Filmotéka v bratislavskom Kine Lumière uvádza archívne diela, ktoré stále majú čo povedať. V máji v jednom zo svojich cyklov uvedie filmy o láske z inej ako romantickej perspektívy. Kolekciu tvorí osem filmov od slávnych režisérov, ktoré majú nezastupiteľné miesto v histórii svetovej kinematografie.

Láska je jednou z najtradičnejších tém v umení, no existuje nekonečne veľa spôsobov jej zobrazenia. Dramaturgovia Filmotéky sa rozhodli divákom premietnuť filmy v cykle pod názvom Nemožná láska v hlavnej úlohe.  „Asi každý z nás si vie predstaviť mnoho rozdielnych dôvodov, pre ktoré nie je láska medzi dvomi ľuďmi možná. Naša májová téma sa zameriava práve na ne. Každý z uvádzaných filmov pristupuje k fenoménu nemožnej lásky svojrázne – na úrovni príbehu, režijného rukopisu či štýlu,“ vysvetľujú kurátori Michal Michalovič, Rastislav Steranka a Richard Šteinhübel v programovom bulletine Filmotéky. Ich výber upriamuje pozornosť na rôzne podoby nesentimentálnej lásky a tiež na možnosti, ako sa dá prostredníctvom výrazových prostriedkov filmu stvárniť.

Kolekcia ôsmich filmov reprezentuje až osemdesiat rokov dejín kinematografie. Najstarším filmom v nej je Andalúzsky pes z roku 1929 od významného predstaviteľa surrealizmu Luisa Buñuela. Film je predovšetkým prehliadkou oslobodenej obrazotvornosti autorov, no jedným z jeho motívov je aj nenaplnená láska muža a ženy. Spolu s ním sa bude premietať dlhometrážny debut klasika francúzskej novej vlny Jeana-Luca Godarda Na konci s dychom (1960), jedno zo zásadných diel filmovej histórie, ktorého príbeh o neviazanom vzťahu dvoch mladých ľudí korešponduje s revoltujúcim vyznením celého filmu.

Výber filmov o nemožnej láske chce poukázať aj na najrôznejšie prekážky, ktoré bránia láske rozvinúť sa naplno. „Láske môžu stáť v ceste spoločenské normy a konvencie, strata ideálov u jedného z potenciálnych partnerov a neschopnosť vyrovnať sa s vlastnou existenciou či prosté váhanie partnera,“ zdôvodňujú kurátori. Milostný príbeh francúzskej herečky a japonského architekta v meste poznačenom výbuchom atómovej bomby je motívom filmu Hirošima, moja láska (1959) francúzskeho režiséra Alaina Resnaisa, ktorý nakrútil podľa scenára Marguerity Durasovej, jednej z čelných predstaviteliek tzv. nového románu. Jeho hlavní hrdinovia nie sú schopní nechať svojej láske voľný priebeh ani pätnásť rokov po skončení vojny. Vášnivú erotickú lásku na pozadí straty ilúzií o živote zobrazuje Posledné tango v Paríži (1972) talianskeho režiséra Bernarda Bertolluciho. Film pre svoju otvorenosť vyvolal pri uvedení v USA kontroverzné reakcie, napriek tomu patrí dodnes medzi kľúčové filmy obdobia „po roku 1968“.

V programe sa tiež nachádza film Korida lásky (1976) nonkonformného japonského režiséra Nagisu Ošimu, ktorý líči vývoj mileneckého vzťahu medzi mladou slúžkou v hostinci a jeho majiteľom od nenápadného zbližovania až po zničujúcu vášeň. Pre sexuálnu otvorenosť bol tento film v Japonsku zakázaný, jeho režisér bol postavený pred súd a s podobnými ťažkosťami sa stretával pri uvedení všade vo svete. Film Stvorení pre lásku (2000) známeho čínskeho režiséra Kar-waia Wonga hovorí zasa o vzťahu dvoch kultivovaných a plachých ľudí, ktorí sú zatlačení do úzadia svojimi agresívnejšími partnermi. Americkú kinematografiu vo výbere reprezentuje snímka režiséra Mikea Figgisa Zanechať Las Vegas (1995) o stretnutí dvoch osamelých duší túžiacich po láske v príbehu prostitútky a hollywoodskeho scenáristu, ktorý sa rozhodne upiť na smrť. Najnovším filmom v kolekcii je Hadewijch – medzi Kristom a Alahom (2009) od francúzskeho režiséra Bruna Dumonta o vášnivej láske k Bohu a následkoch, ktoré táto neobmedzená viera v božiu lásku môže priniesť.

V ďalších cykloch si Filmotéka v máji pripomína nedožitú storočnicu Orsona Wellesa či výročie  nemeckého režiséra Rainera Wernera Fassbindera. Zo slovenských osobností predstaví tvorbu režisérky Evy Štefankovičovej, hudobníka, scenáristu a dramaturga Deža Ursinyho a kameramana Tibora Biatha. V súvislosti s nedávnym úmrtím významného českého kameramana Miroslava Ondříčka uvedie filmy Miloša Formana Hoří, má panenko (1967) a Taking Off (1971). V cykle Double Bill upozorní na 70. výročie skončenia 2. svetovej vojny filmami Pieseň o sivom holubovi (1962) Stanislava Barabáša a Ivanovo detstvo (1962) Andreja Tarkovského.

Viac: http://www.aic.sk/kinolumiere