Duša (Soul)

Dusa resizeJoe (v pôvodnom znení Jamie Foxx) miluje hudbu. Nikdy sa mu však nepodarilo preraziť na hudobnej scéne tak, ako jeho otcovi. Talent, ktorý má rozhodne presahuje schopnosti nudného učiteľa hudobnej výchovy na strednej škole. Zdá sa však, že práve na spomínanej pozícií zostane trčať už doživotne. Jeho matka Libba (Phylicia Rashad) je rada, že konečne má prácu na plný úväzok a prestáva sa hnať za nesplniteľnými snami. Preňho má však rezignácia na sny pomerne trpkú príchuť. Až do chvíle, keď mu nečakaný telefonát prinesie šancu zahrať si spolu s obľúbenou hudobníčkou Dorotheou Williams (Angela Bassett) na jej večernom vystúpení.

Jeho život konečne začína naberať nové obrátky, vraví si. Jeho kariéra hudobníka môže konečne začať. To by však pri svojej nahlas Dusa2 resizeprejavovanej radosti sprevádzanej nedostatočnou všímavosťou k okoliu nesmel spadnúť do kanála... Zrazu sa ocitá na akomsi abstraktnom moste a aj s inými podobnými dušami má namierené k tajomnému miestu za horizontom. Vraj druhý breh... V tej chvíli začne panikáriť a od vytúženého cieľa ostatných utekať. Nemôže predsa zomrieť práve teraz, keď mal konečne splnenie svojho dávneho sna na dosah. Prepadá sa na inú úroveň k mladým dušiam, čakajúcim ešte len na šancu narodiť sa. Lenže prechod tajomným portálom späť na Zem, ktorý oni tak nadšene využívajú, preňho nie je možný. Snáď pomôže zámena identity za Nobelovou cenou ovenčeného psychológa a možnosť robiť mentora duši č. 22 (Tina Fey). Ešte nenarodenej, no dlhoročne sa vzpierajúcej narodeniu.

Duša v réžií Petea Doctera a Kempa Powersa sa vo svojej počítačovej animovanej podobe pokúša meditovať nad zmyslom života. Nerobí to však  spôsobom ťažko filozofujúcej srdceryvnej drámy plnej pátosu a neživotných ideí, ale s hravosťou a nápaditým vtipom. Zoznamuje diváka s dvomi dôležitými postavami: Prvou je protagonista príbehu Joe, ktorý má svoje životné sny a túžby a nech sa snaží akokoľvek, vždy keď má ich splnenie na dosah, stane sa v jeho živote niečo, čo mu celú situáciu len skomplikuje. Druhou je duša č. 22, kDusa3 resizetorá robí všetko pre to, aby sa nenarodila, lebo zdanlivo nemá žiadnu túžbu, ktorá by bola schopná ju motivovať k životu. Nevidí dokonca žiadny zmysel v tom, prečo vôbec žiť a najradšej by celú túto etapu v existencií preskočila a šla rovno na druhý breh. Obaja sa s pričinením akýchsi duševných poradcov – ktorých je viac a všetci sa volajú Jerry (raz Alice Braga, inokedy Richard Ayoade) - nedobrovoľne stretávajú v rámci vzťahu mentor – žiak, aby prehodnotili svoje doterajšie pohľady na vec a možno sa pohli vo svojich „ezoterických“ životoch ďalej. Pokus nakoniec dopadne tak, že sa obaja ocitnú na Zemi v úplne odlišnej podobe, akú si od toho pôvodne sľubovali. Do Joeovho tela sa dostane duša č. 22 a hudobník skončí v tele mačky. Počiatočné mrzutosti však čoskoro nahradí fascinujúca skúsenosť oboch vnímať svoju existenciu s určitým odstupom a nadhľadom. Dokonca im umožní pohľad na tie stránky života, ktoré do tej doby pri svojom zameraní sa na jeden konkrétny cieľ, úplne prehliadali. Pričom ich v reálnom svete prenasleduje Terry (Rachel House), počítač duší, snažiaci sa napraviť krízu spôsobenú Joeom vo svete duší tým, že odmietol prejsť na druhý breh.

Príbeh sa tak pohybuje medzi dvoma svetmi – tým reálnym každodenným a tým ezoterickým, v ktorom duše s pridelenou povahou a osobnosťou vstupujú do ľudského tela, ako akéhosi avatara, ktorého obývajú v reálnom svDusa4 resizeete až do momentu, keď telo navždy opúšťajú a nachádzajú nové útočisko na filmom nedefinovanom druhom brehu. A, áno, nájdu sa v príbehu aj svojrázni „mystici bez hraníc“ ako Moonwind (Graham Norton) žijúci zároveň v oboch svetoch. Pomáhajú zachraňovať stratené duše, ktorých sny sa zmenili na nezdravú posadnutosť... Oba svety majú svoju špecifickú vizuálnu podobu. Animácia reálneho sveta sa pokúša zachytiť postavy v ich ľudskej vierohodnej podobe s jemne karikatúrnym zdôraznením niektorých ich rysov. Náklonnosť protagonistu k džezovým melódiám a rytmom, ako charakteristickým príkladom černošskej kultúry, umožňuje tvorcom priviesť na plátno výraznejšie afroamerické postavy, než v ktoromkoľvek inom v animovanom filme. Veľký dôraz je kladený tiež na pre animáciu zložitý, detailný prstoklad protagonistu pri hre na piano.

Prostredie je presvedčivé. Interiéry aj exteriéry stvárňujú sa v drobných detailoch akýsi náladovo štylizovaný New York, nie nepodobný tomu Dusa5 resizeako ho kedysi stvárňoval Woody Allen vo svojich filmoch. Naopak svet duší v predživotnej alebo posmrtnej fáze pôsobí abstraktnejšie. Duše majú jednoduchší tvar, systém v tejto dimenzií určujú postavy tvorené často len jednoduchými líniami hravo splývajúcimi s prostredím. Dokonca protagonistom milovaný džez Jona Batisteho slúžiaci ako inšpirácia pre animátorov, so zmenou prostredia film zamieňa za ambientné melódie Trenta Reznora a Atticusa Rossa. Rafinovaná do detailov prepracovaná zložitosť animácie reálneho sveta kontrastuje s ideovou jednoduchosťou a priamosťou sveta duší, pričom sa esteticky oba svety dopĺňajú a pútavo navzájom ovplyvňujú.

Magický svet so svojimi vlastnými zákonitosťami v mnohom divákovi pripomenie diela Dusa6 resizejaponského animátora Hayaoa Miyazakiho (Cesta do fantázie, Zámok v oblakoch). Práve odhaľovanie jeho zákutí dokáže bez problémov upútať detské publikum, pri čom dospelý divák určite ocení, ako inteligentne sa tvorcovia pokúšajú pretlmočiť príbeh s tak dospelou a v podstate existenciálne zložitou témou. Scenár Petea Doctera, Mikea Jonesa a Kempa Powersa umožňuje preniesť na plátno príbeh, ktorý ocenia ako deti, tak ich dospelí sprievodcovia. Protagonista je vykreslený ako uveriteľná ľudská postava, s ktorou sa na základe jej životných skúseností dokáže najmä dospelý divák bez problémov stotožniť. Skoro by sa až zdalo, že film je prednostne určený práve jemu. Veď Joe je v podstate „dospelák“ stredného veku. Napriek tomu, že sa Duša na prvý pohľad zdá byť „len“ v poradí ďalším disneyovsko-pixarovským produktom, takmer z každej scény je cítiť radosť z tvorby a príbeh priamo inšpiratívne nabáda k radosti zo života.

Po množstve pokračovaní známych klasík, ktoré predstavovali tvorbu štúdia Pixar v ostatných rokoch, je Duša príjemným návratom k jeho Dusa7 resizeprvotným snahám o stvárnenie originálnych námetov. Filmu rozhodne nechýba srdce a bez problémov sa môže porovnávať s inými vrcholmi pixarovskej tvorby. Ako pohladenie na duši tak pôsobí v časoch pandémie Covid-19 záverečné upozornenie, že film vznikol ako v samotnom štúdiu, tak v domoch vzdialených od sebe aspoň dva metre. Pandémia film síce distribučne nasmerovala viac k streamovacím službám, zároveň však umožnila jeho tvorcom venovať sa aj komplikovanejším témam, než sú tie, ktoré súčasná kinodistribúcia, najmä v prípade animovaného filmu, dokáže ešte „stráviť“.

Dusa8 resizeDuša (Soul), USA, 2020
Dĺžka: 100 minút
Réžia: Pete Docter, Kemp Power (co-director)
Scenár: Pete Docter, Mike Jones, Kemp Powers
Hudba: Trent Reznor, Atticus Ross, Jonathan Batiste
Strih: Kevin Nolting
Zvuk: Coya Elliott, David Parker, Ren Klyce
Scénografia: Paul Abadilla
Producent: Dana Murray
Hrajú: Jamie Foxx, Tina Fey, Ahmir-Khalib Thompson, Daveed Diggs, Phylicia Rashad, Angela Bassett, Richard Ayoade, John Ratzenberger, Sam Lavagnino, Aiyanna Miorin, Azriel Dalman
Distribúcia: Disney +
Foto: ČSFD cz.

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.