V ére digitálneho kina sa pre inštitúcie filmového dedičstva stala digitalizácia kinematografických diel nevyhnutnosťou. Na túto požiadavku doby zareagoval aj Slovenský filmový ústav, ktorý v roku 2014 vďaka národnému projektu Digitálna audiovízia, spolufinancovaného z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, vybudoval a sprevádzkoval pracovisko na digitalizáciu audiovizuálnych diel z ich 35 mm a 16 mm filmových pásov. Odvtedy v ňom digitalizuje a digitálne reštauruje slovenské audiovizuálne dedičstvo. Prehliadka Digitálne kino 1955 – 1975 vo Filmotéke Kina Lumière, ktoré v súčasnosti ako jediné kino na Slovensku cieľavedome uvádza filmy z ich pôvodných 35 mm nosičov, má za cieľ upozorniť na potrebu digitalizovania filmov a predstaviť vybrané krátke diela, ktoré prešli týmto procesom.

„Takúto rozsiahlejšiu prehliadku pripravil Slovenský filmový ústav po prvýkrát a jej zámerom je predstaviť kinematografické diela v ich digitálne reštaurovanej podobe, pričom viaceré z nich budú takto uvádzané v kine na verejnosti vôbec po prvý raz,“ hovorí zostavovateľ prehliadky Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ. „Z digitálnych kópií bude uvedených spolu 65 filmov v desiatich chronologicky komponovaných programoch. Treba však zdôrazniť, že digitálne kópie kinematografických diel nenahrádzajú ich pôvodné filmové nosiče, len rozširujú možnosti sprístupňovania filmového dedičstva,“ vysvetľuje.

Jednotlivé pásma sú do programu zaradené raz mesačne, radené sú podľa rokov ich vzniku a tvoria ich najmä dokumentárne, ale aj animované a reklamné filmy, pod mnohými z nich sú podpísaní významní slovenskí tvorcovia. „Pri ich  zostavovaní išlo o čo najväčšiu rôznorodosť, a to v každom smere. V rámci prehliadky bude možné vidieť špičkové diela, napríklad Poznačení tmou Štefana Uhra, Fotografovanie obyvateľov domu Dušana Trančíka alebo Majstrovstvá sveta Milana Černáka, ale aj tie, čo by sa mohli označiť za kuriozity, ako sú filmové reklamy alebo dobové upútavky na hrané filmy,“ hovorí Hausner a dopĺňa, že „napríklad hneď v prvom programe diváci uvidia aj tri filmové reklamy, ktoré propagujú nákup elektrospotrebičov.“ V prvom pásme z rokov 1955 – 1958 sa premietne osem filmov, a to Jablko poznania Vlastimila  Herolda, Prvá brázda Štefana Uhra, Trať voľná Petra Solana, Myjavský muzikant Ladislava Kudelku, Čo povie matka Petra Schulhoffa, Tatranský národný park Karola Skřipského, Horské slnko Dimitrija Plichtu a Ľudia na vode Martina Hollého.

„Výstavným priestorom pre filmový archív je kinosála. Premietanie filmov z ich tradičných filmových nosičov sa v súčasnosti udržiava iba na niektorých prestížnych filmových festivaloch a v inštitúciách, ktoré sa zaoberajú filmovým dedičstvom,“ hovorí Marián Hausner, ktorý upozorňuje aj na dôležitosť procesu digitalizácie. „Predmetom digitalizácie a digitálneho reštaurovania sú kinematografické diela a nie samotné filmové pásy, prípadne magnetické zvukové pásy, ktoré do digitalizačného procesu vstupujú. Avšak iba ich uchovávanie a filmová obnova umožňujú pokračovať vo filmových premietaniach a sú aj predpokladom digitalizácie kinematografických diel a ich projekcií v súčasných digitálnych kinách,“ uzatvára.