Pôvodný plán bol obzrieť si niekdajšie sídlo rodiny Graceyovcov a premeniť ho z jeho aktuálnej ošarpanej podoby na veľmi príjemný penzión. Malo to však  jeden háčik. Vravela mu, že žiadni duchovia v skutočnosti neexistujú. Teda až do momentu, keď svojho malého syna Travisa (roztomilý Chase W. Dillon) narýchlo zbalila, aby spoločne unikli pred niečím, čo si len tak postávalo uprostred predsiene v rytierskom brnení a bola si stopercentne istá, že to tam rozhodne stáť nemalo. Gabbie (Rosario Dawson) si myslela, že bežným útekom z domu sa všetko vyrieši. Nie, práve tým, že aj s Travisom hoc len raz a nakrátko vstúpili dnu, zariadili si permanentnú prítomnosť duchov vo svojich životoch kamkoľvek sa pohli. Situácia by sa však pravdepodobne dala vyriešiť opätovným návratom do rizikového sídla a snaha pomôcť 999 nevítaným návštevníkom v riešení ich posmrtných problémov by tiež asi nezaškodila...

Prvým povolaným na pomoc sa stane otec Kent (Owen Wilson), údajný exorcista, no s dosť zábavne benevolentným prístupom k mravným pravidlám, ktorých dodržiavanie bežne kresťanská cirkev toľko vyžaduje. Ten najme Bena Matthiasa (LaKeith Stanfield), niekdajšieho astrofyzika, ktorý sa k duchárskym záležitostiam dostal vďaka milovanej manželke Alysse (Charity Jordan). Po tom, čo zahynula pri dopravnej nehode, sa vzdal svojej profesie spravidla k nadprirodzenu skeptického vedca, aby naďalej pokračoval v jej šľapajach, ako sprievodca po uliciach svojráznou mystikou ozvláštneného New Orleansu. Zmierovanie sa s bolestnou stratou mu veľmi nejde. Pohárik speje k ďalšiemu poháriku. Občas popri pití zabúda aj na návštevníkov, ktorým by mal vlastným výkladom sprístupňovať históriu mesta. A keď mu je najhoršie, vylepšuje svoj fotoaparát, čo pôvodne mal preskúmavať čiernu hmotu, no teraz mu má pomôcť opätovne sa zhliadnuť s Alysseou... Na svoj žiaľ by si mal dať dobrý pozor, varuje ho jasnovidka Harriet (skvelá Tiffany Haddish), pretože nekontrolovaným smúteným ide stále viac na ruku tajomnej entite Hatbox ducha (väčšinou digitálny Jared Leto), ktorá má kvôli vyslovenej kliatbe zrejme na svedomí všetko negatívne, čo sa v dome udeje. Aby si s tým novovzniknutý tím nie ani tak krotiteľov ako skôr likvidátorov dokázal poradiť, nezaškodilo by pribrať starnúceho profesora histórie Brucea Davisa (Danny DeVito) alebo aspoň získať jeho plány sídla, inak sa im asi nepodarí nájsť miestnosť pre seansy dobre skrytú v jeho útrobách. Podrobne preskúmať genealógiu rodu Graceyovcov, prípadne nájsť sklenenú guľu s hlavou legendárneho média madam Leotou (Jamie Lee Curtis), ktorá by im určite neváhala poskytnúť zopár užitočných rád.

Nakrútiť svoj film ako adaptáciu atrakcie v zábavnom parku nemusí byť vždy ideálny nápad. V prípade Pirátov z Karibiku sa to v roku 2003 štúdiu Walta Disneyho síce vyplatilo, Strašidelný dom (ten s „the“ v originálnom názve) režiséra Roba Minkoffa s pozvoľna už o hviezdny lesk prichádzajúcim Eddiem Murphym a antagonistickým poltergeistom v podaní Terencea Stampa už však takým hitom nebol. Štandardný rodinný film s vyšším rozpočtom, no skôr „béčkovými“ ambíciami o realitnom agentovi, ktorý svojou honbou za kšeftom tak trochu zabúdal na vlastnú rodinu, až kým o jej priazeň a aj životy nemusel zabojovať presne v duchu žánrových klišé, rozhodne nebol tak nevydarený, ako tvrdia mýty, legendy, báje a dobové kritiky. Napriek tomu sa štúdio o dvadsať rokov neskôr pokúsilo o reparát v podobných kulisách, s inými postavami a odlišnou zápletkou. Možno je nakoniec dobré, že kritiky boli v roku 2003 tak tvrdé, pretože tento raz akoby sa tvorcovia skutočne vyvarovali starých chýb a dali si na novšej verzií naozaj záležať...

Aktuálny Strašidelný dom režiséra Justina Simiena je príjemnou rodinnou fantasy komédiou - remeselne veľmi zručne zrealizovaným, nalešteným produktom veľkého štúdia, ktorého jasným cieľom je zabaviť publikum. Nič viac a nič menej. Humor je možno občas trochu infantilný, ale to nevadí. Hravá morbidita dominuje celkovej nálade. Film preskúmava melodramatické motívy vyrovnávania sa so stratou o niečo častejšie, než sa pokúša diváka vystrašiť. Práve to je však na ňom to skutočne sympatické. Samozrejme, tvorcovia neuniknú nemilosrdnému porovnávaniu s podobne temne štylizovanými kultovými snímkami režiséra Tima Burtona z 80. a 90. rokov – najmä s milovaným Beetlejuiceom (1987), ktorý sa pravdepodobne v blízkej dobe dočká očakávaného pokračovania. V porovnaní s Timom Burtonom nemá Justin Simien natoľko špecifický režijný rukopis a skôr akoby sa snažil naplniť menej autorsky vyhranené producentské predstavy. Takisto snímka trochu tratí na vlastnej pôsobivosti, keď dáva prednosť viac CGI animácií než praktickým efektom. Čo však Strašidelný dom zdobí, je príbeh a jeho postavy.

Scenár Katie Dippold (ženská verzia Krotiteľov duchov z roku 2016) možno neozvláštňuje dej toľkými originálnymi nápadmi v porovnaní s tohtoročnou netflixovskou produkciou Máme tu ducha v réžií Christophera Landona, nachádza však šikovný spôsob, ako donútiť z domu po prvom kontakte s posmrtnou entitou unikajúcich protagonistov vrátiť sa dobrovoľne späť a čeliť vlastným vnútorným strachom. Obzvlášť pútavou je expozícia predstavujúca jednotlivých, charakterovo rôznorodých hrdinov ako nedokonalé, chybujúce ľudské bytosti. Nie sú to, samozrejme, plastické charaktery z nejakého psychologického artfilmu, ale „len“ žánrové figúrky, ktorých vyrovnávanie sa s minulosťou má potenciál byť nevtieravo inšpiratívnym aj pre publikum. A nestretávame sa s nimi priamo. Scenár si v ich predstavovaní uchováva pár tajomstiev, zodpovedaných až v to správnom momente. Následnosť zoznamovania sa má zábavnú formu hľadania členov pozvoľne sa formujúceho záchranného tímu. Každá z postáv má svoj vlastný príbehový oblúk, takže jednotlivé zvraty nepôsobia repetitívne, napriek tomu, že film má minutáž cez dve hodiny. A ak budí dojem krkolomnej jazdy atrakciou v zábavnom parku, je to predovšetkým v záverečnej CGI efektmi preplnenej polhodine.

Popri tom kamera Jeffreyho Waldrona príjemne preskúmava zákutia zaprášenej „barabizne“ navrhnutej autorom výpravy Darrenom Gilfordom. Obzvlášť pôsobivo sa tak v jej stvárnení prejaví mrazivá zrkadlová nekonečnosť jednej z chodieb, na ktorej občas postavy uviaznu, keď prepočujú varovania o dianí v domu po polnoci. V šerosvitných záberoch sa kameraman pohráva so svetlom a tieňom, či ich tvorivými možnosťami na gradáciu pochmúrnej atmosféry. Kochá sa rekvizitami Victora J. Zolfa, kostýmami Jeffreyho Kurlanda dotvárajúcimi jednak podobu duchov, tak výstrednosť jasnovidky Harriet. Ani hudba Krisa Bowersa v ničom kvalitatívne nezaostáva. Vo vrcholných momentoch dokonca necháva diváka zapochybovať, či sa o pár tónov predsa len nepostaral Burtonov dvorný skladateľ Danny Elfman. Strašidelný dom funguje o poznanie lepšie než jeho o dvadsať rokov starší predchodca. Má, samozrejme, svoje „muchy“ ako väčšina novších disneyovských produkcií. Pod zábavným, nalešteným povrchom mu však tiež nechýba ani duša – a to teraz nemyslím len na nejakú tú číhajúcu spoza rohu, chystajúcu sa to poriadne natrieť niektorému z protagonistov.

Strašidelný dom (Haunted Mansion), USA, 2023
Dĺžka: 122 minút
Réžia: Justin Simien
Scenár: Katie Dippold
Kamera: Jeffrey Waldron
Hudba: Kris Bowers
Strih: Phillip J. Bartell
Zvuk: Christopher Scarabosio
Scénografia: Darren Gilford, Victor J. Zolfo
Kostýmy: Jeffrey Kurland
Produkcia: Jonathan Eirich, Dan Lin
Hrajú: Owen Wilson, Danny DeVito, Lakeith Stanfield, Rosario Dawson, Tiffany Haddish, Jamie Lee Curtis, Jared Leto, Winona Ryder, Dan Levy, Hasan Minhaj, Kurt Yue, Bryan McClure, Chase Dillon, Lindsay Lamb, Rick Andosca, Kamran Shaikh, Creek Wilson, J.R. Adduci, Fedor Steer, Terence Rosemore, Mike Benitez, Erika Coleman, Jo Koy, Gralen Bryant Banks, Marilu Henner, Steve Zissis, Amy Parrish, Ben Bladon, Charity Jordan
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 27. júla 2023
Foto: CinemArt SK