Film Vlčie diery zobrazuje tragický osud vdovy Svrčinovej a jej štyroch synov z malej slovenskej dediny, ktorí počas SNP bojujú proti nemeckým okupantom. Ako svoj prvý film na pozícii režiséra ho v roku 1948 nakrútil Paľo Bielik, rozmýšľal o ňom však už dlhší čas, ako priamy účastník SNP. Podľa Bielika je totiž „slovenský film bytostne spätý s Povstaním – v Povstaní sa narodil, v Povstaní prešiel ohnivým názorovým krstom a v Povstaní sa zákonito ustálil na pozíciách boja proti násiliu, boja proti vojne a zhubnému fašizmu,“ ako sa pri uvedení filmu vyjadril v roku 1977 na Festivale českých a slovenských filmov v Bratislave.

Filmovú poviedku, ktorá sa stala predobrazom filmu Vlčie diery, napísal Bielik v roku 1947, neskôr ju prepracoval spolu s Waldemarom Sentom a Leopoldom Laholom do filmového scenára. Na rozdiel od filmu Varuj...! z roku 1946, v ktorom filmový štáb tvorili väčšinou českí filmári, bol tento druhý slovenský povojnový hraný film nakrútený v slovenskej produkcii, so slovenským filmovým štábom a so slovenskými hercami. Kým pre Mikuláša Hubu, Ladislava Chudíka, Jozefa Budského či Betu Poničanovú išlo o prvú väčšiu hereckú príležitosť vo filme, sám Paľo Bielik sa filmom Vlčie diery etabloval ako režisér a zároveň sa rozlúčil s filmovým herectvom postavou partizána Diča.

Film sa nakrúcal v okolí Banskej Bystrice a v provizórnych ateliéroch v budove Československého rozhlasu na dnešnom Jakubovom námestí. Ateliéry získali v tej dobe prívlastok „najmenšie filmové ateliéry na svete“, pretože miestnosť, v ktorej sa nakrúcalo, mala rozmery iba 13 x 17 metrov. Na toto obdobie si spomína Sylvia Lacková, ktorá pri filme Vlčie diery začínala ako skriptka a cez pozíciu asistentky réžie a neskôr pomocnej režisérky sa stala Bielikovou dlhoročnou spolupracovníčkou. Film Vlčie diery považuje v slovenskej kinematografii za dôležitý medzník. Hovorí: „Veľa profesií vtedy robili iba Česi, Slováci ešte nemali vo filmovej produkcii veľké zastúpenie. S filmom Vlčie diery prišiel rozhodujúci moment, keď sa začalo počítať s tým, že v rámci Československa sa bude film robiť aj v Bratislave. Varuj...! nakrútil ešte český režisér – vtedy nebolo isté, či Slováci budú schopní samostatne vytvoriť štáb a nakrútiť celovečerný film. Ale aj vďaka veľkému úspechu Vlčích dier sa rozhodlo, že treba postaviť aj filmové ateliéry. Keď sa pozerám spätne na naše začiatky, skutočne mám pocit, že Bielik bol rozhodujúcim elementom v polemike, či slovenský film bude vôbec existovať.“

Film Vlčie diery mal mať pôvodne premiéru v deň 4. výročia SNP 29. augusta 1948, napokon sa však s uvedením filmu, najmä z ideologických dôvodov, čakalo až do decembra. V kinách mal obrovský ohlas a dodnes je s 4 023 900 divákmi najúspešnejším slovenským filmom, Paľo Bielik zaň získal v roku 1949 Slovenskú národnú cenu a herci (Budský, Dibarbora, Huba, Husáková, Poničanová, Jakubóczy, Zachar) zasa Národnú filmovú cenu za herecký výkon. Napriek tomu bol film po zmene politickej situácie v roku 1948 ideologicky kritizovaný, pričom dobová kritika mu vyčítala najmä nedostatočne zvýraznenú vedúcu úlohu komunistov v národnooslobodzovacom boji. Tri roky po premiére bol filmovou cenzúrou označený za film nesúci „stopy buržoáznej filmovej tvorby a buržoázneho nacionalizmu“, v dôsledku čoho bol dočasne stiahnutý z distribúcie. V 60. rokoch minulého storočia došlo k prehodnoteniu tejto skreslenej interpretácie a Vlčie diery sú dodnes považované za významné dielo slovenskej kinematografie a za jeden z kľúčových filmov stvárňujúcich tému SNP. K nej sa Paľo Bielik neskôr vrátil aj vo svojom ďalšom filme Kapitán Dabač v roku 1959.

Informácie sú spracované z časopisu, ktorý je súčasťou vydania DVD  

VLČIE DIERY (1948)

Réžia: Paľo Bielik ● Námet: Paľo Bielik ● Scenár: Paľo Bielik, Waldemar Sent, Leopold Lahola ● Kamera: Karol Krška ● Hudba: Ján Cikker ● Strih: Jan Kohout, Bedřich Voděrka ● Zvuk: Rudolf Pavlíček ● Architekt: Karel Škvor ● Kostýmy: Václav Suldovský, Helena Schmidová ● Vedúci výroby: Vladimír Zimmer ● Hrajú: Alžbeta Poničanová, Jozef Budský, Mikuláš Huba, Juraj Šebok, Ladislav Chudík, Arnold Flögl, Magda Husáková, Ivan Hliva, Eugen Medek, Marta Černická, Karol L. Zachar, Martin Gregor, Zdeněk Říha, Anton Michalička, Gejza Sedlák, Ján Jamnický, Štefan Sliuka, Martin Ťapák, Paľo Bielik pod pseudonymom Ján Bukva, Viliam Záborský, František Dibarbora, Míla Beran, Anton Vaněk, Ľudovít Jakubóczy, Imrich Strelka, Vladimír Durdík st., Branislav Koreň a ďalší ● Minutáž: 123 min. ● Distribučná premiéra: 25. december 1948