Ústrednými postavami príbehu sú rodiny Sergeja (Kiril Karo) a jeho suseda Ľoňu (Alexander Robak). Ich rodinné domy sú v prímestskej štvrti neďaleko Moskvy. Sergej je rozvedený, žije s Aňou (Viktória Isakovová) a jej autistickým synom Mišom (Eldar Kalimulin). Jeho prvá žena Irina (Mariana Spivak) vychováva ich deväťročného syna Antona v Moskve. S rozchodom sa nezmierila a voči Sergejovi i Ani chová neskrývanú nenávisť. Kým v Moskve sa už lavínovite šíri virus, Sergej s rodinou sedí pri stole s Ľoňom, jeho mladou ženou Marinou (Natalia Zemcova) a dcérou Polinou (Viktória Aglakova). Spoločnosť je to nesúrodá a večera končí Aniným protestom voči Ľoňovej neokrôchanosti a nevhodným poznámkam. Keď k nim dorazia správy o nebezpečí, rozhodnú sa pre útek. Sergejov otec Boris (Jurij Kuznecov) navrhuje dopraviť sa na ostrov uprostred jazera kdesi na severe v Karélii. Stojí tam chata a miesto im poskytne podmienky na prežitie. Tak sa začína cesta k jazeru, dlhá niekoľko stoviek kilometrov.

Prvým úspešným krokom scenáristov boli dobre napísané hlavné postavy, reprezentujúce nielen odlíšiteľné charaktery, ale i vekové a spoločenské zaradenie. Ich vzájomná dramatická synergia tak vytvorila vhodné podmienky pre rozohrávanie jednotlivých situácií i akčných zvratov príbehu. Sergejov profil je programovaný pozitívne, ako muž a otec na pravom mieste, uteká zablokovanými cestami do Moskvy pre syna. K Irine sa v tom čase dobýva jej matka, je nakazená a žena ju odmieta vpustiť do bytu. Keď dorazia k skupinke, pripravenej vyraziť, nezabudne Sergejovej žene pripomenúť, že jej nikdy rozvod neodpustí. Psychologička Aňa je predstaviteľkou kultivovanej elity a so svojim mužom zdieľa potrebu zachovať si v každej situácii ľudskosť. Ľoňa je hrubozrnný zbohatlík, so slabosťou pre krásne ženy, je bez škrupulí, rovnako ako jeho tehotná žena Marina, bývalá striptérka. Polina dodáva tejto výbušnej kombinácii ďalšiu dávku munície, vykazuje vlastnosti zlatej mládeže a neváha so sexuálnou výzvou, adresovanou autistickému Mišovi. Sergejov otec Boris je starosvetskou postavou, blízkou sovietskym vzorom všestranných vojakov a poľovníkov, ktorí to vedia rovnako dobre s puškou i udicou. Je výkonným anjelom strážnym na ceste plnej nebezpečia a najrôznejších pascí. Úspešne mu konkuruje lekár Pavel (Alexander Jacenko). S epidémiou má už skúsenosti a podľa všetkého jeho krv obsahuje protilátky, zachraňujúce životy nakazených. Táto postava trochu zaváňa mesiáškou konštrukciou, ale v zosobnení skvelého Jacenka (lekára hrá aj vo filme Borisa Chlebnikova Arytmia, 2017, zaradeného do súťaže MFF Karlove Vary, kde za ňu získal cenu za najlepší mužský herecký výkon) sa odpustiteľne stráca.

Charakterová alchýmia je nastavená optimálne na všetky druhy konfliktov, vrátane skupinovej morálky, lebo sa takmer v každom okamžiku treba rozhodovať, čo je dôležitejšie, pomoc blížnemu, alebo snaha zachrániť si vlastnú kožu a prežiť. To, čo ostáva nedostatočne objasnené, je úloha paramilitaristických skupín ozbrojencov, drancujúcich domy a terorizujúcich ich obyvateľov. Nejaký čas prenasledujú aj skupinku utečencov v snahe pomstiť smrť jedného z nich. Keď sa snažil znásilniť tehotnú Marinu, zastrelí ho chladnokrvne Ľoňova dcéra Polina. Kdesi sa mihne náznak, že pandémia je ich dielom v snahe získať moc. Do tohto pozadia sú vmontovaní i čínski a japonskí vojaci a havarované lietadlo. Ich účasť má zrejme evokovať nejakú širšiu medzinárodnú intervenciu. Viac sa možno dozvieme v pokračovaní seriálu. Jeho záver ostáva otvorený a zanecháva trochu rozpačitý dojem.

Premiéra na ruskom televíznom kanáli TV – 3 bola v októbri, paralelne s uvedením na Netflixe. Podľa informácií na site seriálu mala filmová verzia seriálu premiéru na letnom Moskovskom filmovom festivale v roku 2019 a seriál bol ako prvý ruský titul zaradený aj do minuloročnej súťaže Canneseries. Na site nájdeme aj twitterové komentáre Stephena Kinga. Hneď v prvej vete ju chváli a píše medziiným aj o tom, že je tam veľa snehu, zimy a všetci pijú vodku.

Seriál K jazeru je druhým titulom režiséra Pavla Kostomarova, prvým bol seriál z roku 2007 pod názvom  Zákon kannných džunglí, čierna komédia o gangsteroch v čase hipsterov. Kostomarov sa uviedol ako úspešný kameraman filmov Jednoduché veci (2007), Ako som dopadol toto leto (2010). Spolupracoval na nich s režisérom Alexejom Popogrebským.

K jazeru (Epidemia, To the Lake, TV seriál), Rusko, 2019–2020
Dĺžka: 6 h 44 min. (Minutáž: 43–56 min, Alternativní: 48x8 min.)
Réžia: Pavel Kostomarov
Predloha: Jana Vagner (kniha)
Scenár: Roman Kantor, Alexej Karaulov
Kamera: David Chajznikov
Producenti: Valerij Fedorovič, Jevgenij Nikišov, Alexandr Bondarev, Rafael Minasbekjan, Džanik Fajzijev
Hrajú: Viktorija Isakova, Kirill Käro, Marjana Spivak, Jurij Kuzněcov, Alexandr Robak, Natalja Zemcova, Eldar Kalimulin, Viktorija Agalakova, Alexandr Jacenko, Anna Michalkova, Savelij Kudrjašov, Alja Nikulina, Jevgenij Sytyj, Igor Savočkin, Pavel Vorožcov, Artěm Sučkov, Jurij Skuljabin, Olga Chochlova, Dmitrij Savjaněnko, Jekatěrina Vasiljeva, Albina Tichanova, Valentin Samochin, Alexej Dmitrijev, Marina Zasuchina, Jevgenija Čirkova, Alexej Ušakov, Vasilisa Němcova, Marija Buknis, Konstantin Balakirev
Distribúcia: Netflix
Foto: Netflix