ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

V lúčoch slnka (V lučach solnca)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Luce2 resize„Chcel som nakrútiť film o pravej Kórei, ale neexistuje tam reálny život tak, ako ho poznáme. Vyskytuje sa tam iba vízia mýtu o skutočnom živote. Takže sme urobili film o falošnej realite,“ povedal scenárista a režisér Vitalij Manskij o svojom dokumentárnom filme V lúčoch slnka, ktorý vznikol vlani v širokej medzinárodnej koprodukcii Ruska, Česka, Nemecka, Severnej Kórey a Lotyšska. Na Medzinárodnom festivale dokumentárneho filmu v Jihlave bol označený za Najlepší dokument strednej a východnej Európy, ocenenia získal aj v Terste a Talline.

Významný ruský dokumentarista  Vitalij Manskij (1963, Ľvov), nositeľ vyše päťdesiatich vyznamenaní z rozličných domácich a najmä medzinárodných festivalov, vyštudoval kameru na VGIKu, debutoval v roku 1989. Rád privítal Luce3 resizemožnosť nakrúcať v Kórejskej ľudovodemokratickej republike, aj keď podľa scenára, ktorý dodala kórejská strana. V jeho centre stojí žiačka Lee Zin-mi, ktorá sa pripravuje na vstup do pionierskej organizácie, a jej rodičia. Kvôli filmu, hoci dokumentárnemu, boli zmenené ich pôvodné povolania, z otca novinára sa stal inžinier v textilnej fabrike, z matky robotníčka v továrni na výrobu sójového mlieka. Režisér nemal príležitosť rozprávať sa s nimi, nielen jeho a štáb, ale aj všetkých účinkujúcich počas nakrúcania i mimo neho strážili dvaja miestni „režiséri“, ktorí podľa scenára aranžovali, nacvičovali a neustále opakovali „dokumentárne“ scény. Vďaka tomu, že kameramanka Alexandra Ivanovová nechávala bežať kameru Luce6 resizeaj pri týchto aranžovačkách, vznikol tragikomický príbeh, v ktorom sa nakašírovaná realita strieda s momentmi pravdy.

Ľudia, ktorí v tomto filme vystupujú, pripomínajú roboty. Na povel hovoria, tlieskajú a smejú sa, no z prikázanej mimiky sa znova vracajú k svojim nepreniknuteľným tváram. Nevedno, čo si myslia, či sa aj vnútorne stotožňujú s nepretržitou oslavou svojich veľkých vodcov – mŕtvych maršalov Kim Ir-sena a Kim Čong-ila či súčasného Kim Čong-una. Desivý je obraz vyučovacej hodiny na základnej škole, kde sa pôvabné Luce8 resizedievčatká v jednotných tmavých uniformách učia o detstve najstaršieho národného hrdinu a do omrzenia opakujú nafúknuté frázy o jeho boji proti domácim statkárom a japonským okupantom. Ešte aj kvet, ktorý rodina pestuje, sa volá kimčongilia na počesť jedného z vodcov kórejského ľudu, ich narodeniny sa oslavujú ako Deň žiariacej hviezdy a Deň slnka. Film, to je monotónny kaleidoskop manifestácií, masových piesní a tancov, pochodov, potleskov, gratulácií a recitácií na jedinú tému – oslavu spomínaných národných božstiev, ktorí jediní v krajine sa usmievajú – buď na početných gýčových obrazoch, alebo v podobe gigantických sôch „zaľudňujúcich“ prázdne široké ulice, ktoré sa zapĺňajú len pri Luce11 resizemasových akciách, tvoriacich – podľa filmu – podstatu života obyvateľov.

Kým dospelí, zvyknutí žiť podľa diktátu, nikdy nevybočia z predpísaných úloh, deťom je takéto pokrytecké sebaovládanie predsa len cudzie, hoci vymývanie mozgov sa začína v útlom veku. Občas však kamera predsa len zachytí výrečný detail, ktorý unikol bdelej pozornosti aranžérov – dievčatko, ktoré statočne bojuje so spánkom na nudnej školskej besede s vojnovým veteránom, či ukradomky utierané slzičky hlavnej hrdinky pri tvrdom nácviku baletných krokov. S Lee Zin-mi sa Luce12 resizespája aj vrcholná scéna filmu, ktorá je jeho kvintesenciou. V jednom okamihu nakrúcania sa dievčatko rozplače. Režisér sa ho snaží upokojiť, a tak ho nabáda, aby si spomenulo na niečo pekné. A na čo? nechápe Zin-mi. Nič neviem. Tak si pripomeň nejakú pesničku alebo básničku, navrhne režisér. A vrkočatá školáčka začne oduševnene odriekať pioniersky sľub...

Film V lúčoch slnka pôsobí trochu rozvláčne, zdĺhavo a monotónne, ale taká je realita, ktorú zobrazuje. Kontrapunkt  predstieraného šťastného života s jeho nepretržitým aranžovaním je zdrojom humoru i divákovho zdesenia, že aj takáto môže byť skutočnosť v jednej z civilizovaných krajín Luce5 resizesveta v dvadsiatom prvom storočí. Výrečnú vizuálnu zložku miestami dopĺňajú písané komentáre, objasňujúce okolnosti vzniku diela a podmienky, v ktorých sa nakrúcalo. Kamera občas priznáva svoju „ilegálnu“ činnosť v obrazoch, ktorých nedokonalá kompozícia je dôsledkom núdze. Najmä vďaka nej však vznikla situačná tragikomédia o novodobej potemkiáde, ktorá je presným opakom zamýšľanej  kórejskej propagandy.

Luce4 resizeVitalij Manskij sa po dokončení filmu odsťahoval z Ruska do Lotyšska. Kam však môžu odísť zmanipulovaní obyvatelia Severnej Kórey? A túžia vôbec po niečom takom, alebo sú už aj ich sny umŕtvené dennodenným vymývaním mozgov? Film nedáva odpoveď na tieto otázky, no jeho podstata i dôležitosť spočíva v tom, že ich kladie.

P.S. Dokument V lúčoch slnka som videla na druhý pokus. Plánovaná premiéra sa nekonala z technických príčin. V Luce7 resizekinosále sme boli dvaja. A tak sa vynorila otázka, načo vlastne distribútor kúpi film, ktorý potom nespropaguje ani krátkou notickou pre filmových novinárov. Prečo svoju energiu a financie míňa na opulentné kampane komerčných snímok, ktoré by si svoje publikum našli aj samy, zatiaľ čo dôležité filmy, slúžiace na obohatenie poznania i cítenia najmä mladého publika, necháva bez povšimnutia? A prečo film, ktorý by sa vhodne začlenil medzi snímky v artových kinách či kluboch, respektíve do repertoáru festivalu Jeden svet, hodí bez propagácie ako do jediného kina s jedným predstavením denne do multiplexu na okraji Bratislavy?

Luce resizeV lúčoch slnka (V lučach solnca), Rusko, Česko, Nemecko, Severná Kórea, Lotyšsko, 2015
Dĺžka: 106 minút
Scenár a réžia: Vitalij Manskij
Kamera: Alexandra Ivanovová
Strih: Andrej Papernij
Hudba: Karlis Auzans
Hrajú: Lee Zin-mi, Yu-Yong, Hye- Yong, Oh-Gyong, Choi Song-min, Lim Soo-Yong, Su Yong a ďalší
Distribúcia: Bontonfilm
Premiéra v SR: 29. septembra 2016
Foto: Bontonfilm

Share/Save/Bookmark