dlouhý, Táňa Pauhofová, Ľubomír Paulovič, Marija Dimishkova
Share/Save/Bookmark