V piatok 14. októbra 2011 vyjde na DVD už tretí titul z edície Slovenský film 40. a 50. rokov, ktorú pripravili na tohtoročnú jeseň Slovenský filmový ústav (SFÚ) a vydavateľstvo Petit Press. Je ním hudobno-tanečná snímka Rodná zem v réžii Josefa Macha, ktorá je oslavou našej ľudovo-umeleckej tvorivosti a zároveň pestrofarebnou agitkou.

Film Rodná zem rozpráva o mladých ľuďoch z rôznych kútov Slovenska, ktorí sa stávajú nadšenými členmi profesionálneho kolektívu v súbore ľudových piesní a tancov. Na pozadí ich príbehu prináša aj ilustratívne obrázky slovenskej krajiny a folklórne tradície v dobovo
štylizovanej podobe. Je to prvý slovenský farebný film, ktorý formou jednoduchej hudobnej veselohry predstavuje krásy slovenskej krajiny a bohatosť folklórnych prejavov. Vznikol v spolupráci českých a slovenských filmárov, dvadsať rokov potom, ako v roku 1933 režisér a etnograf Karol Plicka vytvoril jedinečný etnografický dokument Zem spieva, zobrazujúci ľudové zvyky, hry, obrady, tance a slávnosti v čase od skorej jari do neskorej jesene na Slovensku v 30. rokoch minulého storočia.

V Rodnej zemi kameraman Karol Krška zachytil horehronské tance „bonkošový“ a „cepíkový“ a množstvo svojráznych piesní z troch typických slovenských folklórnych oblastí – zo stredného Slovenska, goralské pesničky zo severu a východoslovenské piesne s ukrajinskými a maďarskými prvkami. Štylizované choreografie na folklórnych prvkoch postavili Štefan Nosáľ, Martin Ťapák a Juraj Kubánka. Texty piesní napísal básnik Vojtech Mihálik a skladateľ Tibor Andrašovan ich zhudobnil do folklorizujúceho novotvaru, ktorý pripomína častušky.

Herec, scenárista, režisér, tanečník, choreograf a folklorista Martin Ťapák v Rodnej zemi stvárnil hlavnú mužskú postavu, no na príprave filmu sa podieľal aj ako tanečník a choreograf. Bol jedným z tých, ktorí pripravovali tanečné scény do filmu. Na jeho vznik si spomína rád, rovnako aj na jeho oboch tvorcov, na českého režiséra Josefa Macha a slovenského scenáristu Ivana Bukovčana. „Macha som spoznal ešte skôr,“ spomína Ťapák. „Keď som pôsobil ako tanečník a choreograf v SĽUK-u a mal som už za sebou niekoľko malých úloh vo filme, obsadil ma do svojho pripravovaného filmu Akce B. Skamarátili sme sa, a tak sa stalo, že keď sa ma, ako vytipovaného na hlavnú mládeneckú postavu, scenárista Ivan Bukovčan spýtal, kto by Rodnú zem mohol podľa mňa režírovať, povedal som mu – jedine Pepo Mach, lebo ten cíti slovensky a my sme ešte vtedy nemali takého osvedčeného režiséra.“ Dobre sa mu spolupracovalo aj s Ivanom Bukovčanom. Hovorí, že „s Bukovčanom sme si výborne rozumeli, aj neskôr, v čase jeho tatranskej trilógie. Veľa sme spolu diskutovali – Bukovčan vedel, že dialógy treba obohatiť a ja som ho inšpiroval. Vedel, ako ma vyprovokovať, ako vyžmýkať zo mňa dedinské repliky. Keď partner vie pripomenúť, potom sa ľahšie objavuje, obnažuje, lebo človek zabúda. Mach aj Bukovčan boli totiž z mesta. Bukovčan, ktorý pôvodom pochádzal z rodiny horára, sa vedel rýchlo zorientovať, myšlienkovo prispôsobiť a vcítiť do dedinského naturelu.“

Film Rodná zem pôsobí aj po polstoročí veľmi sviežo. Jeho interiéry boli podľa vzoru kaštieľa v Rusovciach (sídlo Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK)) postavené v pražských ateliéroch na Barrandove a v Hostivaři. Ťapák si na toto nakrúcanie i úspech filmu spomína slovami: „Česi boli veľmi ústretoví – a nebrali nás príliš vážne a už vôbec nie možnosť, že film urobí takú dieru do sveta...“ Priestorovo menej náročné interiérové scény sa nakrúcali v Bratislave v aukčnej hale Slovenského dobytkárskeho družstva (Slodob) na Trnavskej ceste a exteriéry v Bielovodskej doline, pod Belianskymi Tatrami a v Ždiari. Vo filme okrem členov SĽUK-u a súboru Lúčnica účinkovali aj speváci a tanečníci zo súťaží v ľudovej tvorivosti. Film sa nakrúcal na prelome rokov – od novembra 1952 do apríla 1953 a jeho rozpočet dosiahol celkové náklady cca 5 669 000 Kčs. Jeho slávnostná premiéra sa uskutočnila v bratislavskom kine Hviezda 26. februára 1954. V tom istom roku scenárista Ivan Bukovčan prepracoval filmový scenár na javiskové pásmo pod názvom Surovô drevo. 

Informácie sú spracované z časopisu, ktorý je súčasťou vydania DVD  

 Viac:www.sfu.sk.