Bol som dojatý a uplakaný – a to som muž. Jeden z najsmutnejších, ale najzábavnejších filmov, aké som kedy videl. Citová dráma sústredená na predstavenie žien. To sú názvy iba troch z početných zahraničných internetových ohlasov na film Už teraz mi chýbaš, na vzniku ktorého sa podieľali dve ženy: autorka scenára, britská herečka a spisovateľka Morwenna Banks (1961), a americká režisérka, pôvodným povolaním architektka, realizátorka prvého dielu filmového hitu Súmrak Catherine Hardwicke (1955), ktoré si do svojho spoločného diela vybrali silnú ženskú hereckú zostavu: Drew Barrymore, Toni Collette a Jacqueline Bisset.

Nakrútiť film o smrteľnej chorobe, ktorá neočakávane vtrhne do spokojného života hrdinky a prevráti ho naruby, si vyžaduje dávku odvahy. Je to totiž ošúchaný námet, ktorý sa vyskytol v desiatkach umeleckých diel a zvádza k schéme v jeho stvárnení. Autorky snímky Už teraz mi chýbaš, čo je obľúbená fráza hrdiniek pri bežnom lúčení, až v závere nadobúda symbolický význam, sa rozhodli túto frekventovanú tému ozvláštniť troma spôsobmi: sledovať priebeh choroby realisticky (vrátane naturalistických detailov), vyhýbať sa sentimentalite a citovému vydieraniu prostredníctvom suchého až čierneho humoru, a predovšetkým sústrediť sa na odraz zlomovej životnej situácie v priateľstve dvoch nerozlučných priateliek.  

Vznik a priebeh tohto priateľstva až do vzniku choroby je vo filme zaznamenaný len telegraficky, prostredníctvom rýchlo letiacich rokov a klipov z ich spoločných zážitkov – školských rokov, prvých lások, početných žúrov, z čoho sa dá ľahko vydedukovať, že to boli „parťáčky“ z flámov, ale už ťažšie, na akých základoch sa ich priateľstvo rozvíja, čo každej z nich dáva, prečo sa Jess tak ochotne podriaďuje všetkým vrtochom rozmarnej Milly. Tento vzťah sa nezmení ani vtedy, keď si každá z nich zariadi vlastný život. Jess (Drew Barrymore) býva so svojím priateľom Jagom (Paddy Considine) na bohémskom hausbóte zakotvenom v srdci Londýna a túži po dieťati. Milly (Toni Collette) je vydatá za hudobníka Kita (Dominic Cooper), má dve deti, o ktoré sa stará aj jej matka, bývalá herečka Miranda (Jacqueline Bisset), a finančne je dostatočne zabezpečená na to, aby si mohla splniť každé želanie. Obe rodiny sú akoby oddelené od ostatného sveta, nevidíme ich v pracovnom procese ani vo väčšej spoločnosti, sústreďujú sa len na seba a svoje skutočné či domnelé problémy. Akoby ich autorky filmu vypreparovali a skúmali pod mikroskopom, predovšetkým Milly, v ktorej choroba a následná drastická liečba aktivizujú nielen dobré, ale najmä zlé, nesympatické vlastnosti. Rastie jej egoizmus a nevypočítateľnosť, množia sa nepremyslené skutky, ktorými ubližuje najbližším. Pod hrozbou úplnej telesnej devastácie a smrti zúfalo bojuje o svoje ženské sebavedomie nielen parochňou a výraznými šminkami, ale aj opitým potácaním sa po baroch či skokmi do sexuálnych dobrodružstiev. Jess je stále po ruke, aby ju ťahala z ťažkostí a s pochopením počúvala jej výbuchy zlosti. Pribehne na každé zavolanie ako poslušný psík, žije skôr Millin ako svoj vlastný život. Vyhýba sa konfliktom – pred každou potenciálnou zrážkou uhne prostredníctvom humoru alebo tichého úsmevu. Len raz jej prasknú nervy a vykričí svojej priateľke všetky výhrady, ktoré voči nej a ich vzťahu má. Udeje sa to „v búrlivých výšinách“, vo vresovisku, kam priateľky zaveje spomienka na obľúbený Brontëovej román, Milly v skutočnosti túžba po objatí náhodného sexuálneho partnera.

Prudká hádka s Jessiným sólom na čas rozdelí priateľky a každá z nich sa uzavrie do svojho mikrosveta. Milly sa sťahuje do luxusného hospicu, Jess sa teší na svoje prvé dieťa. Jedna smeruje neodvratne do večnosti, druhá k svojej reprodukcii. Ešte raz sa ich osudy pretnú, aby sa pred definitívnym koncom zmierili. Jessin pôrod a Millin „únos“ z hospicu, aby mohla byť pri tejto historickej udalosti, žánrovo vybočujú z filmu, ktorý sa doteraz niesol v tragikomickom duchu, a smerujú k fraške. Zapája sa do nej aj Millina matka Miranda, využívajúc svoje dlhoročné skúsenosti herečky z televíznych „nemocničných“ seriálov. Nadstavený a podľa môjho názoru zbytočný záver, rodinná idyla pri spoločnom stolovaní, na ktorej sa zúčastňuje Jess ako náhradná matka za mŕtvu Milly, obaja muži, všetky deti a Miranda s novým partnerom, je strihnutý už úplne na hollywoodsky spôsob, ktorý aj predtým vystrkoval rožky v zobrazovaní zväčša luxusného prostredia, vo vzťahu k premúdrelým deťom, či v nezáujme o normálny život s každodennými problémami, kým  britský pôvod snímky sa prejavoval najmä vo vybrúsenom dialógu a v „nekorektnom“ humore (základom scenára bola údajne rozhlasová hra Morwenny Banksovej Goodbye, vysielaná v BBC).

Film Už teraz mi chýbaš stojí na prvotriednych hereckých výkonoch dvoch ústredných hrdiniek, ktoré sú rozdielnymi typmi i charaktermi, a možno práve to ich drží spolu. Ťažšiu úlohu mala podľa môjho názoru Drew Barrymore (1975, USA), niekdajšia detská hviezdička (E.T.Mimozemšťan) z hollywoodskej dynastie, ktorá sa takmer celý čas pohybuje v jedinej polohe. Jess hrá ako pokojnú, vyrovnanú mladú ženu so zmyslom pre humor a schopnosťou adekvátne riešiť všetky, aj nepredvídané životné peripetie. Je priam kvintesenciou priateľky, akú by si želal každý z nás, psychológ by možno povedal, že sa správa presne podľa príručiek. Toni Collette (1972, Austrália, za úlohu vo filme Šiesty zmysel nominovaná na Oscara) prechádza v postave Milly väčším vývinovým oblúkom, daným priebehom choroby, má väčší priestor na vyjadrenie rozličných emocionálnych polôh, ale aj veľkého pomocníka v premenlivej vizáži, podporujúcej jej vnútornú premenu z bezohľadnej, arogantnej egoistky na zmierenú trosku, uvedomujúcu si svoje chyby i limity. Jacqueline Bisset ako mladistvá Millina matka je síce v tieni oboch priateliek a sústreďuje sa najmä na svoju hereckú kariéru, ale v istých okamihoch presvedčivo vyjadruje, hoci nie vždy vhodnými prostriedkami, aj lásku k dcére a obavy o ňu. Mužské postavy nemajú mnoho príležitostí prejaviť sa, v meniacich sa okolnostiach sú stále rovnakí, Millin manžel Kit sa väčšinou správa vzorne (po hollywoodsky), hoci poznať jeho pocity vedľa chorej, zdevastovanej a občas hysterickej manželky by bolo určite zaujímavé. Kamera Elliota Davisa, mapujúca exkluzívne prostredie a nálady zrkadliace sa v tvárach protagonistiek, dynamický, v úvode až klipovitý strih Phillipa J. Bartella a príťažlivá hudba Harryho Gregsona-Williamsa, vracajúca hrdinky do čias bezstarostnej mladosti, prispeli k celkovo dobrému dojmu z tohto dojímavého filmu, ktorý pomerne úspešne skĺbil drámu s romantikou, tragédiu s komikou, chorobu s priateľstvom a v podtexte upozornil na dôležitosť takých zdanlivo obyčajných vecí, ako je domov, rodina a zdravie.

Už teraz mi chýbaš (Miss You Already), Veľká Británia 2015
Dĺžka: 112 minút
Réžia: Catherine Hardwicke
Scenár: Morwenna Banks
Kamera: Elliot Davis
Strih: Phillip J. Bartell
Hudba: Harry Gregson-Williams
Hrajú: Drew Barrymore, Toni Collette, Jacqueline Bisset, Dominic Cooper, Paddy Considine, Tyson Ritter, Frances De La Tour a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 14. januára 2016
Foto: Continental film