Klub filmových novinárov distribútori nepozvali, pravdepodobne sú pre nich užitočnejšie výroky laikov ako hodnotenia odborníkov. A možno si myslia, že český film propagáciu nepotrebuje. Na jednom z prvých predstavení v deň distribučnej premiéry sme v sále multiplexu sedeli šiesti.

Tohtoročná česká filmová novinka Ženy v behu je režijným debutom scenáristu Martina Horského (1978), ktorý sa podpísal pod predlohy komédií Láska je láska, 2012, Život je život, 2015, a Bezva ženská na krku, 2016, tu ako jeden z troch scenáristov. Žánru komédie, ktorej náplňou sú predovšetkým medziľudské vzťahy v rodine i mimo nej, zostal verný aj vo svojej autorskej režijnej prvotine Ženy v behu (2019). Zápletka je opäť jednoduchá. Keď muž z ideálnej manželskej dvojice nečakane zomrie, vdova sa rozhodne splniť jeho posledné želanie a so svojimi tromi dcérami zabehnúť namiesto neho maratón ako rodinnú štafetu s urnou mŕtveho manžela a otca na chrbte. Strastiplná a namáhavá cesta k splneniu tohto cieľa tvorí obsah filmu, ktorý sa rozvetvuje podľa počtu dcér do troch dejových línií. Tie sa vzájomne preplietajú, aby vytvorili lineárny príbeh o prekonávaní samého seba na ceste k méte, podporený ústrednou pesničkou skupiny Mirai „Keď nemôžeš, tak pridaj...“

Najvydarenejšia je prvá dejová línia, spolužitie najstaršej dcéry Marcely (Terezy Kostkovej) s Karlom (Ondřejom Vetchým) a ich troma synmi, pričom najstarší je v nebezpečnom pubertálnom veku a práve prechádza prvou zaľúbenosťou spojenou s erotickou zvedavosťou. Rodina, v ktorej to medzi jednotlivými členmi iskrí a toto iskrenie sa vybíja vo vtipných, občas podpásových dialógoch, je typickým príkladom tradičného rodinného stereotypu. Celá ťarcha prevádzky domácnosti spočíva na žene, kým muž, tak trochu mačo, sa venuje len svojim koníčkom, pričom toto nadradené mužské správanie voči ženám preberajú aj ich traja synovia. Neľahké rozhodnutie Marcely začať behať a zvládnuť preteky v lepšom čase ako jej na súťaž vyprovokovaný partner má aj konkrétny cieľ – po dlhých rokoch spolužitia „na divoko“ konečne svadbu.

Kým dejová línia v domácnosti Marcely je živá, vierohodná a vtipná, príbeh strednej dcéry Báry (Veroniky Khek Kubařovej) šuští papierom. Mladá žena, ktorej tikajú biologické hodiny, zúfalo a márne hľadá otca pre svoje budúce dieťa, kým sa nezoznámi s dievčatkom Rozárkou (Míšou Sodomkovou), polovičnou sirotou od susedov. Ako predvída aj menej skúsený divák, Rozárka má tatina, večne zaneprázdneného policajta, ktorý vďaka intrigám svojej dcérky pochopí, ktorá je preňho tá pravá. Umelo skonštruované dialógy, presila sladkastej empatie na všetkých stranách a na svoj vek príliš vyspelé a rafinované dieťa menia príbeh na chladnú kalkuláciu, ktorá sa deje iba z vôle scenáristu, nie z logiky života.

Najmladšia dcéra Kačka (Jenovéfa Boková) to má tiež v osobnom živote komplikované. Spáva so svojím ženatým šéfom, rozchodom príde o prácu i byt, zoznámi sa so sympatickým Vojtom (Vladimírom Polívkom), ktorý je zhodou okolností trénerom ich ženskej rodinnej štafety, ale aj stále nešťastne zamilovaným do expartnerky, a tak dvojica musí prejsť dlhou a komplikovanou cestou, aby si spočinula v náručí, ktorého predzvesť bola očividná už pri ich prvom konflikte. Niežeby teda v tomto vzťahu neboli predvídateľné situácie a klišé, ale chémia medzi mladými hercami funguje, a tak je aj ich priam čítankový príklad mladej lásky prijateľný.

Nad osudmi svojich troch dcér bdie ideálna, emancipovaná matka Věra v podaní Zlaty Adamovskej, ktorá mimoriadne tolerantne a bez komentára prijíma všetky životné i ľúbostné peripetie svojich potomkov. Súkromne žije prevažne v spomienkach na svojho mŕtveho manžela, mimoriadne aktívneho účastníka adrenalínových športov. Pri pohľade na dnešnú podobu Boleslava Polívku sa divákovi ani nechce veriť, že mal jeho hrdina až do konca života nielen obdivuhodnú vitalitu, ale aj ďalšie „uletené“ plány. Tie sú mimo obrazu pointou filmu a možno prísľubom jeho pokračovania...

Traduje sa, že najväčším problémom režisérov je práca s deťmi a zvieratami. V tomto filme výkony psíkov presvedčili väčšmi ako interpretácia detí. Kým chlapci, medzi nimi aj syn Vetchého a potomok Kostkovej, pôsobili pomerne prirodzene a chlapčensky nezbedne, Rozárka bola strojená a nedetsky manipulatívna. Českí filmári si podobný vtieravý typ dieťaťa ktovie prečo obľúbili, nájdeme ho v mnohých súčasných snímkach takmer v identickej podobe. Dospelí herci hrali s chuťou a vášnivo sa zapojili aj do nácviku behu, pričom režisér veľmi správne dbal na zmenu ich imidža pod vplyvom telesnej námahy, čo pridalo filmu vierohodnosť. Strihač Ondřej Hokr sa zaslúžil o to, že film zložený z troch dejových línií vytvára jednoliaty celok, dostatočne dynamický na to, aby ani v slabších sekvenciách nestrácal pozornosť diváka. Kameraman Jan Drnek si zgustol na panorámach stovežatej Prahy a objavoval mnohé jej skryté pôvabné zákutia. Detailnými zábermi tvárí  hercov prinášal informáciu o ich momentálnom psychickom rozpoložení, či o enormnej fyzickej námahe. Humor, imanentná súčasť príbehu, bol najsilnejší v non-verbálnej podobe, slovné gagy, založené na znalosti češtiny a jej hovorového kontextu, prešli bez povšimnutia. Napokon, o ich účelnosti sa dá pochybovať.

Romantická komédia Ženy v behu nie je mimoriadnym príspevkom do súčasnej českej kinematografie a ani nemá takéto ambície. Je to vkusná „oddychovka“ pre široké vrstvy divákov, predovšetkým pre ženy. Napriek názvu to nie je len film o módnom behaní, tu presne motivovanom, ale o živote, ktorý je sám osebe behom na dlhšiu či kratšiu trať. Ako hovorí propagačný slogan snímky, je to „komédia o ženách, ktoré sa neboja vybehnúť šťastiu v ústrety“. Jej posolstvo je jasné a optimistické: v športe i v živote je dôležité vytrvať, nevzdať sa pri prvej prekážke, prekonať vlastné limity. Dobrý pocit, že všetko sa dá, ak človek chce, že každý problém má riešenie a všetko napokon dobre dopadne, je možno len filmovou ilúziou, ale aj tá je v záplave negatívnych informácií potrebná a vítaná. Určite sa dostane k viacerým než včerajším šiestim divákom...

Ženy v behu (Ženy v běhu), ČR, 2019
Dĺžka: 93 minút
Scenár a réžia: Martin Horský
Kamera: Jan Drnek
Strih: Ondřej Hokr
Hudba: Mirai – ústredná pieseň
Hrajú: Zlata Adamovská, Tereza Kostková, Veronika Khek Kubařová, Jenovéfa Boková, Ondřej Vetchý, Vladimír Polívka, Martin Hoffman, Petr Vondráček, David Kraus, Boleslav Polívka, Áron Vetchý, Tondo Kracik, Míša Sodomková a ďalší
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 31. januára 2019
Foto: CinemArt SK