Filmy o emigrantoch sú dnes čo do počtu, bohato obsadenou kategóriou so široko rozvetveným príbehovými líniami, kde sa kombinuje na všetky spôsoby. Tými najfrekventovanejšími variantmi sú zložité cesty ilegálnych prisťahovalcov do vytúženej destinácie, nezriedka končiace smrťou, alebo vyhostením, zväčša márna snaha uchytiť sa v novej spoločnosti, kde sú kandidáti na lepší život skúšaní pocitmi samoty a beznádeje. Tento problém je aj témou filmu Shun Li a básnik talianskeho režiséra Andrea Segrea.

Všetky tieto príbehy sú zaujímavé pohľadmi odinakiaľ, západné spoločnosti si takto môžu testovať svoje civilizačné návyky i schopnosť vlastnej kultúry zachovať si v konfrontácii s odlišnými konceptmi životného štýlu svoje hodnoty i názory na to, čo je dobré a čo už nie. Aj prostredníctvom týchto filmov sa však učíme rozoznávať a orientovať v pestrých inakostiach, ktoré vždy môžu byť poučné a obohacujúce. Nie vždy je to tak, lebo kto sa bojí, ten nenávidí a útočí.

Do poľa pozornosti talianskeho režiséra Andrea Segrea sa dostala vo filme čínska diaspóra, dostatočne zomknutá a cieľavedomá, v snahe vytvoriť si v Európe alternatívny domov. Ovládajú ju nediskutovateľné pravidlá obchodu, každý, kto čosi dostal musí  zaplatiť. Shun Li (Zhao Tao) je čínska emigrantka, splácajúca svoj dlh za šancu začať nový život prácou všade tam, kde ju potrebujú. V úvode príbehu pracuje v textilnej dielni za šijacím strojom. Z rozhodnutia šéfov, bližšie neidentifikovanej organizácie, musí odísť do malého mesta na brehu mora, kde sa postaví v miestnej krčme za barový pult. Shun Li sa vo svojej samote, smútkom po domove a malom synovi, obracia k poézii básnika Qu Yuana (343-278 pred n.l.). Počas každoročnej oslavy jeho smrti (spáchal samovraždu, utopil sa v rieke na znak protestu voči úpadku svojho rodiska a jeho obyvateľov pod vládou cudzích panovníkov), Sviatku dračích člnov, hádžu ľudia do vody kúsky ryže, zabalenej do bambusových listov, aby symbolicky uchránili telo básnika pred rybami. Shun Li púšťa na vodu malé  horiace plamienky ako symbolickú spomienku na domov.

Zblíži sa s Bepim (chorvátsky herec Rade Šerbedžija), ktorého kamaráti pre jeho veršovačky nazvali básnikom. Hoci žije v mestečku tridsať rokov, je rovnako ako Shun Li emigrantom. Ich rodiaci sa vzťah neujde pozornosti okolia. Začína sa pretriasať, a to sa nepáči čínskym šéfom. Obávajú sa zhoršenia vzťahov k čínskej menšine, a tak zasiahnu. Najprv jej zakážu kontakt s Bepim a potom ju pošlú na prácu inam. Na jej veľké prekvapenie sa objavuje syn, ktosi zaplatil jej dlh a chlapca poslali do Talianska. Pátra po darcovi peňazí a vracia sa do mestečka. Bepiho už nenájde.

Režisér sa inšpiruje melancholickou atmosférou čínskej poézie, vždy spojenej s obrazmi prírody. Shun Li je z rodiny rybárov a prímorské prostredie je jej blízke. Bepi i jeho kamaráti sú tiež rybármi, a tak ich mnohé spája. Spolu sa plavia k jeho rybárskemu prístrešku uprostred mora, ďaleko od miest, ktoré ich osudy rozdeľujú. Na záver sa  žena na toto miesto vracia a zanecháva ho v plameňoch.  

V lyrickom symbole sa spájajú osudové línie dvoch svetov, rozdelených a predsa v mnohom spojených. Aj napriek tomu, že Segreho príbeh nedosahuje vizuálnu i emocionálnu hĺbku ázijských majstrov, je pôsobivý najmä svojim humanistickým akcentom, za ktorý dostal v roku 2012 cenu  Európskeho parlamentu Lux Prize a čínska herečka Zhao Tao talianskeho Davida za najlepší ženský herecký výkon. Preslávila sa v čínskych filmoch známeho režiséra Jia Zhangkea Nástupište (2000), Neznáme radosti (2002), Svet (2004), Zátišie (2006) i 24 City (2008). Jej hereckými kreáciami sú zatiaľ postavy chudobných proletárok, zápasiacich o svoje miesto pod slnkom vo vulkanickom prostredí radikálne sa meniacej Číny, ktorá  dnes v zrýchlenom tempe  absolvuje často  kruté lekcie postupujúcej urbanizácie. Spolu s Gong Li, múzou najlepších filmov Zhang I-moua a Zhang Ziyi (Tiger a drak, Hrdina, či Klan lietajúcich dýk), patrí medzi najúspešnejšie čínske herečky.

Krehkosť a skromnosť je v Európe zrejme všeobecne prijatý imidž Číňaniek. Inšpiroval aj dánskeho režiséra Henrika Rubena Genza. V roku 2005 nakrútil film Číňan, podobne postavený príbeh o fingovanom  sobáši málovravného inštalatéra Kelda s čínskou emigrantkou. Emocionálna ťažkopádnosť Dána sa postupne rozpúšťa vo vzájomnom neplánovanom vzťahu. Porovnanie s filmom Shun Li a básnik odhaľuje jeho rezervy v psychologickom portrétovaní oboch hlavných hrdinov. Kým o Bepim sa predsa len dozvieme o čosi viac, napriek synovým námietkam voči jeho osamelému životu vzdoruje a odmieta sťahovať sa za jeho rodinou, Shun Li zotrváva v roli poslušnej obete a jej dráma matky bez dieťaťa hraničí s klišé. Snaha o poetizáciu vytvorila jedinú dramatickú šancu v konfrontácii s neprajným prostredím, neprávom podozrievajúcim Číňanku z hmotnej vypočítavosti. Sladkobôľna osudovosť, vynárajúca sa v záverečných scénach, síce neprekročila hranice dobrého vkusu, ale  k výraznejšej pôsobivosti filmu to predsa len nestačilo. Môžme si pripomenúť aj vynikajúcu Minulosť iránskeho režiséra Asghara Farhadiho (viac v článku Francúzske filmové assorti). Medzikultúrne konfrontácie vzťahov partnerov z odlišných kultúr tu majú vyššie umelecké parametre hlbokej sondy do zložitého vesmíru ľudských pováh a ich osudov.

Shun Li a básnik (Io sono Li / Shun Li amd the Poet) Taliansko, Francúzsko, 2011
98 minút
Réžia: Andrea Segre
Scenár: Andrea Segre, Marco Pettenello
Kamera: Luca Bigazzi
Strih: Zara Zavariseová
Hudba: François Couturier
Hrajú: Thao Zhao, Rade Šerberdžija, Marco Citran, Guiseppe Battison, Giordano Bacci, Spartaco Minardi, Zhong Cheng, Wang Yuan, Amleto Voltolina, Andrea Pennacchi
Foto: Film Europe
Premiéra v SR: 3. december 2013