Zo zákulisia Berlinale 2010
Na dúšok som si prečítal článok Miloša Ščepku Berlinale dvadsiaty raz . Bol som s ním v Berlíne osemnásťkrát. Zažil som s ním na Berlinale zaujímavú príhodu. Stratil som akreditáciu v deň, keď Miloš, našťastie, odchádzal z festivalu. Vybavovať náhradu, to by bolo starostí a niečo by to aj stálo. Dal mi svoj preukaz a do konca festivalu (asi päť dní) som bol Ščepkom. Samozrejme, na akreditácii sú aj fotografie, ale pri vstupe do kina, kde je niekoľko kontrol, a vždy je nával, si nik nevšíma fotografiu, ale druh akreditácie. Vyšlo to. Ešte aj po rokoch mu za to ďakujem.
Veľa filmov, ktoré som videl na Berlinale, som zaradil do kategórie – „ušľachtilá nuda“. Novinári z filmu zvyčajne odchádzajú. Na nevydržanie sú scény dlhých rozhovorov hlavných postáv, na aké sme si zvykli v televízii. Z kina si môžete aj odskočiť a aj po 10 minútach sú stále v tej istej miestnosti, len sa posunuli o pár metrov ďalej. Takéto filmy a scény ma uspávajú. Milošove postrehy na tému, čo robia novinári pol hodinu, kým začne film, sú veľmi trefné. Čítať sa v kine nedá, je tam prítmie, jesť nemôžete, na to dozerajú usporiadatelia. Citujem Miloša: “...prípadne driemu, podaktorí aj počas predstavenia.“ A to si spomenul na mňa. Nuda ma uspáva. A občas si na filme aj zdriemnem.
Tohto roku nás nevítali titulky zvučky v rôznych rečiach – angličtine, nemčine, španielčine, francúzštine a čínštine. Do týchto rečí, okrem čínštiny, sú prekladajú filmy. Jazykom dorozumenia na Berlinale, ale aj v Cannes, či Benátkach – je angličtina..
Zvučka Berlinale je veľmi pôsobivá. Zemeguľa sa mení na hviezdičky, ktoré rozžiaria
veľké plátno a zbiehajú sa do symbolu festivalu – medveďa.
Vo WHO'S WHERE som sa dočítal, že na Berlinale 2010 boli zo Slovenska akreditovaní 4 novinári a ďalších 25 osôb.
Festivalové kino Berlinale Palace (1 600 miest), kde sú dopoludnia novinárske projekcie (od 09.00 a 12.00), popoludní sa konajú projekcie od 16.00 v CinemaXe. Plátno má rozmery 17,6 x 8 m a aj z balkónov je naň veľmi dobre vidieť. Na najvyšší balkón chodia oneskorenci. Premietacie plátno bolo tohto roku aj na Brandenburskej bráne. Premietali tu ozvučenú a rekonštruovanú verziu slávneho nemeckého expresionistického filmu Metropolis z roku 1927. Plátno nazvala jeho kórejsko-americká výtvarníčka Christina Kim - Opona hore.
Keď máte akreditáciu púšťajú vás kontroly aj na filmový trh. Srdce slovenského novinára, prechádzajúceho po trhu, vždy zaplesá. Najcennejšie sú ročenky, katalógy. Len si občas vzdychne. Mať tak auto? To by sa obohatili archívy každého novinára. Denne si nosíte na hotel plnú tašku propagačných materiálov a potom ich aj tak necháte v hoteli.
Na Berlinale vychádzajú v angličtine tri festivalové denníky, ktoré pripravujú filmové týždenníky – Variety, Screen a Daily The Hollywood Reporter. Vychádzajú, kým majú možnosť tlačiť inzeráty. Daily vyšiel naposledy v stredu, ostatné dva vo štvrtok a v piatok a sobotu nevychádzal ani jeden z nich. Tlačové stredisko vydalo na záver ceny len v nemecko-anglickej mutácii. Porôt bolo takmer dvadsať a cien bolo udelených takmer šesťdesiat.
Katalóg festivalu vo formáte A4 má 646 strán (katalóg z Cannes je rozsahom asi jeho desatina). Je paradoxom, že hoci sú v ňom všetky filmy sekcie detských filmov Generation a súťaže o Medvedíka Teddyho, gay a lesbických filmov, chýbajú v ňom filmy z FORA, ktorý vydáva samotný Katalóg.
Novinárske ankety, bodovanie filmov. Je ich niekoľko. Pripomeniem aspoň tri. Vo Festivalovom denníku Screen filmy hodnotí sedem novinárov z USA, UK, Talianska, Brazílie, Dánska a Nemecka a je tu aj redakčné hodnotenie filmu. Novinár môže udeliť filmu maximálne 4 hviezdičky. Najmenej bodov dostal nemecký film Shanada, najviac ruský film Ako som prežil toto leto. Víťazný film Med (na obrázku turecký režisér Semih Kaplanoglu so Zlatým medveďom) skončil na štvrtom mieste. Šesť filmov nebolo hodnotených, nakoľko do vydania posledného čísla Screenu ich novinári nevideli. Filmy v denníkoch Berliner Zeitung a Der Tagesspiegel hodnotili nemeckí novinári.V prvej zvíťazili film Med, v druhej mali tri filmy rovnaký počet bodov – Med, Lupič a The Ghost Writer.Na každom MFF sú prítomní aj umeleckí riaditelia z iných festivalov. A tak sa prihodí, že vedľa seba sedia Eva Zaoralová z MFF Karlove Vary a Peter Nagel z MFF Art Film Filmfest Trenčianske Teplice/Trenčín. Festivaly sa konajú v júni, júli a účasť na Berlinale, v máji v Cannes a v septembri v Benátkach, je pre oboch každoročná samozrejmosť.
Tohto roku boli na Berlinale zrušené boxy. Mínusom je fakt, že si materiály musíte nosiť stále zo sebou a nemôžete si ich nechať v boxe. Plusom je, že sa „šetria“ nemecké lesy aj náklady na festival. Totiž. Keď si novinár vybral box, väčšina materiálov skončila odpadovom koši. Služby ich nestačili odnášať. Teraz sú bulletiny po stoloch, každý si zoberie čo chce. Bol to dobrý nápad. Paradoxom zostane, že k 5 z 26 filmov Hlavného programu neboli pre novinárov bulletiny.
Nemecké denníky venujú festivalu skutočne veľa priestoru, denne aj niekoľko strán. Majú akreditovaných niekoľko novinárov. Jeden pozerá filmy, druhý je na tlačovej besede, tretí fotografuje. Akreditácia pre pozvaných a hostí je zadarmo, ostatní novinári platia za akreditáciu 100 eur (je aj niekoľko zliav na akreditáciu).
Priestory press centra sú už dnes už pritesné. V pisárni je síce vyše 50 počítačov, ale to už pre takmer 4 000 novinárov nestačí. V miestnosti sú natlačení doslova ako sardinky.
Plagát – sú na ňom názvy 15 477 filmov uvedených na Berlinale, vrátane slovenských. Od roku 1958 ich bolo na Berlinale uvedených 18. Na tohtoročnom jubilejnom Berlinale bolo uvedených 392 filmov v hlavnom programe zo 6 241 prihlásených, na trhu bolo ďalších 669 filmov.Berlinale začínalo v centre starého mesta na Budapeštianskej ulici v kine ZOO Palast, kde sa teraz premietajú filmy detskej súťaže a večer filmy Panoramy (tu uviedli na úvod český film Kawasakiho ruža). V roku 2000 sa presťahoval festival do nových priestorov na Postupimskom námestí.
Na záverečný ceremoniál slávnostného ukončenia Berlinale s vyhlásením cien sa dostane minimum novinárov. Majú však šancu vidieť ho v priamom prenose v kine Cinemaxx. Vidia viac, ako keby ho sledovali priamo v kine.
Hľadaj
Najnovšie recenzie
Najnovšie pridané články
- Vyhlásili Európske filmové ceny
- Filmová cena Lux ako svetlo európskej kinematografie
- Parazit (Gisaengchung)
- Na DVD nosičoch Zlatý fond slovenskej komédie
- Yolande Moreau o natáčení komedie v charitativní komunitě
- Šťastný nový rok
- Zbohom, synu (Ti ťiou tchien čchang /So long, My Son)
- Z Dňa krátkeho filmu sa stáva slávnosť
- Kino Lumière už prekročilo hranicu stotisíc divákov
- Last Christmas
Pridajte si RSS kanál do vášho Outlooku, alebo inej aplikácie
