Atrakciami tohto neveľmi nápaditého príbehu o ceste renomovanej americkej spisovateľky do Británie, kde má prevziať nejakú prestížnu literárnu cenu a navštíviť hrob obľúbenej spisovateľky, je herečka Meryl Streep a, samozrejme, režisér Steven Soderberhg. S návrhom vydavateľstva, zastúpeného redaktorkou Karen (Gemma Chang) veľmi nesúhlasí, nechce sa jej lietať, a tak jej ponúknu plavbu loďou Queen Mary. Alice (Meryl Streep) začne hneď vyjednávať, chce aby s ňou cestovali jej dve priateľky z univerzity, synovec a osobný lekár. Na palubu sa teda nalodia všetci, vrátane Karen, ktorá však chce byť inkognito.

Susane (Diane Wiest) a Roberta (Candice Bergen) nie sú žiadne hviezdy, ich životné cesty nemajú ani zďaleka také úspešné skóre ako Alicino svetové renomé. Roberta dokonca predáva v akomsi obchodnom dome spodnú dámsku bielizeň. S Alice má nevyrovnané účty, vo svojom najúspešnejšom románe využila jej zložité osudy, bezplatne a bez opýtania, aspoň tak si to Roberta vyložila. Spisovateľke ponúka pokračovanie, predsa len o sebe už dlho nepočuli, a chce 30% podiel na zisku potenciálneho románového sequelu. Okrem trojice priateliek sa dostaneme aj k synovcovi Tylerovi (Lucas Hedges) a jeho letmému romániku s Karen. Tej ide o hlavne o Alicin nový román, chce aby ho dokončila načas a zložito pátra po jeho obsahu. O čom bude, to nevie ani sama hviezda, čosi už existuje, ale ani zďaleka v ňom nemá jasno. Podnikavá Roberta po jej náhlej smrti okamžite skonfiškuje rukopis na Alicinom nočnom stolíku a pokúša sa s Karen vyjednávať o odpredaji.

Scenár je podľa všetkého dielom spisovateľky Deborah Eisenberg a literárny pôvod z neho trčí zjavne a neomylne prezrádza nedostatok profesionálne budovanej dramatickej štruktúry. Režisér sa údajne z nejakých dôvodov uchýlil k voľnosti, udelenej hereckému ansámblu, jednotlivé dialógy majú byť ich vlastným dielom, čo určite nebolo šťastným rozhodnutím. Improvizáciu prezrádza najmä vystúpenie Alice pred publikom, kde zaznievajú nič nehovoriace frázy a celá intelektuálna demonštrácia autorky má charakter neurčitého blábolu. Možno sa režisér rozhodol akosi naznačiť vyčerpanie jej tvorivého potenciálu, ale vzhľadom na predchádzajúce rozhovory je otázne, čo ju vlastne do výšin literárneho neba vynieslo. Dramatická funkcia synovca Tylera a prítomnosť Karen je rovnako neurčitá a v podstate zbytočná. Neprinášajú žiadny impulz k rozvinutiu príbehu o rodinné pozadie Alice, alebo aspoň spôsob, akým sa pohybovala vo vydavateľských kruhoch. Mohlo to byť čokoľvek.

Meryl Streep vytvorila figúru senzitívnej egoistky unavenej životom, ale odohrať tušenie blízkeho konca, keďže vedela, že je vážne chorá, nič z takýchto zaujímavých polôh vo filme nebolo. Lavíroval na hranici vážneho a nevážneho, ale nebola to ani dráma, ani komédia. Takýto materiál bravúrne kedysi zvládal len Woody Allen so svojim zmyslom rozohrávania posadnutosti vlastným vnútrom, egocentrickými obsesiami a amatérskou diagnostikou úzkostí a depresií, v tónoch absurdnej komédie a nenapodobiteľného čierneho humoru. Je viac než zrejmé, že napodobniť sa dá forma, obsah len ťažko.

Do istej miery je vhodne naprogramovaná kulisa príbehu, prostredie luxusnej lode, kde sa obvykle plebs príde hrať na aristokraciu, je asi neplánovaným odkazom divákovi. Nivelizuje reči o hviezdnej veľkosti a celosvetovej popularite v podstate priemernej autorky. Aspoň jej monológ pred divákmi sa tak javí a my nemáme najmenšiu možnosť zistiť, čím tak dokázala fascinovať svojich čitateľov, akým myšlienkovým makrokozmom, alebo aspoň praktickýmiradami, ako prežiť a zažiť čo najviac a najlepšie. Prítomnosť veľkej herečky už akosi prestáva byť zárukou kvality. Presvedčili sa o tom tí, ktorí s údivom sledovali podpriemerný muzikál pod názvom The Prom. Znížiť sa k takej povrchnej šarži by hádam ospravedlnil len fakt, že ho nakrútil jej syn, vnuk, alebo milenec. Inak vôbec nič.

Zoznam filmov o spisovateľkách je dlhý a tento film by mohol ašpirovať na nižší priemer. Nehovorí nič o svete literatúry, ani o nejakom vnútornom nastavení jeho architektov, či architektiek. Meryl Streep hrala v oveľa vydarenejšej verzii umeleckého osudu v Hodinách ( 2002) o závere života spisovateľky Virginie Woolfovej (Nicole Kidman) a jej románe Pani Dallowayová, ktorý sa metafyzicky replikuje v ďalších ženských osudoch na časovej ose od 20. rokov až po súčasnosť. Nezabudnuteľným filmom z tohto tematického portfólia je nepochybne film austrálskej režisérky Jane Campionovej Anjel pri mojom stole (1990) o zložitých životných labyrintoch novozélandskej autorky Janet Frameovej.

Mätúci je i názov filmu, kto sú tí všetci a prečo doteraz mlčali tak poctivo, že ich autori musia k hovoreniu vyzývať? Kakofónia hlasov sa tu nemení na žiadnu estetickú kvalitu a je skôr povrchnou manierou, predstierajúcou hlbokomyseľné odkazy komusi kamsi do vetra.

Nechajte ich všetkých hovoriť (Let Them All Talk), USA, 2020
Dĺžka: 108 minút
Réžia: Steven Soderbergh
Scenár: Deborah Eisenberg
Kamera: Steven Soderbergh
Hudba: Thomas Newman
Strih: Steven Soderbergh
Zvuk: Josh Berger
Kostýmy: Ellen Mirojnick
Producent: Gregory Jacobs
Hrajú: Meryl Streep, Gemma Chan, Lucas Hedges, Dianne Wiest, Candice Bergen, Pete Meads, Saskia Larsen, Christopher Fitzgerald
Distribúcia. HBO Europe
Foto: ČSFD cz.