Film Agnieszky Holland Hranica vyvolal v Poľsku na jednej strane vlnu kritiky, na druhej nadšenie a veľkú návštevnosť. Jarosɫaw Kaczynśki, predseda politickej strany Právo a spravodlivosť, hoci ho vraj nevidel, vyhlásil, že je protipoľský a odporný, minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro ho prirovnal k nacistickej propagande a proti režisérke sa zdvihla vlna nenávisti, takže musela požiadať o ochranu.Takíto cirkus okolo filmu už dávno nebol. A s týmito správami sadá do kín na jej najnovší opus slovenský divák. Film Hranica vznikal v utajení, lebo tvorcovia tušili, že asi vyvolá búrlivé reakcie, ale takéto osočovanie zo strany poľských politikov zrejme nikto nečakal. Medzinárodná porota na tohtoročnom filmovom festivale v Benátkach sa však riadila len umeleckými kvalitami a udelila mu Zvláštnu cenu poroty. Navyše vo Vatikáne dostal film Zvláštnu cenu Fuoricampo - špeciálnu cenu za ľudskosť.

Medzi oblakmi v lietadle plnom nádeje sedia prevažne sýrski migranti, ale aj iné národností, v nádeji, že šťastne pristanú v Bielorusku a odtiaľ je už je len „hračka“ prejsť cez hranicu do Poľska. Jedna z hrdiniek príbehu to aj nahlas povie, že aký to bol rozumný krok, lebo cez more by sa na to nikdy nedala nahovoriť. No štvorčlenná rodina ešte netuší čo ich čaká. Starý otec (Mohamad Al Rashi) pravoverný vyznávač islamu, jeho syn Bashir zasa nie až tak oddaný (Jalal Altawil), lebo ho príšerne zmlátili za to, že si zapálil cigaretu počas ramadánu, jeho žena a tri malé deti, medzi, ktorými vyniká pôvabný Nur (Taim Ajja), sa tešia, že pôjdu za rodinou do Švédska. Všetko je zariadené. Na hranicu s Poľskom sa celá skupina migrantov dopraví bez problémov, dokonca bez veľkých komplikácii prejdú aj cez ostnatý drôt. Radostný výkrik afganskej migrantky Leily (Beni Djanati Atai), „Sme v Európske únii“ je však predčasný. Píše sa rok 2021 a poľská vláda dala pohraničnej stráži príkaz migrantov vracať do Bieloruska. A tak ich všetkých bez pardonu zaženú späť. Lenže sú to ľudia húževnatí, doma im ide o život a neustále skúšajú návrat na druhú stranu a nakoniec si ich takmer ako balíky prehadzujú obe krajiny z jeden strany na druhú, bez toho, aby sa postarali čo sa s nimi stane. Lenže popri pohraničníkoch existujú aj aktivisti, ktorí nešťastníkov ošetria, umyjú, donesú čisté oblečenie, deky, ale dodržujú dohodu, že im nepomôžu dostať sa ďalej. No nájdu sa ak takí, ktorí majú opačný názor. Sychravé počasie, zima, dážď, vyslabnutí ľudia vzbudia v nich iskierku spolupatričnosti a porozumenia. Lavínu ľudskosti však spustí psychologička Julia (Maja Ostaczewska), ktorá sa po smrti manžela, ktorý zomrel na covid, presťahuje do Suwalského kraja a dramatické udalosti na poľsko- bieloruskej hranice ju hlboko zasiahnu. Vzdá sa svojho pokojného života a pridá sa k skupine aktivistov. Vďaka jej skupine dokonca aj bezcitný a ľahostajný postoj pohraničníkov dostáva veľké trhliny smerujúce k empatii a ľudskosti. Explicitný postoj aktivistov začína mať úspech.

Je pravda, že Hranica je tvrdý film, plný násilia a krutosti, ale vektor naratívu smeruje k spolupatričnosti. Diváka príbeh adresne osloví, lebo nepojednáva o imaginárnych problémoch, ale o niečom čoho sme svedkami takmer denno- denne a práve dnes. Agnieszka Holland v rozhovore pre denník Sme povedala: „Holokaust bol ako vakcína proti rasizmu, ale už expirovala“. S tým možno len súhlasiť, len neviem akú „vakcínu“ bude treba nutne vyrobiť, aby dobre a dlho zaberala. Nikomu, dokonca ani najväčším ignorantom, sa hádam nežiada zažívať to čo sa dialo počas druhej svetovej vojny. Hranica je na jedenej strane krutý film, kde počas humanitárnej krízy vyplávajú na povrch tie najodpornejšie ľudské vlastnosti, zlo takmer triumfuje, na druhej zasa nič nie je jednoznačné, nájdu sa jedinci tak v pohraničnej stráži Jan (Tomasz Włosok), ktorý pochopí, že to čo robí nie je správne, ako aj veľa odvážlivcom medzi aktivistami. Neakceptujú nariadenia, porušujú ich, humanistické videnie a cítenie sveta je im bližšie, ako nedomyslené predpisy.

No bolo by zjednodušením kritizovať len vládne nariadenia, konečne režisérka to ani celý čas nerobí, zaznamenáva len dôsledky, ale v závere sa ani ona nevyhla priamej kritike, čo bolo podľa mňa už zbytočné. To však na celom vyznení filmu nič nemení. Problém je príliš komplikovaný, aby na to dal odpoveď jeden film. Najväčšou jeho zásluhou je fakt, že tvorcovia zdôraznia, že aj keď sú mnohí ľudia na celom svete donútení autoritami robiť nehumánne skutky, takisto sú aj osobnosti neovplyvniteľné a samostatne uvažujúce. Tých druhých je vždy menej, ale sú nositeľmi pokroku a humanizmu. Bez nich by sme nenapredovali. Tento pravdivý príbeh sa síce odohráva na bielorusko – poľskej hranici, ale je tak symptomatický pre súčasnú dobu, že sa pokojne môže, alebo mohol, odohrať kdekoľvek. Nie je to len postoj niektorých Poliakov k ľuďom s inými zvykmi, náboženstvom a kultúrou, ale strach z neznámeho, nepoznaného, a to v celej Európe, ba na celom svete. Postoj k migrantov trápi celý svet – mienky sa všade rozchádzajú. Obyvateľstvo sa delí na odporcov a sympatizantov, ktorých je menej. Niekto raz dávnejšie vyriekol veľkú pravdu, že toto nie je ani prvé, ani posledné sťahovanie národov. Vojnové konflikty, klimatické zmeny, hlad, sú relevantnou hnacou silou odchodu za lepším životom. Čarovný prútik, ako to vyriešiť, zatiaľ neobjavil ešte nikto.

Realizácia Hranice nebola jednoduchá, vyžiadala si množstvo rozhovorov s utečencami, skúmanie rôznych dostupných dokumentov a konzultácie s odborníkmi. Konečne to priznáva aj režisérka. Výsledok je však impozantný, atakuje city divákov realistickým zdôraznením ich utrpenia. Každý jeden migrant má za sebou nejakú tragédiu, o každom by sa dal nakrútiť osobitý príbeh, a preto je priam šokujúce, že sa v civilizovanej Európe ľudia prehadzujú cez drôtenú hranicu ako vrecia odpadkov. Snímka zaujme okrem tvrdej reality aj hereckými výkonmi najmä Jalala Altawila (sám utečenec) v úlohe Bashira, vynikajúceho Mohamada Al Rashiho ako starého otca, Tomasza  Włosoka v úlohe zo začiatku váhajúceho mladého pohraničníka. Beni Djanati Atai sa brilantne zhostila úlohy afganskej migrantky, o osude ktorej sa nedozvieme nič, niekde sa stratila a bezvýsledne sa po nej pátra. Mimoriadnu mienku si zaslúži však Maja Ostaczewska za úlohu psychologičky, ktorá nasmerovala celu skupinu mladých aktivistov na cestu pachtiacu po spravodlivosti. V nemalej miery prispela k vynikajúcemu vyzneniu snímky aj kamera Tomasza Naumiuka. V expozícii sa zameral na úchvatný záber poľských lesov, plných krásy a nádeje, aby neskôr s kamerou klesol do ich vnútra kde sa odohrajú drámy jednotlivých aktérov. Sníma ich detailne, z nadhľadu i ako celok, aby tak vytvoril v čiernobielej verzii plastický obraz kontrastu krásnej prírody a ľudskou ľahostajnosťou, a nakoniec s vrúcnym porozumením. Prešiel s hrdinami celú ich tragickú púť, aby akcentoval integritu konečného vyznenia. Strih Pavela Hrdličku ml. ma takisto nemalú zásluhu na akcentovaní a eskalovaní utečeneckej krízy, Vedel kde uťať, vedel kde si to vyžaduje skratku a kde dlhšie pobudnutie. Vhodne režijný zámer dopĺňa aj hudba Frédérica Verchevala znepokojujúco zdôrazňujúca dramatičnosť, upokojenie a rozpoloženie jednotlivých hrdinov i epizód.

Hranica, originál Zelená hranica by bolo vhodnejšie, ale nebudem kritizovať rozhodnutie distribúcie, je potrebný a veľmi znepokojujúci film. Étos najnovšieho opusu Agnieszky Holland je, žiaľ, v istom zmysle transcendentný. No snaha prelomiť a usmerniť obsesívny názor časti obyvateľstva aj v širšom geografickom zmysle je leitmotívom celého rozprávania. Problém z rôznych príčin nastal, nikto ho nevymaže z dejín ľudstva, ani autoritárske režimy, budeme sa musieť s ním popasovať. Hranica síce neponúka návod, ale naliehavo upozorňuje, aby sme sa netvárili, že sme naozaj všetci oslepli.

Hranica (Zielona granica/Green Border), Poľsko, Česko, Francúzsko, Belgicko, 2023
Dĺžka: 147 minút
Réžia: Agnieszka Holland
Scenár: Maciej Pisuk, Agnieszka Holland, Gabriela Łazarkiewicz
Kamera: Tomasz Naumiuk
Hudba: Frédéric Vercheval
Strih: Pavel Hrdlička ml.
Zvuk: Roman Dymny
Scénografia: Katarzyna Jędrzejczyk
Masky: Aneta Brzozowska
Produkcia: Marcin Wierzchosławski, Agnieszka Holland, Fred Bernstein, Šárka Cimbalová
Hrajú: Jalal Altawil, Maja Ostaszewska, Behi Djanati Atai, Tomasz Włosok, Mohamad Al Rashi, Dalia Naous, Joely Mbundu, Piotr Stramowski, Marta Stalmierska, Agata Kulesza, Maciej Stuhr, Magdalena Popławska, Jaśmina Polak, Monika Frajczyk, Michał Zieliński, Aboubakr Bensaihi, Malwina Buss, Sandra Korzeniak, Talia Ajjan, Taim Ajjan, Sebabastian Svaton, Piotr Połtowicz, Walentyna Sizonenko, Noah Meskina, Jan Aleksandrowicz-Krasko, Dzianis Tarasenka, Wojciech Kałużyński, Alan Al Murtatha, Perwar Tariq, Maciej Stępniak, Maciej Kosiacki, Davit Boroyan
Distribúcia: Magic Box Slovakia
Premiéra v SR: 19. októbra 2023
Foto: Magic Box Slovakia