Meno Woody Allen (1935) je pojmom, ba až legendou. Svetoznámy americký režisér, scenárista, spisovateľ, dramatik, ale i  filmový a divadelný herec, komik a hudobník sa vpísal do povedomia divákov i kritiky predovšetkým svojimi autorskými filmami, v ktorých strieda žánre, ale zostáva verný svojskému sarkazmu.

Navyše, je nesmierne pracovitý, lebo dokáže i ako osemdesiatnik prekvapiť skoro každý rok novým titulom. Tento rok je to film Café Society, ktorý uviedli na festivaloch vo francúzskom Cannes, českých Karlových Varoch, či na slovenskom festivale Cinematic v Piešťanoch a v týchto dňoch prichádza do našich kín. Jeho príbeh sa odohráva v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Mladý Bobby (Jesse Eisenberg) prichádza do Hollywoodu za svojím strýkom Philom (Steve Carell), úspešným agentom filmových hviezd, aby sa zamestnal v jeho agentúre. Spoznáva život na večierkoch pri bazénoch a dvorí strýkovej sekretárke Vonnie (Kristin Steward). Vie, že ona miluje niekoho iného, ale dúfa, že si ju získa a vezme za ženu. Nestane sa to a do New Yorku sa  nakoniec vracia sám. Spolu so starším bratom - gangstrom Benom (Corey  Stoll) sa presadia ako majitelia vychyteného nočného klubu. S jeho návštevníčkou Veronikou (Blake Lively), ženou z vyššej spoločnosti, sa ožení a majú dieťa. Zdá sa, že je všetko v poriadku. Lenže jedného dňa sa v klube objaví  Vonnie...

Príbeh tak trochu ako z červenej knižnice alebo istý druh paródie na ňu? Pri Woody Allenovi si človek nemôže byť nikdy celkom istý. Chce pobaviť alebo rozčúliť? V každom prípade „gangsterská línia“, v ktorej sledujeme mafiánske praktiky odstraňovania nepohodlných ľudí hoci aj "pochovávaním do betónu“ je tak štylizovaná, že vyvoláva smiech, či aspoň úškrn už aj  kontrastom slova a obrazu. Napríklad hovorí sa o tom, že  treba niekomu prehovoriť do duše, presvedčiť ho a na plátne vidíme surovú bitku, ak nie priamo vraždu.

Nechýbajú ani vtipné nahliadnutia do zákulisia rodinných židovských vzťahov, pre Allena také typické dialógy  partnerov či manželov. Hovorí sa ľahkým tónom hoci na tému smrť, posmrtný život, či život vôbec,viera, charakter, láska, zrada, zodpovednosť za svoje nielen činy, ale i želania a podobne. Napríklad  Bobbyho sestra sa so svojím intelektuálskym manželom pohoršujú nad susedom, ktorý si bezohľadne púšťa nahlas rádio, žiadajú Bena, aby zakročil, hoci poznajú jeho metódy, a potom sa čudujú nad výsledkom, veď oni to tak nemysleli. Vôbec sa ich to netýka, to Ben mal vedieť, že pre revúce rádio sa nevraždí a nenechať sa nahuckať, že pomáha rodine... Alebo: Bobbyho rodičia sa rozčuľujú nie nad tým, že ich najstarší syn Ben je gangster a vrah, ale nad tým, že sa rozhodol konvertovať na kresťanstvo.  

Celý príbeh je skladačka, v ktorej slovo rozprávača občas ilustruje, ale občas i nahrádza filmový obraz. Záleží na  divákovi, ako je ochotný dešifrovať niektoré náznaky a kombinovať  poznatky z jednotlivých situácií. Je Bobby naozaj takým naivným chlapcom, ako sme ho vnímali v úvodnej časti filmu, človekom, ktorý pohŕda peniazmi a povrchným životom a je mu cudzie pokrytectvo „kaviarenskej spoločnosti“?  Čo vlastne rozhodlo, že bez výčitiek svedomia využíva čo sa dá, manipuluje okolím? Nuž a Vonnie je cieľavedomá „zlatokopka“ alebo iba zamilované dievča, ktoré sa nevie rozhodnúť medzi dvomi mužmi? Kedy obaja dospeli k strate ilúzii i snov?

Svojím spôsobom snovo až gýčovite pôsobia niektoré scény z New Yorku – hoci aj západ slnka nad Manhattanom, východ slnka v Central parku so šampanským...  Ale prečo nie? Dobre sa a to díva a je to jedna z variácií  pohľadu režiséra a scenáristu na jeho obľúbené mesto. Kameraman dotvára a spĺňa jeho predstavu. Rovnako ako známi a dobrí herci. Vie sa, že mnohí sú ochotní prijať hocijakú úlohu, len, aby mohli spolupracovať s Woody Allenom. Získať takúto skúsenosť určite nie je márne. Oko diváka  má na čom spočinúť vlastne v každom okamihu. Výprava je naozaj  výborná. Miestami možno evokuje spomienku na Veľkého Gatsbyho, veď je to tá istá historická epocha. Pôsobivá atmosféra večierkov v rozprávkových vilách filmových hviezd, bohato zdobené interiéry hotelov, klubov, kín, nádherné kostýmy žien, džezová hudba a všadeprítomný hold  čiernobielemu filmu v početných ukážkach...

Možno mať výhrady k téme, či k jej spracovaniu, ale nemožno pochybovať o jej filmárskom stvárnení a kvalitách tvorcu. I keď v recenziach sa neraz  objavuje názor, že Woody Allen čoraz častejšie nakrúca pre radosť, vlastné potešenie z filmovania a neveľmi uvažuje nad tým, ako to prijíma divák. Nuž, jeden z bonmotov, ktorými protagonisti filmu akoby ospravedlňovali svoje minulé i budúce  zlyhania znie: „Sny sú sny“.  Žiada sa dodať: Woody Allen je Woody Allen, nikdy nejde pod istú latku a nenakrúti zlý film, i keď práve tento sa vám nemusí páčiť, iným možno áno...

Café Society, USA,  2016
Dĺžka: 96 minút
Réžia: Woody Allen
Scenár: Woody Allen
Kamera: Vittorio Storaro
Hrajú: Jesse Eisenberg, Kristin Steward, Steve Carell, Blake Lively, Corey Stoll,  Parker Posey, Jeannie Berlin, Ken Stott a iní.
Distribúcia v SR: Magic Box Slovakia
Premiéra v SR: 22. septembra 2016
Foto: Magic Box Slovakia