V scéne vynesenia rozsudku nad trojlístkom odsúdených gangstrov stačí len malý náznak, aby divákovi boli dostatočne vysvetlené postoje manželiek: Kathy (Melissa McCarthy) má obavy o to, ako sa dokáže postarať o svoju rodinu, pretože chod domácnosti zjavne nefinancovala ona. Finančnú výpomoc od manželových spoločníkov sa spočiatku zdráha prijať, pretože s prijatím sú spojené aj určité záväzky. Príliš veľké záväzky za takú ponúkanú almužnu... Claire (Elisabeth Moss) je rada, že sa aspoň na krátky čas zbaví tyrana, ktorý doma vládol tvrdou rukou a päsťou tiež v minulosti spôsobil, že prišla o svoje nenarodené dieťa. Vtedajšiu neschopnosť manžela opustiť a postarať sa o seba sama vníma ako svoju osudovú slabosť. Ruby (Tiffany Haddish) je nemilosrdne prikázané, že nemá navonok prejavovať svoje pocity a názory. Jej svokra (Margo Martindale) sa totiž nikdy nezmierila s tým, že jej malý írsky synáčik si vzal za manželku niekoho, kto je viac afro, než pôvodne očakávala. Navyše by jej počas manželovej neprítomnosti kedykoľvek mohla „spôsobiť“ nečakanú nehodu.

Manželky sa vydávajú na dráhu zločinu tak trochu proti svojej vôli, aby sa vyhli pádu na existenčné dno. Nie nepodobne ako postavy minuloročnej brilantnej sociálnej štúdie navonok sa tváriacej ako žánrová krimi Vdovy režiséra Stevea McQueena. Násilie v Hell`s Kitchen eskaluje a mužskí konkurenti sa prejavia ako úplne neschopní vo svojich pokusoch získať od pouličných obchodníkov peniaze za ochranu bez toho, žeby im ju naozaj zabezpečovali. Manželky zamenia vo svojom prístupe bolestivé tresty a vyhrážky za nezaplatenie výpalného aj občasným pozitívne konštruktívnym prístupom – napríklad zariadením získania potrebnej licencie, aby obchodníci mali vôbec možnosť niečo zarobiť, pred tým, ako im vyplatia prisľúbenú čiastku. Samozrejme, to začne mužskej konkurencií prekážať, nehovoriac už o tom, ako na „pracovné“ úspechy svojich žien asi zareagujú manželia po prepustení na slobodu.

Toto je mužský žáner mohli by ješitne hlásať priekopníci modernej gangsterky - režiséri Francis Ford Coppola, Martin Scorsese, či Brian De Palma. A hoci scenáristka a debutujúca režisérka Andrea Berloff (Straight Outta Compton, V mene krvi) od nich pár trikov odpozorovala, jej film je snahou priniesť do žánru výraznejší sociologický pohľad cez postavy znevýhodňované kvôli svojmu pohlaviu, etnickým a rasovým rozdielom.

Film nie je len o nepísaných pravidlách cti kontrastujúcich so zločinným prostredím (Krstný otec), ani len príbehom o vzostupe a páde reálne žijúcich kriminálnikov (Mafiáni). Nie je len o egoistickej túžbe po moci (Zjazvená tvár), ktorá charakterizovala ikonické mužské postavy medzníkov žánru vyššie spomínaných režisérov... Je o tomto všetkom a tiež o mnohých ďalších témach, výraznejšie rozširujúcich celkovú ambicióznosť rozprávaného príbehu. Tém je však občas až priveľa na to, aby ich film dokázal spracovať natoľko dôstojne, ako by si zaslúžili. Nepomáha ani to, že hlavné ženské postavy sú charakterizované veľmi dvojrozmerne. Ich konkurenti sú skôr zmesou žánrových stereotypov až karikatúr zjavnej mužskej neschopnosti.

Dramatický potenciál príbehu je veľký. Postavy síce svoju problematickú životnú situáciu v jednej scéne nahlas komentujú, no v ďalšej sa tvária, akoby na tom zas tak veľmi nezáležalo... A prechádzajú sa špinavými ulicami, či predvádzajú svoje zločinné praktiky v rytme dobových skladieb. To všetko efektne nasnímané kameramankou Marysou Alberti. Prvé nesmelé pokusy hlavných postáv o vydobytie si moci pôsobia ako z výrazne odľahčenejšej krimi, ktorá v pár momentoch preverí divákovu schopnosť dôvery v autenticitu a pravdepodobnosť sledovaného. Že sú Kráľovné zločinu seriózne mysleným gangsterským filmom, diváka presvedčí až moment nástupu Gabriela (Domhnall Gleeson), jedinej sympatickej aj keď neskrývane psychopatickej mužskej postavy. V asi najpamätnejšej a tak trochu zvrátene čierno-humornej scéne, s lekciou porciovania mŕtvoly pred jej definitívnym zbavením sa v prúdoch rieky... A nebude to posledný raz, čo sa celkové vyznenie filmu razantne zmení.

Trochu zamrzí, že scenár adaptujúci rovnomennú komiksovú sériu Ollie Mastersa a Ming Doyle nedáva ústrednému hereckému triu dostatočný priestor prejaviť svoj talent naplno. Melissa McCarthy (v netradične nekomediálnej úlohe), Tiffany Haddish a Elisabeth Moss svojim postavám dodávajú výraznejší dojem charakterovej plastickosti, ktorú im scenár nepredpisuje a zachraňujú tým, čo sa dá. Každá z nich síce má vo filme minimálne jednu scénu, ktorou na seba strhnú pozornosť, príležitostí k výraznejšiemu sebavyjadreniu mohli mať oveľa viac. Je škoda, že tvorcovia takto epicky štruktúrovaný príbeh s toľkými naznačenými motívmi vtesnali do pomerne krátkej 102-minútovej dĺžky filmu.

Kráľovné zločinu prinášajú do žánru gangsterky témy, ktorým sa dodnes viac-menej vyhýbala a postavy, ktorých pohľad na život v podsvetí sa výrazne líši od pohľadu ich mužských náprotivkov. Svojím remeselne nevýrazným spracovaním – a najmä nezreteľným režijným rukopisom Andrey Berloff - film nedokáže naplniť svoje ambície. Dokonca by sa dalo povedať, že nenaplnené ambície sa tak trochu obracajú proti nemu. Pravdepodobne nevyvolá diskusiu o feminizme, ktorú sa pokúšal vyvolať. Ani svojim feministickým podtextom neinovuje žáner. Vyvolať by však mohol neplodnú diskusiu o zobrazovaní násilia vo filme, pretože tento raz je prevažne páchané ženskými postavami. Aj keď – úprimne – už sme videli v nejednej krimi alebo gangsterke aj drsnejšie scény.

Kráľovné zločinu (The Kitchen), USA, 2019
Dĺžka: 102 minút
Scenár a réžia: Andrea Berloff
Kamera: Maryse Alberti
Strih: Christopher Tellefsen
Hudba: Bryce Dessner
Hrajú: Melissa McCarthy, Tiffany Haddish, Elisabeth Moss, Domhnall Gleeson, James Badge Dale, Common, Jeremy Bobb, Brian d’Arcy James, Margo Martindale, Bill Camp, Doris McCarthy, Rob Yang a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 8. augusta 2019
Foto: Continental film