To, čo je na príbehu filmu Turné producenta Joachima Zanda (Mathieu Amalric) a putovaní jeho striptízovej show po francúzskych provincionálnych javiskách zaujímavé, je netradičný príbehový formát, ktorý viac zodpovedá dokumentárnemu rozprávaniu, než dramatickej architektúre hraného filmu.

Vidíme kočovnícku každodennosť skupinky amerických tanečníc za zenitom v striptérskych číslach, obnažených na javisku i v zákulisí, vo vlakoch i v hotelových izbách. Joachim ich dotiahol do Francúzska a jeho snaha predviesť im čosi z atrakcií sladkej domoviny sa rozplýva v realite jeho osobných tráum. Snaží sa ich riešiť, ako vie, ale minulosť  „vracia úder“. Dlhy, reputácia podvodníka a lúzera, stoja v ceste jeho urputnej snahe dostať svoju neo-burlesku na parížske javisko. Končí v hádkach a na ulici s natrhnutým obočím. Optimizmom nežiari ani jeho rodinný život. Navštevuje v nemocnici svoju bývalú manželku. Je po operácii a on si so sebou priváža do divadla dvoch synov. Nemajú si čo povedať, nedokáže vyprodukovať ani rozprávku na dobrú noc. Pre staršieho syna si musí ísť uprostred predstavenia na políciu. Našli ho v noci kdesi na ulici. Nemá naň doklady a nevie si spomenúť ani na rok jeho narodenia. Čas jeho šancí vypršal.

Smútok, konfrontovaný s lascívnou, spektakulárnou show je pozvoľný, rozvíjaný v náznakoch, bez výrazného psychologizmu i dramatických akcentov pádu do zúfalej bezmocnosti. Joachim ho konštatuje s trpkým úsmevom, v štýle francúzskej bezstarostnosti a morálnej odľahčenosti. Nedokonalý skating po prázdnom bazéne jednej z postáv kočovníckej rodiny je na záver tým pravým obrazom efemérnej existencie centrálnej postavy, impresária a producenta Joachima Zanda. Jeho vizáž je vizitkou smutného pierota, zmietajúceho sa medzi svojimi nenaplnenými ambíciami a trpkou nostalgiou za všetkým, čo natrvalo stratil. Mathieu Amalric všetky kvality tohto charakteru  bezo zbytku napĺňa a je centrálnou osou celého príbehu.  

Energickým a energetickým nábojom diania je skupina striptériek. Až na jednu z nich, ktorá rieši svoje zábrany s odhaľovaním na javisku, sú so svojou úlohou zabávať a masírovať divácke libido zmierené a prijímajú ju s humorom. Nemajú problém provokovať a vychádzať v ústrety svojej nepríliš serióznej reputácii. Keď sa po nich v hoteli po očku obzerá uniformovaný pilot, nasleduje okamžitý štart striptérky a letuška, s ktorou pri bare diskutoval sa rozčúlene vzďaľuje s drinkom, stekajúcim po jej hrdej uniforme. Sprevádza ju vyzývavé zadosťučinenie aktérky „nehody“. Hneď ju pri všímavom pilotovi nahradí, za veselého povzbudzovania jej pestrofarebného a rozchichotaného gangu.Tanečnice sú pre Joachima jedinou skutočnou rodinou, zdrojom útechy a relatívnej stability, schopnou tolerovať jeho náhle úniky k ťaživým problémom.

Povšimnutia hodnou rovinou príbehu je konfrontácia „kultúrnej výmeny“ na americko-francúzskej osi. Provinčné americké pornohviezdy nemôže v krajine delikátneho jedla, kúzelného jazyka a atraktívnej geografie nič rozladiť aj napriek tomu, že dokonale rozumejú všetkým zložitostiam výletu. Francúzsko je pre nich naplnením sna, o ktorom sa nepochybuje. Idealizácia vzťahu USA - Francúzsko má síce ďaleko k realite a autori príbehu sa problémom najenergickejšieho, najnezakrytejšieho  európskeho antiamerikanizmu oblúkom vyhli. Zabrúsiť aspoň náznakom do tohto pichľavého diskurzu mohli. Výmena, za podrobnosti lukratívnych garderób a veľkoryso prezentovaných detailov telesných dispozícií protagonistiek, by určite významu tejto existenciálnej burlesky neuškodila a rozšírila by akčný rádius jej hlbších významov.

Typológia príbehu zodpovedá kategórii púte, ceste za strateným rajom harmonických rodinných vzťahov, pracovného úspechu a morálnej integrity. Joachimovi Zandovi, zosobňujúcemu torzo nádeje na zavŕšenie návratu, ostávajú len jeho súputníci a istota zdieľania všetkého, čo cesta prinesie. „Nesmieme stáť. O to predsa ide,“ konštatuje na záver jedna z postáv. Rozprávka o princovi, so žabacími nohami, ktorý stratil skoro všetko, na čom mu záležalo, končí zmúdrením. Vie, čo mu ostalo a nestráca nádej. Show must go on...

Tvorcovia sa inšpirovali knihou známej francúzskej spisovateľky Colette (1873-1954), nositeľkou Nobelovej ceny za literatúru (1948). Kniha Odvrátená strana music-hallu (1913) vznikla zo série novinových článkov, ktoré publikovala počas svojej cesty po francúzskej provincii. Vystupovala ako muzikálová herečka a často hrala v skečoch, inšpirovaných úryvkami z jej románov. Za film Turné si Mathieu Amalric z Festivalu v Cannes odniesol Cenu za najlepšiu réžiu a Cenu FIPRESCI.

Turné (Tourneé) Francúzsko, 2010
Dĺžka:111 minút
Réžia: Mathieu Amalric
Scenár: Mathieu Amalric, Raphaëlle Valbrune, Philippe Di Folco, Thomas Guillou, Marcelo Novais Teles
Kamera: Christophe Beaucarne
Strih: Annette Dutertre
Hudba: rôzni autori
Hrajú: Miranda Colclasure, Mathieu Amalric, Julie Ferrier, Dirty Martini, Damien Odoul, Antoine Gouy, Julie Atlas Muz, Suzanne Ramsey, Angela de Lorenzo, Pierre Grimblat, Ulysse Klotz, Aurélia Petit, Anne Benoît, André S. Labarthe, André S. Labarthe, Laurent Roth a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 31. marca 2016
Foto: Film Europe