Názov filmu Svet včerajška si režisér Patrick Asté, podpisujúci sa umeleckým menom Diastème, vypožičal od autobiografického románu Stefana ZweigaSvet včerajška Spomienky Európana. Slávna kniha, popisujúca nepoučiteľnosť ľudstva od konca 19. storočia až po nástup fašizmu, však má len okrajovo spoločné s filmom. Iba ak by sme vzali do úvahy konštatovanie, že veľa z ľudskej dôstojnosti sa v minulosti navždy vytratilo. Film nakoniec končí Zweigovým citátom, ale to je všetko.

Príbeh je skôr o dnešku. Vo Francúzsku je tesne pred voľbami prezidenta, súčasná prezidentka Elisabeth de Raincy (Léa Drucker) sa rozhodla znovu nekandidovať a tri týždne pred prvým kolom volieb sa od svojho generálneho tajomníka Francka L´Herbiera (Denis Podalydês) dozvie, že jej preferovaný nástupca, kvôli pripravovanému škandálu zo zahraničia, nemá šancu a otvorí cestu populistovi – krajne pravicovému kandidátovi. Čas beží a nutne musia dačo urobiť, lebo by to bola pre krajinu katastrofa. Dlhé roky jej verný poradca, Franck, má návrh a vopred vie, že sa jej to nebude páčiť. Bol by to príliš nefér zásah a úplne proti jej presvedčeniu. Na krátku chvíľu zaváha, hádam by sa dala aj presvedčiť, ale je nerozhodná. Jedna nepríjemná udalosť sa valí za druhou, problémy sa kopia a situácia je neprehľadná.

Náš divák, nie náhodou, možno bude hľadať paralelu s našou situáciu. Prezidentka nechce a nebude po druhý raz kandidovať, i keď by zrejme vyhrala, je rozvedená a opozičný kandidát si servítku pred ústa nedáva, jeho metódy sú krajne nefér, slovník nevyberaný. Napriek tomu by som, i keď príbeh v mnohom pripomína našu súčasnosť, nehľadala styčné body. Snímka je vo všeobecnosti o populizme a populistoch, ktorí pobláznia masy, nasľubujú hory-doly a keď sa dostanú k moci neurobia nič. Tento model sa neustále opakuje a zanecháva sklamaných a podvedených ľudí. To je hádam najdôraznejšie ponaučenie z tohto politického thrilleru, čí politickej drámy a tragédie alebo aj konverzačky. Snímka totiž osciluje medzi žánrami, nevie sa rozhodnúť, na ktorú stranu sa vrhnúť, a preto ju hádam najlepšie vystihuje politický thriller.

Elisabeth totiž nechce znovu kandidovať, lebo je vážne chorá (nevieme čo jej je), vie to len jej neplnoletá dcéra, lekár a bodyguard. Ani Franck, jej poradca a zrejme aj tajný životný partner, nič netuší. Nevieme či boli milenci, isté je, že majú k sebe veľmi blízko. Ich strach z európskych populistov je opodstatnený, len názory, ako sa s nimi vysporiadať sa rozchádzajú. Uvedomujú si, čo by to pre krajinu znamenalo a priznajú, že sú sami na vine, lebo urobili veľa nepremyslených krokov. Čo to sa už nedozvieme. Príjme nakoniec prezidentka návrhy poradcu a bude súhlasiť s intrigami, ktoré jediné by toho sebavedomého a nadutého človeka dokázali zastaviť, to je hlavný problém tejto ženy. Pre Elisabeth sú totiž intrigy neprijateľné. Jej dilema je zároveň aj dilemou celého príbehu. Akoby sa tvorcovia nevedeli rozhodnúť ani pre slušné, ani pre pod pásové riešenie. Rozohrajú hru, ktorá nevedie nikam. Vôbec nikam. Otvára a nedopovie toľko dejových línií, že je ťažké sa v tom zorientovať. Jedno je však jasné, kto sa nedokáže vyrovnať s politickými intrigami, špinavými hrami, musí nutne odísť.

Svet včerajška (lepšie by svedčal titul Svet dneška) je celkovo aj dobre napísaná politická konverzačka, či pingpong, ale pôsobí chladne. Miestami sympatizujeme s prezidentkou, ktorá nemusela byť nutne vážne chorá, a zvažujeme aj možnosť, ktorú navrhuje Franck. Je nevyhnutná ? Ak chcete ostať slušným človekom nie, ak vyhrať tak áno. Diastème sa nerozhodol ani pre jednu z možností a nechal všetko otvorené, bez akéhokoľvek záveru. Je dobré, keď divák má o čom uvažovať, ale takáto názorová aj žánrová rozkolísanosť je na škodu veci. Osobne mi najviac prekáža figúrka, priam kreatúra protikandidáta. To už nemuselo byť – stačilo, že cigáni, útočí a sľubuje. To je presná charakteristika tejto fajty politikov.

Snímka však má aj svoje klady. Ukazuje vcelku hodnoverne politické zákulisie, neprikláňa sa ani na jednu, ani na druhú stranu, nenavádza na fandenie jednej alebo druhej skupine. Najpozitívnejším momentom sú herecké výkony. Léa Drucker ako prezidentka Elisabeth je v jej podaní tvrdá žena, no aj milujúca matka a vedomá si toho, že jej zlé rozhodnutia môžu mať nedozerne následky. Denis Podalydès ako verný poradca Franck, vždy ochotný byť poruke a pomôcť, sa zmocnil svojho partu hádam najhodnovernejšie. Je to možno jediná viacvrstevná postava, iná v každej rozhodujúcej situácii. Rozpor medzi tým čo nechcem, ale musím a už nedokážem, zahral Podalydès do najjemnejších nuáns.

Keď sa rozhodnete pozrieť si Svet včerajška, prosím neporovnávať, i keď sa to vnucuje, ani s našou súčasnou situáciou, ani s Zweigovým románom. Snímka sa snaží upozorniť na politických hazardérov, bezbrehých populistov, ktorí doviedli už nejednu krajinu do krachu. Podobnými exemplármi sa môže „pochváliť“ každý štát na všetkých piatich kontinentoch. Tento príbeh sa mohol a môže odohrať kdekoľvek, nebezpečenstvo je všade až priveľké. Len film mohol byť vyrovnanejší a dopracovať zápletku do zmysluplného finále.

Svet včerajška (Le Monde d'hier/The World of Yesterday), Francúzsko, 2022
Dĺžka: 89 minút
Réžia: Diastème
Scenár: Diastème
Kamera: Philippe Guilbert
Hudba: Valentine Duteil
Strih: Chantal Hymans
Scénografie: Valérie Valéro
Kostýmy: Frédéric Cambier
Produkcia: Marielle Duigou, Philippe Lioret
Hrajú: Benjamin Biolay, Emma de Caunes, Léa Drucker, Alban Lenoir, Denis Podalydès, Jacques Weber, Thierry Godard, Jeanne Rosa, Frédéric Andrau, Yannick Renier, Luna Lou, Andréa Brusque, David Faure, Olivier Jahan, Romain Brosseau, Simon Fraud, Elisa Sommet
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 27. júla 2023
Foto: Film Europe