Ten nápad bol už od začiatku šialený. Osloviť najlepších hráčov jednej milovanej počítačovej hry – vlastne pardon, pretekárskeho simulátora – a nechať ich zakúsiť jazdu v kokpite ozajstného pretekárskeho auta. Prejsť si trate, ktoré po všetkých tých nekonečných hodinách strávených za konzolou síce len virtuálne, ale napriek tomu do posledného detailu skutočne dôverne poznajú. Nechať ich absolvovať potrebný tréning s profesionálmi a možno tiež, keď pôjde všetko tak ako má, zúčastniť sa skutočných pretekov... S tým predstúpil výkonný riaditeľ Nissanu Danny Moore (Orlando Bloom) pred manažérov Gran Turisma v Tokiu. Ľudia vraj pozvoľna strácajú záujem o šoférovanie. Keď im finančná situácia napríklad skomplikuje zaplatenie splátky za auto, sotva ich jeho strata vzruší a radšej si zavolajú na svoje potulky mestami Uber. Hra pre systémy PlayStation navrhnutá spoločnosťou Polyphony Digital a Kazunori Yamauchim (Takehiro Hira) však dokáže v používateľovi vygenerovať to správne nadšenie...

Tak vznikol tréningový program vodičov GT Academy fungujúci v rokoch 2008 – 2016, v rámci ktorého získal svoju životnú šancu len devätnásťročný Jann Mardenborough (Archie Madekwe) z waleského Cardiffu. Cez deň pracuje v miestnom obchode s textilom. Štúdium na univerzite preňho asi nebolo to pravé orechové, keďže bolo viac o technickom zostavovaní automobilov, než o možnosti zakúsiť jazdu v nich, keď sú v pohybe. Každú voľnú minútu dňa preto trávi nad hernou konzolou bez akéhokoľvek zmysluplného životného plánu, zato s takmer nedosiahnuteľným snom. Profesionálny futbalista Steve Mardenborough (Djimon Hounsou) by asi nebol jeho otec, keby mu to stále nevyčítal a pravidelne nezdôrazňoval, že svet automobilových pretekárov je skrátka aj z finančného hľadiska úplne iná liga. Bol by radšej, keby Jann konečne vyšiel zo svojej izby a ako jeho uprednostňovaný druhý syn Cai (Daniel Puig) aspoň skúsil kopnúť do lopty. Našťastie, rodinu dopĺňa ešte matka Lesley (Geri Halliwell Horner z hudobnej skupiny Spice Girls), snažiaca sa včas zabrániť všetkým hroziacim konfliktom medzi „zaťatou“ rodičovskou autoritou a zasnívaným potomkom, či utlmiť nezdravú súťaživosť oboch bratov. Šancu prinavrátiť nadšeného „gamera“ z oblakov na pevnú zem by mohla predstavovať Jannova známa Audrey (Maeve Courtier-Lilley), po ktorej placho „pokukuje“. Lenže zrazu mu príde pozvánka na pretekársky výcvik... Spoločne s deviatimi podobnými hernými nadšencami nájde trénera v bývalom pretekárovi Jackovi Salterovi (David Harbour), čo práve opustil „stajňu“ mladého arogantného zbohatlíka Nicholasa Capu (Josha Stradowski), kde bol mechanikom. Kývol Dannymu Mooreovi na účasť v jeho absurdnom marketingovom pláne s tým, že dá svojim zverencom dostatočne najavo, aký veľký rozdiel je medzi pretekaním v počítačovej hre a v reáli. Nikto si predsa nepraje žiadne straty na životoch. A kto vie? Ak niekto z nich tréning zvládne a podarí sa mu kvalifikovať na súťaži s profesionálnymi jazdcami aspoň na štvrtej priečke, možno si skutočne dokáže vybojovať aj nefalšovanú pretekársku licenciu od Nissanu...

Snímka Gran Turismo režiséra Neilla Blomkampa (District 9, Elysium) je triumfálnou odpoveďou na otázku, ako zadaptovať pre strieborné plátna počítačovú hru, v ktorej nefiguruje žiadna špecifická hlavná postava s osobnosťou, len pretekárske auto pohybujúce sa po trati, riadené inak nestvárneným hráčom. Každé filmové rozprávanie predsa potrebuje jednajúcu ľudskú postavu, a keď ju nemá aspoň postavu personifikujúcu ľudské vlastnosti, aby sa divák mal s čím stotožniť, prípadne konfrontovať (viď. pixarovka Autá režisérov Johna Lassetera a Joea Ranfta z roku 2006). Náhrada divákovho oka pohľadom kamery – tradičný naratívny prvok filmového dokumentu – v tomto prípade nestačí... Jednou z hlavných kritických výčitiek voči filmovým adaptáciám počítačových hier je, že nedokážu do deja zakomponovať prvok interaktívnosti, na ktorom je každé „čachrovanie“ s konzolou prakticky založené. Nie žeby Gran Turismo dosiahlo toľko požadovanú mieru interaktívnosti, jej protagonista si však získa u publika dostatočný rešpekt tým, že sa zameriava na reálnu životnú skúsenosť jedného konkrétneho a tiež veľmi inšpiratívneho hráča. Rešpekt pred tým, čo Jann Mardenborough v roku 2011 dosiahol, „vyradí“ potrebu iného hráča interaktívne reagovať na videné a upriami pozornosť filmového diváka na priblíženie skutočného príbehu, hoci ozvláštneného prepracovanými vizuálnymi odkazmi na grafické stvárnenie hry samej.

Scenár Jasona Halla a Zacha Baylina je prakticky založený na porovnávaní hry a reálnej pretekárskej skúsenosti, na imaginatívnych prechodoch z virtuálneho sveta do hmatateľnej skutočnosti a späť, konfrontácií iluzívnych očakávaní s neraz trpkou životnou skúsenosťou. Je príjemne „meta“ – nie však na spôsob prevarených komiksových univerz a rôznych multivesmírov, ktoré sa fanúšikov v rámci súčasnej filmovej tvorby už dosť únavne pokúšajú zahltiť popkultúrnymi odkazmi a zabúdajú pri tom na akýkoľvek, hoci len nepatrný pokus o príbeh a dušu. Nie, Gran Turismo prelína jednotlivé svoje významové vrstvy elegantne a s uveriteľnosťou, s akou prechádzali z virtuálneho sveta do skutočného postavy napríklad takého životopisu Facebooku Sociálna sieť (2010) Davida Finchera. Napriek tomu, že kameramanom Jacquesom Jouffretom brilantne nakrútené, strihačmi Austynom Dainesom a Colbym Parkerom Jr. elegantne „naporciované“ scény nešetria reklamnými označeniami nejedného z producentmi propagovaných produktov. Zatiaľ, čo k akcií dômyselne dunivo znejú melódie Lornea Balfeho a Andrewa Kawczynskiho...

Je to príbeh o sebapoznaní, aj bolestnom prehodnocovaní vlastných limitov, či prekonávaní zdanlivo neprekonateľných prekážok. O dospievaní – aj keď sa svojou výpoveďou neobmedzuje len na publikum určitej vekovej skupiny. Symbolickým charakterovým „prerodom“ neprechádza len protagonista sám, ale aj neraz ľudsky plnokrvné postavy okolo neho. K premýšľavosti príbehu zásadným spôsobom prispeje z dvoch uhlov pohľadu posudzovaný archetyp otca – autoritatívny Steve Mardenborough Djimona Hounsoua zásadne slzí od jedu, keď od syna čisto z princípu niečo vyžaduje a ten nie a nie spolupracovať alebo od dojatia po tom, čo syn dosiahne vlastný životný úspech prakticky bez jeho pričinenia. To Jack Salter Davida Harboura (Stranger Things), zdá sa, že toho najmilovanejšieho filmového a seriálového "otca" celej jednej generácie súčasných divákov, napriek svojej trénerskej prísnosti, tiež neváha byť v kritických chvíľach pre protagonistu vzorom. Pomáha mu preniesť sa cez jednu v rámci pretekárskych príbehov očakávanú tragédiu, hoci stvárnenú z dosť originálneho uhla pohľadu, aj na základe toho, že sám zažil niečo podobné na vlastnej koži v minulosti.

Jann Archieho Madekwea sa spočiatku ani nemusí javiť ako zaujímavá postava. Je predstavený formou žánrového klišé – mladíka, čo chce niečo dosiahnuť a nenechá si len tak vziať svoj sen. Divák ho môže spočiatku mať za otravného, či naivného a prakticky sa stotožňovať s názorovou skepsou oboch spomínaných otcovských charakterov. Mladík následne prechádza očakávaným tréningom, chybuje aj víťazí, aby sa nakoniec dopracoval až ku skutočným pretekom. Na žánrovej úrovni scenár pracuje so štylistickými rozdielmi medzi tradičnými ingredienciami športovej melodrámy vrátane tých najotrepanejších naratívnych klišé a skutočným príbehom, čo sa im skrátka tiež sám nedokázal vyhnúť. Je vlastne „len“ ďalšou variáciou na Rockyho (1976) Johna G. Avildsena, čo vymenil boxerský ring za volant a pri prvotných pokusoch o šoférovanie má problém nájsť v otcovom aute spojku. Aby chvíľu na to unikal pred policajnou hliadkou po pamäti tak, ako pred ňou neraz unikal v hre na počítači. Či Orla Eddieho (2016) Dextera Fletchera, avšak bez satirických podtónov humorných estakád britského „rekordmana“ v skoku na lyžiach, pre ktorého bolo skrátka dôležitejšie zúčastniť sa olympijských hier, než priznať si svoj obmedzený potenciál skončiť na inom ako poslednom mieste... Jannova postava však s jednotlivými zvratmi nadobúda ľudsky uveriteľné plastické kontúry, až do momentu, keď divák ani nemá inú možnosť, ako držať mu palce.

Zápletka o tréningu hráčov počítačových hier, aby ustáli reálnu trať automobilových pretekov, sa síce môže javiť ako pritiahnutá za vlasy. Dominujúcou témou Gran Turismo je však v skutočnosti otázka, či sa podobne absurdný marketingový nápad naozaj oplatí uskutočniť. A za inšpiratívnym príbehom jedného outsidera, ktorý si trúfol prebojovať sa k naplneniu vlastných snov, je možné nájsť aj narážky na zážitky režiséra juhoafrického pôvodu Neilla Blomkampa, ďalšieho outsidera, čo si vo vlastnom živote dokázal siahnuť na lesk Hollywoodu. Gran Turismo je poctivý, naleštený blockbuster, zručne zrealizovaný žánrovým tvorcom, ktorý vie, kedy pribrzdiť a venovať sa človeku za volantom, a kedy poriadne stúpiť na plynový pedál, aby nechal protagonistu aj diváka nadšene splynúť s autom. Smelo sa môže rovnať s inými pretekárskymi snímkami ako Rivali (2013) Rona Howarda, či Ford vs. Ferrari: Le Mans '66 (2019) Jamesa Mangolda. A rozhodne nemá problém byť niečo ako Top Gun: Maverick (2022) tohtoročného filmového leta.

Gran Turismo, USA, 2023
Dĺžka: 134 minút
Réžia: Neill Blomkamp
Scenár: Jason Hall, Zach Baylin
Kamera: Jacques Jouffret
Hudba: Lorne Balfe, Andrew Kawczynski
Strih: Colby Parker Jr., Austyn Daines
Zvuk: Beau Borders, Kevin O'Connell
Scénografia: Martin Whist
Kostýmy: Terry Anderson
Produkcia: Doug Belgrad, Dana Brunetti, Carter Swan, Asad Qizilbash
Hrajú: Archie Madekwe, David Harbour, Orlando Bloom, Darren Barnet, Djimon Hounsou, Geri Horner, Josha Stradowski, Emelia Hartford, Andrea Vasiliou, Harki Bhambra, Maximilian Mundt, Selin Çuhadaroğlu, Maeve Courtier-Lilley, Bianca Bardoe, Mariano González, Nikhil Parmar, Sang Heon Lee
Distribúcia: Itafilm
Premiéra v SR: 10. augusta 2023
Foto: Itafilm