ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Fetiše socializmu – retro je In

Fetiše logo resizeOd 4. apríla uvedie Slovenská televízia pravidelne každý piatok nový dokumentárny seriál Fetiše socializmu. Pracovalo na ňom päť slovenských režisérov : Peter Kerekes, Róbert Šveda, Miriam Petráňová, Katarína Hlinčíková a Vladislava Plančíková.

Bicykel favorit, babeta alebo jawa pionier, minisukňa tesne pod zadok, detská oranžová tatrovka, céčka či digitálky s kalkulačkou. Aj vy ste po nich snívali? Päť slovenských režisérov vyrozpráva príbehy ukryté v malých dejinách každodennosti. Príbehy o tom, ako kvôli obyčajným veciam robili ľudia neobyčajné činy.

Pred rokom 1989 bola československá spoločnosť uzavretá v akejsi zvláštnej konzerve, do ktorej len ťažko prenikali európske a celosvetové trendy. Ľudia túžili po všedných veciach, ktoré však neboli v obchodoch. A práve fenomén populárnych, módnych, zaujímavých, žiadaných, no väčšinou nedosiahnuteľných vecí je ústredným motívom nového
12-dielneho televízneho seriálu Fetiše socializmu. Sú nimi predmety materiálneho charakteru alebo „výdobytky ducha“, po ktorých túžil takmer každý. Pašovanie, vekslovanie či čierne burzy boli bežnou súčasťou socialistického života. Ľudia porušovali zákon len kvôli tomu, aby si zadovážili potrebné veci do domácnosti. Stali sa kriminálnikmi kvôli kvetinovým obliečkam alebo kávovaru z poľského trhu.

Dorota Nvotova Fetise socializmu resizeFetiše socializmu prinášajú divákovi príbehy bežných ľudí, ako aj známych tvárí českého a slovenského kultúrneho či športového sveta, ktoré so sviežosťou, vtipom a sem-tam štipkou irónie opisujú, čo znamenal imidž v Československu. Ich slová dopĺňajú postrehy odborníkov z oblasti histórie, sociológie, ekonómie a pod. Jednotlivé časti nasledujú v chronológii od päťdesiatych rokov až po dobu Nežnej revolúcie. Takto divákovi zaručujú pohľad na vývoj spoločnosti a absurdnosť politického systému. No v prvom rade sa zameriavajú na jednotlivé fenomény a ich život v danom období a dnes. Socialistické hospodárstvo symbolizoval nedostatok. A predsa sa vyprodukovali „malé veľké“ fetiše, ktoré napriek všetkému dosahovali mimoriadnu kvalitu a odolnosť. Heslo „So socializmom na večné časy“ sa zakódovalo priamo do nesmrteľných výrobkov, ktoré sú dnes opäť vecou imidžu. Retro je jednoducho In.

Čo hovoria o seriáli jej autori:

„Už keď sme vymýšľali s Katarínou Molákovou námet seriálu, vedeli sme, že chceme v prvom rade priniesť divákovi množstvo zaujímavých, dramatických, čo možno najvtipnejších príbehov bežných ľudí, ktoré sú úzko spojené s konkrétnym fetišom a zároveň budú odkazovať k širším dobovým a kultúrnym paradoxom. Pri výrobe sme sa napokon dopracovali až k praktikám práce ŠTB. Ale, samozrejme, aj k veselším témam. Priamo pred kamerou nám respondenti poskladali napríklad detskú oranžovú tatrovku, pripravili falošný zaváraný ananás alebo vyrobili zariadenie, ktoré umožňovalo počúvať rušené zakázané rádiové stanice.“ Peter Kerekes

 „Päťdesiate roky boli pre mňa vždy fascinujúce. V detstve mi stará mama rozprávala, akou vzácnosťou boli pre ňu banány alebo ako si kupovali jedinú sladkosť zemiakový cukor. Učila nás nosiť šaty jeden po druhom, lebo to bolo prirodzené, keďže peniažkov vtedy veľa nemali. A tak skúmať “budovateľskú” módu 50 rokov, doby, ktorá je asi najtemnejšou v histórii bývalého socialistického zriadenia, bolo priam potešením. A práve táto dobová dvojtvárnosť - na jednej strane budovateľské nadšenie a s ním ochota ľudí uskromniť sa, a na druhej strane zneužitie tejto črty rozpínajúcou sa komunistickou stranou je to, čo je myslím dodnes v diskusiách sporné pri nejednej významnej slovenskej osobnosti, z ktorých proste mnohé veľmi ľahko uverili ozaj skvelým zajtrajškom.“ Róbert Šveda o filme Skrytý pôvab budovateľov.

Tomas Stanek a Peter Kerekes Fetise socializmu resize„Žijeme uponáhľanú dobu a naše každodenné tempo sa stále stupňuje. To je jasné i mladým vystresovaným rodičom vychovávajúcim generáciu hyperaktívnych malých detí. Tým starí rodičia rozprávajú rozprávku o dobe, keď sa toho až tak veľa v spravodajstve nedialo, keď v práci „padla“ o štvrtej a bolo viac času na zábavu, kamarátov a záhradu...a medzi najväčšie „vzrúšo“ socialistickej nudy patrila hra na mačku a myš občanov schovávajúcich suveníry či proviant pred colnou a pasovou kontrolou pri prechode hraníc. Digitálne hodinky za socializmu boli nielen fetišom, ale priam symbolom pokroku a budúcnosti, ktorá bola za železnou oponou už prítomnosťou – kým v Československu sa žilo pár sekúnd pozadu...“ Vladimíra Plančíková o filme Život pár sekúnd pozadu.

„V časti Útek na špicu hitparád sme sa rozhodli vziať pred kameru „neopozerané“ tváre, ktoré nevystupujú na všetkých gala-večeroch a majú stále rovnako opakujúce sa historky.Chcel som priblížiť ľuďom večný schvaľovací kolobeh hudobnej sféry tých rokov,tabuľkovosť a plánovanie, ktoré sa nevyhli ani hudbe. Komunisti si totiž práve cez hudbu,chceli nájsť cestu k mladým, limitovať ich životný štýl a odvracať akúkoľvekvzburu.“ Róbert Šveda

„Móda je zdanlivo povrchná a banálna záležitosť. O to zaujímavejšie je zistenie, že aj móda môže znamenať viac. Stať sa symbolom a stelesnením životného pocitu a kopírovať krivku spoločenského diania v 60-tych a 70-tych rokoch. To znamenala pre mňa časť Montérky v minisukni.Katarína Hlinčíková.

„Ako chutil socializmus? Zaujímavá otázka. A ako nám chutí naša súčasnosť? Patrím k tej šťastnej generácii, ktorá si ešte pochutnávala na domácej zabíjačke, praženici z čerstvých vajec, vyjedala hrášok z babkinej záhrady a jedla čerešne priamo zo stromu... Ubehlo len pár rokov a ja dnes len krčím nosom nad síce veľkou, ale dosť pochybnou ponukou potravín. Smejem sa nad „bio-mániou“ ľudí, čo chcú zdravo a kvalitne žiť. Nech už spomínanie na obdobie rokov 1948-1989 prináša na jazyk rôzne chute, či pachute, jedno je isté – paradajky chutili ako paradajky a pomaranče boli síce dostať len Vianoce, ale stáť na ne sa oplatilo.“ Vladimíra Plančíková o časti Vyšumené atrapy.

„Okrem toho, že sa nám podarilo nájsť pamätníkov, ktorí priamo vymysleli a skonštruovali Pioniera či legendárnu Babettu, bol pre mňa najvzácnejší fakt, že sme mohli nakrúcať v opustenej fabrike Považských strojární, kde kedysi Natacanie casti Tabu pod suknou resizeboli montážne linky. Aj vďaka tomuto zážitku z nakrúcania som hrdá na to, že sme na Slovensku mali šikovných ľudí, boli sme húževnatí, pracovití a poctiví. Tieto vlastnosti máme čiastočne aj dnes, no mrzí ma, že v porovnaní s tým, ako to bolo nastavené v minulosti, sa v súčasnosti neprodukujú naše motorky, chladničky či autá. Jednoducho, náš dizajn, náš výrobok, ktorý by bol nezameniteľný, a tým aj nezabudnuteľný.“ Miriam Petráňová o časti Kaskadéri doby.

„Pri nakrúcaní časti Tabu pod sukňou ma fascinovalo, ako štát naozaj dokáže zasiahnuť do intímnych sfér života človeka, akými sú manželstvo, sex a rodina a ovplyvniť tak pokojne aj celoštátnu pôrodnosť. Dnes veru trochu závidím generácii rodičov „Husákových detí“, že privedením potomkov na svet, sa Vám mohla odpísať aj tretina mladomanželskej pôžičky.“ Katarína Hlinčíková

Share/Save/Bookmark