Podobne ako každý na obrovský úspech ašpirujúci herec, aj Hill začal s extrémnou premenou zovňajška, aby získal úlohu v sci-fi seriáli Maniac. Podobne ako stovky jeho hereckých kolegov, aj Hill tentokrát zatúžil obsadiť diametrálne odlišnú stoličku a naplniť svoje režijné ambície debutom Deväťdesiate, ktorý je retro(spektívnou) reflexiou problematického procesu, akým je dospievanie.

Deväťdesiate sú ódou na dospievanie a následné oslobodenie v podobe sladkej dospelosti. Avšak, keď sa dostaneme bližšie ku koreňu tejto problematiky, prichádzame na to, že film je aj pomerne dosť násilný a viac ako občas pojednáva aj o problematickom príbehu o osamelosti i sebapoškodzovaní. Naturalistickú autentickosť dokonale dopĺňa jeho zrnitý retro vizuál, nakrútený na 16 mm film, so stranovým pomerom 4:3. Práve autentickosť príbehu pripomína Linklaterovo Chapčenstvo, no surovejšie a vulgárnejšie. Perfektný odraz doby 90. rokov a vskutku problematické dospievanie sa zase ponáša na iný debut bývalej herečky Grety Gerwig LadyBird.

Hill vyrastal v 90. rokoch a Deväťdesiate so sebou prinášajú aj silný závan autobiografie. Akoby detailne reflektoval svoje vlastné dospievanie a prechod od dospievania k samotnej dospelosti. Atmosféru 90. rokov tak retrospektívne cítiť v každom jednom frame. V pozadí počujeme hudbu od samotného Seala. Postavy nosia kostýmy s potlačou z videohry. Samozrejme, vtedajší svet nebol založený na sedení za počítačom a na sociálnych sieťach. Deti si skrátka naplno užívali detstvo i dospievanie vonku. Celkovo je možné usúdiť, že Deväťdesiate boli celkom cool obdobie v živote každého adolescenta.

Sunny Suljič je ťažným mechanizmom celej snímky Jonaha Hilla. Ten zosobnil vždy strapatého a obyčajného chalana Stevieho vyrastajúceho v nudnej štvrti Mesta anjelov so šikanujúcim starším bratom Ianom (Lucas Hedges) a naozaj mimoriadne srdečnou matkou Dabney (Katherine Waterston). Každá Ianova podpásovka je pre Stevieho fyzickou ranou, no mnoho viac škody vždy narobí po jeho psychickej a emocionálnej stránke. Napriek tomu, ho Stevie berie ako modlu, ku ktorej sa utieka. Vkráda sa do jeho izby, aby našiel inšpiráciu v plagátoch, kopírovaní jeho oblečenia, či počúvaní hip-hopových CD-čiek.

Každý pubertiak sa snaží nájsť si nejakú skupinu, kde zapadne a nájde si svoje miesto. Stevie nakoniec natrafí na skupinku maloletých skateboardistov oddaných myšlienkam nihilizmu. Hill ponúka pedantnú štúdiu toho, ako sa hierarchia tejto skupiny,v dôsledku dynamického štiepenia a zmeny jednotlivých rol gangu, postupne mení. Sleduje tak každý Stevieho charakterový krok na jeho ceste, od miestneho outsidera k obľúbenému členovi populárnej predmestskej skupiny. Hillovi však uniká veľmi dôležitá podstata filmu a ďalej nerozvíja fascinujúce súperenie medzi Rubenom a Steviem. Navyše, netušíme aká je Stevieho motivácia na to, aby trpel sebapoškodzovaním. Vidíme ho, ako si bije päsťou do už existujúcej modriny, ako agresívne trie kefu o svoje stehno, či ako si ovinie videohernú šnúru okolo hrdla. Odkiaľ však tento impulz pochádza? Potrebuje vôbec divák odpoveď na túto otázku?

Ako autor sa Hill ešte má čo priučiť. Avšak, táto oslavná pieseň na dospievanie je solídnym základom pre jeho budúce kinematografické počiny. Dominantnou emóciou Deväťdesiatych, od začiatku do konca, zostáva nostalgia. Nostalgia za ešte (bez)problémovou minulosťou. Nostalgia za mladosťou. Nostalgia za zlatými deväťdesiatymi…

Deväťdesiate (Mid90s), USA,  2018)
Dĺžka: 85 minút
Scenár a réžia: Jonah Hill
Kamera: Christopher Blauvelt
Strih: Nick Houy
Hudba: Trent Reznor
Hrajú: Sunny Suljic, Lucas Hedges, Katherine Waterston, Olan Prenatt, Na-kel Smith, Gio Galicia, Ryder McLaughlin, Alexa Demie, Fig Camila Abner, Liana Perlich, Ama Elsesser, Mecca Allen, Aramis Hudson, Sonny Greenback a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 29. augusta 2019
Foto ASFK