Vlani sme na tomto mieste písali o tom, že rok 2014 bol, keď sa pozeráme na čísla, pre slovenskú audiovíziu  mimoriadne úspešný. Rok 2015 bol ešte úspešnejší. Zaznamenali sme  vyšší počet slovenských filmov (28), pričom 11 z nich sú debuty, a rekordy sme prepisovali aj v distribúcii: 4 614 507 divákov predstavuje oproti roku 2014 nárast o 11,77 _, tržby v sume 23 727 092 EUR  predstavujú  nárast o 13,70_. Ak k tomu prirátame kľúčové legislatívne zmeny - prijatie nového Audiovizuálneho zákona, ale hlavne flexibilného a moderného Autorského zákona, ďalej stabilne fungujúci Audiovizuálny fond a lepšiacu sa situáciu v spolupráci verejnoprávnej RTVS s nezávislými producentmi, môžeme konštatovať, že sa slovenská audiovízia  postupne stabilizovala a dostáva sa na štandardnú európsku úroveň.

Z celkového počtu 28 dlhometrážnych filmov, ktoré v minulom roku vznikli, bolo  12 hraných, 3 animované a 13 dokumentov. Čo sa týka žánrov hraných filmov, v slovenskej kinematografii sa vyprofilovali dve tendencie: hrané filmy v línii sociálnych drám, ktoré charakterizuje surové zobrazenie reality (hrané debuty dokumentaristov Ivana Ostrochovského – Koza a Marka Škopa – Eva Nová), boli nielen úspešné na medzinárodnom poli (uvedenie na veľkých festivaloch – Berlín a Toronto a ceny, ktoré získali), ale zaznamenali i celkom slušný divácky ohlas. Už niekoľko rokov sledujeme vzostup slovenskej žánrovej tvorby a rovnako to bolo aj v roku 2015. Videli sme triler (Čistič), rozprávky (Johankino tajomstvo a  Sedem zhavranelých bratov), road movie (STANKO), komédiu (Vojtech), ale tiež absurdnú komédiu (Wilsonov). Podľa nášho názoru ide o reakciu nastupujúcej generácie tvorcov na dlhoročné preferovanie sociálnej drámy, ako profilového žánru slovenskej kinematografie, o snahu vymaniť sa z jej názorového zovretia. Tvorcom sa to darilo niekedy viac a niekedy menej. Nestačí, aby film mal formálne znaky žánrového filmu (kamera, strih a celkové ladenie), je nevyhnutné viac sa venovať samotnej téme.  

Rovnako žánrovo pestré sú dokumentárne filmy, pričom tu pozorujeme ešte ďalší fenomén, vznik žánru, ktorý by sme mohli označiť ako slovenský dokumentárny blockbuster (v roku 2014 film o Pavlovi Demitrovi 38), v minulom roku RYTMUS sídliskový sen, založený na popularite osobnosti, v tomto prípade z hudobného sveta, s masívnym marketingom, pričom samotná umelecká kvalita filmu je vcelku podružná otázka.  

Všetky slovenské filmy videlo vlani 309 886 divákov, čo predstavuje 6,72 % podiel na celkovej návštevnosti (v roku 2014 bol podiel 5,71 %). Je to solídny výsledok, ak si uvedomíme, že počet premiérovaných filmov v roku 2015 v slovenských kinách bol 244 , inými slovami, premiéra bola každého 1,49 dňa!  Najviac divákov prišlo na film RYTMUS sídliskový sen (81 597), druhé miesto obsadil animovaný Lokalfilmis (47 237), tretie Sedem zhavranelých bratov (45 471), štvrté film Spievankovo 5: O povolaniach (33 510) a piate Vojtech (19 419).

Na záver sa vrátime k príhovoru z minulého roku. Položili sme otázku, či vieme, aké slovenské filmy chce vlastne domáci divák vidieť. Komerčný úspech titulov z roku 2015 a portfólio filmov, pripravovaných v roku 2016, na túto otázku odpovedá vcelku jasne.

 

Vladimír Štric
Vedúci kancelárie
Creative Europe Desk Slovensko
 
LEGISLATÍVA

Najvýznamnejším zákonom prijatým v roku 2015 v oblasti audiovízie bol zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 3. februára 2015. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2015. Zákon, okrem iného, upravuje povinnosti fyzických a právnických osôb pôsobiacich v oblasti audiovízie, evidenciu slovenských audiovizuálnych diel, evidenciu osôb pôsobiacich v audiovízii a evidenciu nezávislých producentov, jednotný systém označovania, postavenie a pôsobnosť Slovenského filmového ústavu a podmienky na odborné uchovávanie originálnych nosičov audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov tvoriacich audiovizuálne dedičstvo Slovenskej republiky.

Zásadnou zmenou prešlo v roku 2015 slovenské autorské právo, keďže bol prijatý úplne nový Autorský zákon – Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon, ktorý je účinný od 1. januára 2016. Nový autorský zákon je moderný a flexibilný právny predpis, ktorý zabezpečí autorom a iným nositeľom práv efektívnejší výkon ich práv v rámcoch stanovených európskym a medzinárodným právom. Na druhej strane však nepredstavuje prekážku pre šírenie kultúry, vzdelania a výsledkov výskumu či pre rozvoj internetovej ekonomiky a podporu tvorivosti. Zákon zároveň zabezpečuje vyváženie záujmov nositeľov práv, používateľov a širokej verejnosti. Posilnená bola i miera vymožiteľnosti práv v prípade ich porušenia. Zákon zabezpečuje nositeľom práv aj širokej verejnosti primeranú kontrolu nad organizáciami kolektívnej správy, ktoré spravujú práva a peniaze autorov a iných nositeľov práv.

 

FILMOVÉ ŠKOLSTVO

Možnosť rozvíjať svoj kreatívny potenciál má už najmladšia generácia na viacerých školách: Základnej umeleckej škole Ľudovíta Rajtera (www.zussklenarova.sk), Základnej umeleckej škole Jána Albrechta (www.zusjanaalbrechta.eu), Súkromnej strednej umeleckej škole animovanej tvorby (www.uat.sk) v Bratislave, Súkromnej základnej umeleckej škole DAMA (www.szus-dama.sk) v Prešove a Súkromnej strednej umeleckej škole filmovej (www.filmovaskola.sk) v Košiciach. Stredná umelecká škola scénického výtvarníctva (www.zsssvba.sk) v Bratislave ponúka odbory scénické výtvarníctvo a animovaná tvorba, Stredná umelecká škola v Trenčíne (www.sustn.sk) a Súkromná stredná umelecká škola vo Zvolene (www.ssuszv.sk) odbor animovaná tvorba a Súkromná stredná umelecká škola dizajnu (www.skoladesignu.sk) v Bratislave ponúka trojročné vyššie odborné štúdium odborov Filmová a mediálna tvorba a Animovaná tvorba.

Hoci je v súčasnosti na Slovensku niekoľko vysokých škôl umeleckého smeru, výučba na nich sa audiovizuálnemu umeniu venuje stále len okrajovo – napr. Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (www.fmk.sk), Katedra intermédií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (www.vsvu.sk), či Katedra výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity (www.fu.tuke.sk) v Košiciach. V septembri 2014 bol založený vzdelávací program pod názvom Akadémia filmovej tvorby a multimédií (www.vsftam.sk) v Bratislave  Tento neakreditovaný a certifikovaný vzdelávací program nenahrádza bakalárske štúdium, nekončí akademickým titulom, ale jeho absolventi sú schopní riešiť praktické animačné, graficko-výtvarné úlohy v oblasti filmového, reklamného a dizajnérskeho priemyslu

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici je možné študovať na dvoch fakultách. Na Fakulte výtvarných umení (www.fvu.aku.sk) je katedra Intermédií a digitálnych médií. Na Fakulte dramatických umení (www.fdu.aku.sk) sa študujú odbory Divadelné umenie a Filmové umenie a multimédiá. Vedúcim Katedry filmovej dokumentárnej tvorby je Mgr. art. Ľubomír Viluda, ArtD. a vedúcou Katedry filmovej dramaturgie a scenáristiky PhDr. Kateřina Javorská. Filmovú dokumentárnu tvorbu študovalo v školskom roku 2014/2015 v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 43 študentov a filmovú dramaturgiu a scenáristiku v bakalárskom stupni štúdia 20 študentov. Študenti Katedry dokumentárnej tvorby vytvorili v roku 2015 64 filmov a získali 13 ocenení – napríklad a SÁM! (SK, 2015, r. Růžena Rausová) 1. miesto na festivale FICSAM v Portugalsku, Don Quijote z Považia (SK, 2014, r. Marek Pupák) cenu za najlepší dokumentárny film v súťaži Zlínsky pes na MF filmov pre deti a mládež Zlín Film Festival, či Filmárovce alebo Čachtice 1961 (SK, 2013, r. Kristína Klimeková) hlavnú cenu za najlepší dokumentárny film na MF študentských filmov Ostrava Picture.

Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov však i naďalej spočíva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (www.vsmu.sk - ďalej len FTF VŠMU) v Bratislave.
 
FTF VŠMU je členom medzinárodnej organizácie vysokých filmových škôl celého sveta CILECT i jej európskej odnože GEECT. Od 1. októbra 2014 je jej dekanom prof. Ondrej Šulaj.

V súčasnosti prebieha výučba v šiestich študijných programoch na všetkých stupňoch štúdia  (BC, MGR, v doktorandskom dennom aj externom stupni):
1.    Scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu; zabezpečujú: Ateliér scenáristickej tvorby, (vedúca ateliéru doc. Alena Bodingerová, ArtD.), Ateliér filmovej a televíznej réžie (vedúci ateliéru Mgr.art. Robert Šveda, ArtD.), Ateliér dokumentárnej tvorby (vedúca ateliéru prof. Ingrid Mayerová, ArtD.),
2.    Kameramanská tvorba a vizuálne efekty; zabezpečujú: Ateliér kameramanskej tvorby (vedúci ateliéru prof.Ján Ďuriš), Ateliér vizuálnych efektov (vedúci ateliéru prof. Ľudovít Labík, ArtD.),
3.    Animovaná tvorba; zabezpečuje: Ateliér animovanej tvorby (vedúca ateliéru doc. Eva Gubčová, ArtD.),
4.    Strihová a zvuková skladba; zabezpečujú: Ateliér strihovej skladby (vedúca ateliéru prof. Darina Smržová, ArtD.), Ateliér zvukovej skladby (vedúci ateliéru prof. Peter Mojžiš, ArtD.),
5.    Produkcia audiovizuálneho umenia; zabezpečuje: Katedra produkcie a distribúcie (vedúci katedry doc. Ján Oparty ArtD.),
6.    Audiovizuálne štúdiá; zabezpečuje: Katedra audiovizuálnych štúdií (vedúca katedry doc. Katarína Mišíková, PhD.).

K 31. októbru 2015 študovalo na FTF VŠMU 308 študentov, z toho 10 zahraničných. 189 študentov študovalo na bakalárskom, 98 na magisterskom a 21 na doktorandskom stupni (z toho 6 v externej forme štúdia). V školskom roku 2014/2015 skončilo štúdium FTF VŠMU 112 absolventov (47 bakalárov, 60 magistrov a 5 doktorov umenia). V školskom roku 2014/2015 bolo na FTF VŠMU dokončených 294 filmových projektov a cvičení. Z toho 22 bakalárskych a 17 magisterských absolventských filmov.  

FTF VŠMU sa i v roku 2015 spolupodieľala sa na organizovaní viacerých workshopov, masterclassov a sérií prednášok ako napríklad Medzinárodná konferencia SIECE – „Transformačné procesy a nové technológie v audiovizuálnych médiách“, 6. ročník European editing Masterclass – strihačský workhop, VFF – Visegrad Film Forum, Séria prednášok „Dokumentárny film v krajinách V4 pred a po r. 1989“, medzinárodné pracovné stretnutie riešiteľov grantu Tempus – „Development of higher education and society by creating a collaborative environment in the field of arts and media through regional student partnership in production of audio/video content“, prednáška Františka Koukolíka na tému „Krása“, masterclass Jána Mojta – „case study oscarového filmu Životy tých druhých (Das Leben der Anderen, DE, 2006, r. Florian Henckel von Donnersmarck), či materclass Janusza Zaorskeho spojená s projekciou jeho filmu Na dobrú noc (Na dobranoc, PL, 1970).

V roku 2015 sa uskutočnil 19. ročník Festivalu študentských filmov Áčko 2015. Všetky hlavné ocenenia si odniesli snímky študentov FTF VŠMU. Cenu za najlepší film, Cenu za najlepší dokumentárny film a Cenu LITA za najlepšiu réžiu získala Ahoj láska (SK, 2015. r. Lena Kušnieriková), Cenu za najlepší hraný film a Cenu LITA za najlepší scenár si odniesol Strach (SK, 2015, r. Michal Blaško). Najlepším animovaným filmom bolo Kovbojsko (SK, 2015, r. Dávid Štumpf) a Cena divákov získala Balada o Tereze a Šimonovi (SK, 2015, r. Martin Hnát).

Filmy študentov FTF VŠMU získali v roku 2015 dovedna 46 ocenení – 24 v zahraničí, (plus 3 nominácie) a 22 ocenení na domácich festivaloch. K najúspešnejším patril s deviatimi cenami krátky animovaný film Rosso papavero (SK, 2014, r. Martin Smatana) zaradený do súťaže Generation Kplus na 65. Berlinale 2015. Osem cien získal celovečerný debut Mira Rema z prostredia najprísnejšieho väzenia na Slovensku Comeback (SK, 2014), ktorý začal vznikať v roku 2008 ako študentský film a bol dokončený v profesionálnych podmienkach. Medzi nimi i Zlatého ledňáčka za najlepší dokument  na 28. festivale českých a slovenských filmov Finále Plzeň a Igrica. Film Martiny Buchelovej Zelená vlna (SK, 2014) síce cenu nezískal, ale bol uvedený na MFF Karlovy Vary v sekcii Prvé podanie / Future Frames: Ten New Filmmakers To Follow, v ktorej desať mladých európskych režisérov nastupujúcej generácie predstavuje svoje študentské filmy. Film Michala Blaška Strach získal cenu za najlepší hraný film na 32. FAMUfeste v Prahe a Half Bábka (SK/BE, 2014, r. Jasmine Elsen) získala cenu za najlepší animovaný film v Slovenskej súťaži na Fest Anča v Žiline.
Ďalšie ocenenia nájdete v kapitole Ocenenia slovenských filmov a tvorcov v zahraničí.

V roku 2015 vyšiel po štvrtý raz na DVD Zlatý rez, tentoraz nepredajný výber 8 najlepších filmov študentov FTF VŠMU za predchádzajúci rok.

Výrobu študentských filmov vo významnej miere podporuje slovenský Audiovizuálny fond (AVF). V roku 2015 AVF podporil 12 filmových projektov, v celkovej výške 43 720 EUR (v roku 2014 to bolo 25 umeleckých projektov, v celkovej výške 68 710 EUR). Podporu z AVF získal i 19. ročník  festivalu študentských filmov Áčko 2015 a 3 publikácie: Prof. Gindl – Tatárová „Praktická dramaturgia“, Prof. Peter Mojžiš „Priestorový zvuk – realizácia zvukového environmentu“, Mgr.art. Barbora Hrinová ArtD. „Špecifiká rozprávania vo viac - príbehových filmoch“.

Výskumný projekt Oral History, zameraný na zbieranie a analýzu spomienok slovenských filmových profesionálov, na ktorom sa od roku 2012 podieľajú študenti a pedagógovia FTF VŠMU pokračuje pod názvom ONLINE LEXIKÓN SLOVENSKÝCH FILMOVÝCH TVORCOV – dopĺňanie dejín slovenskej kinematografie prostredníctvom metódy orálnej histórie.

Študenti filmovej vedy FTF VŠMU pripravujú časopis Frame, ktorý je súčasťou časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino - Ikon.

FTF VŠMU prevádzkovala niekoľko rokov študentský filmový klub FK 35 mm. Od konca novembra 2015 sídli v kinosále FTF VŠMU Kino KLAP, ktoré je výsledkom snahy o väčšie otvorenie školy smerom k verejnosti.

1. cenu na 10. ročníku Medzinárodného festivalu animovaných filmov stredných škôl Animofest 2015 získal animovaný film Tma je nedostatok svetla (SK, 2015, r. Adam Kordoš) zo SSUŠ animovanej tvorby Bratislava.

Základná umelecká škola Jána Albrechta je organizátorom celoslovenskej súťaže v audiovizuálnych a multimediálnych dielach Zlatá klapka, v ktorej sa udeľujú ceny v trinástich kategóriách.

Ďalšie ocenenia študentských filmov nájdete v kapitole Ocenenia slovenských filmov a tvorcov v zahraničí.

 

FILMOVÁ PRODUKCIA

Od roku 2012 vzniká na Slovensku každoročne vyše dvadsať dlhometrážnych filmov pre kiná. Po rekordných 27 slovenských a koprodukčných filmoch v roku 2014 ich v roku 2015 vzniklo ešte o jeden viac. 11 filmov vzniklo so 100% slovenským podielom a doplnilo ich 5 majoritných a 9 minoritných koprodukcií. V troch prípadoch bol podiel nákladov 50/50. Až pre jedenásť režisérov boli nakrútené filmy ich samostatným dlhometrážnym debutom. Domáca tvorba roku 2015 priniesla nielen kvantitu, ale i väčšou žánrovú pestrosť a prilákala do kín najviac divákov za posledné roky.

Z 12 hraných filmov k najúspešnejším patrili Koza (SK, 2015, r. Ivan Ostrochovský) a Eva Nová (SK, 2015, r. Marko Škop). Hraný debut Ivana Ostrochovského Koza o návrate bývalého olympijského boxera do ringu mal svetovú premiéru na MFF Berlín a následne získal viac než tucet festivalových cien po celom svete, bol slovenskou národnou nomináciou na Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film a jediným slovenským filmom, ktorý sa dostal do výberu na Európske filmové ceny. Hraný debut úspešného  dokumentaristu Marka Škopa Eva Nová, príbeh bývalej herečky a vyliečenej alkoholičky, ktorá hľadá cestu k svojmu synovi, získal Cenu FIPRESCI na 40. MFF v Toronte. Festivaly mali záujem i o komorný dramatický príbeh z mestského prostredia Čistič (SK, 2015, r. Peter Bebjak), domácich divákov prilákali do kín detský muzikál Spievankovo 5: O povolaniach (SK, 2015, r. Diana Novotná), či mestská komédia o štyridsiatnikovi prežívajúcom krízu stredného veku Vojtech (SK, 2015, r. Viktor Csudai). Pár dní pred vianočnou televíznou premiérou sa do kín dostala i rozprávka Johankino tajomstvo (SK/CZ, 2015, r. Juraj Nvota). Debut Rasťa Boroša, roadmovie STANKO (SK, 2015), po svetovej premiére v októbri 2015 na MFF Varšava sa v apríli 2016 dostal i do domácich kín.

Výpravná komédia Wilsonov (SK/CZ, 2015, r. Tomáš Mašín) o plánoch z roku 1919 pripojiť Bratislavu k USA a premenovať ju na Wilsonov i rozprávka Alice Nellis Sedem zhavranelých bratov (SK/CZ, 2015) podľa predlohy Pavla Dobšinského boli nakrútené ako paritné slovensko-české koprodukcie.

Tri hrané filmy (päť v roku 2014) vznikli v minoritnej koprodukcii. Český národný kandidát na Oscara, láskavá komédia Slávka Horáka o zdravotnej sestre, ktorá jedného dňa zistí, že sama potrebuje pomoc, Domácí péče (CZ/SK, 2015), priniesla Alene Mihulovej mnoho ocenení za herecký výkon vrátane ceny FIPRESCI z Palm Springs. Dráma Rodinný film (CZ/DE/FR/SI/SK, 2015, r. Olmo Omerzu) o tom, čo urobí odlúčenie s dovtedy perfektne fungujúcou rodinou priniesla zasa cenu za herecký výkon na  MFF Cottbus Karlovi Rodenovi.

Psychologický triler Červený pavúk (PL/CZ/SK, 2015, r. Marcin Koszałka) je o sériovom vrahovi, ktorý v 60. rokoch desil obyvateľov Krakova.

V roku 2015 vzniklo i trinásť dlhometrážnych dokumentov pre kiná (15 v roku 2014). Súvislý a životunebezpečný prechod na lyžiach cez 23 dolín a 18 vysokohorských sediel Vysokých Tatier zaznamenávajúca Akceptácia (SK, 2015, r. Jaroslav Matoušek), portrét slovenského rímskokatolíckeho kňaza a saleziána, spisovateľa a charitatívneho pracovníka Anton Srholec (SK, 2015, r. Alena Čermáková), príbeh zobrazujúci cez rôzne možnosti čakania kolobeh jedného života Čakáreň (SK, 2015, r. Palo Korec), život v Líbyi za vlády Muammara al-Kaddáfího, v čase občianskej vojny a po vojne prostredníctvom osudov slovenskej zdravotnej sestry zobrazujú Farby piesku (SK/CZ, 2015, r. Ladislav Kaboš), časozberný dokument o slovenskom raperovi RYTMUS sídliskový sen (SK, 2015, r. Miro Drobný), dobrodružná cesta po neznámej africkej rieke k unikátnemu prírodnému kmeňu Suri (SK, 2015, r. Pavol Barabáš) a pohľad do života niekoľkých dôchodcov Žalmy staroby (SK, 2015, r. Marek Kuboš).
Očami fotografky (SK/CZ, 2015, r. Matej Mináč) zobrazuje životný príbeh fotografky filmových hviezd Zuzany Mináčovej, ktorý je poznačený zásadnými zvratmi 20. storočia.

Domácu dokumentárnu tvorbu roku 2015 dopĺňajú 3 minoritné koprodukcie:
Kupónová privatizácia (CZ/SK, 2015, r. Martin Kohout) o československej ekonomickej transformácii 90. rokov, Opustený vesmír (CZ/SK, 2015, r. Peter Hledík) o umieraní, smrti a o tom, čo nás po nej čaká, Para nad riekou (CZ/SK, 2015, r. Robert Kirchhoff) o troch jazzmanoch (Laco Deczi, Ľubomír Tamaškovič, Ján Jankeje), ktorí utiekli z okupovaného Československa na západ a Posledný portrét (GB/SK, 2015, r. Katya Krausova) o svetoznámom fotografovi slovenského pôvodu Yuri Dojcovi, ktorý sa po roku 1989 vracia na Slovensko a začína pátrať po svojich koreňoch. Film Cesta hore (CZ/SK, 2015, r. David Čálek) nie je slovenský v zmysle Audiovizuálneho zákona, vznikol však v česko-slovenskej koprodukcii. Film Ostrov (SK/RS, 2015, r. Olga Sedrovičová) o komunite utečencov z bývalej Juhoslávie na Slovensku sa tvorcovia po premiére na festivale Zlatý žobrák rozhodli zostrihať a bude preradený do tvorby roku 2016.

Rok 2015 bol rekordným v oblasti animovaného filmu. Veď posledným slovenským dlhometrážnym filmom bola Krvavá pani Viktora Kubala (CS, 1980). V roku 2015 vznikli až tri dlhometrážne filmy. Minoritné koprodukcie  Malá z rybárne (CZ/SK/DE, 2015 , r. Jan Balej), Malý Pán (CZ/SK, 2015, r. Radek Beran) ale najmä domáca novinka Lokalfilmis (SK, 2015, r. Jakub Kroner).

V roku 2015 vznikol i dlhometrážny hraný film Osudový okamih (SK, 2015, r. Gabriel Hoštaj) a dlhometrážne dokumenty EXKURZIA - História súčasnosti (SK/CZ, 2015, r. Jan Gogola), Garda  (SK, 2015, r. Ivan Ostrochovský) a Krasňanský zelovoc (SK, 2015, r. Miroslav Hájek).

Okrem toho vzniklo i niekoľko desiatok krátkych a stredometrážnych filmov. Napríklad hrané Chronos (SK, 2015, r. Martin Kazimir), Strach (SK, 2015, r. Michal Blaško), dokumenty Ahoj láska (SK, 2015, r. Lena Kušnieriková), Divoké Slovensko (DE/SK, 2015, r. Tomáš Hulík), Grimasy Friederiky Schullerovej (SK, 2015, r. Marek Šulík), Inštinkt (SK, 2015, r. Jaroslav Blaško), Okinawa - Slovensko, cesta karate (SK, 2015, r. Anton Szomolányi), Stopy v snehu (SK, 2015, r. Slavomír Zrebný), True Štúr (SK, 2015, r. Michal Baláž), Under My Spell (SK, 2015, r. Lucia Halmová), Vtedy v Bratislave (SK, 2015, r. Tereza Križková) a z animovaných filmov môžeme spomenúť napríklad  4n1m4ws (SK, 2015, r. Kaťa Geffertová), Finlandia (SK, 2015, r. Lucia Černeková, Peter Luha). Hviezdny taxík (SK, 2015, r. Juraj Krumpolec, Igor Derevenec), Kovbojsko (SK, 2015, r. Dávid Štumpf), Letiaci kôň (SK/CZ, 2015, r. Viera Čakányová), Stabilita (SK, 2015, r. Daniela Krajčová).

Na výrobe 7 hraných a 5 dokumentárnych dlhometrážnych filmov pre kiná sa podieľala i Slovenská televízia, ktorá je i naďalej najväčším producentom v oblasti dokumentárnej tvorby, či už vlastnej alebo v spolupráci s nezávislými producentmi (pozri kapitolu Televízia). Ocenenia spomínaných i ďalších filmov nájdete v kapitolách Ocenenia slovenských filmov a tvorcov na Slovensku a Ocenenia slovenských filmova tvorcovv zahraničí.                                                           
 
AUDIOVIZUÁLNY FOND

Audiovizuálny fond vykonáva podpornú činnosť od roku 2010. Ako samostatná verejnoprávna inštitúcia zriadená osobitným zákonom je hlavným zdrojom finančnej podpory v audiovízii v Slovenskej republike. Jeho cieľom je podporovať všetky súčasti procesu filmovej tvorby, produkcie aj distribúcie, filmové festivaly, vzdelávanie, odborný výskum, edičné aktivity a technologický rozvoj najmä v oblasti digitalizácie kín. Finančné zdroje fondu tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu a príspevky od subjektov, ktoré vo svojej podnikateľskej činnosti používajú audiovizuálne diela: vysielateľ televíznej programovej služby vo verejnom záujme (5 % príjmov z reklamy), súkromní televízni vysielatelia (2 % príjmov z reklamy), kiná (0,03 EUR z každej predanej vstupenky), distributéri audiovizuálnych diel (1 % príjmov z distribúcie mimo kín), prevádzkovatelia retransmisie (1 % príjmov z retransmisie). V roku 2015 AVF rozdelil na podpornú činnosť o 57 840 EUR viac než v predchádzajúcom roku (6 542 900 EUR v roku 2015 a 6 485 060 EUR v roku 2014). Počas šiestich rokov podporil už 1 773 žiadostí celkovou sumou 37 411 678 EUR. I vďaka jeho podpornej činnosti sa zvyšuje produkcia audiovizuálnych diel vrátane študentských, narastá a stabilizuje sa distribučný priestor, zlepšuje sa propagácia domácej tvorby doma i v zahraničí a s narastajúcimi skúsenosťami sa zvyšuje i schopnosťou jednotlivých subjektov vstupovať do medzinárodných koprodukcií.

V roku 2015 bolo podaných na AVF 548 žiadostí s celkovými nákladmi 85 312 821 EUR a objemom požadovaných prostriedkov 28 763 870 EUR. Počet podporených žiadostí bol rovnaký ako v roku 2014 (334). Ich podiel k celkovému počtu doručených žiadostí vzrástol (60,90% v roku 2015, 55,48% v roku 2014). Uvádzaná štatistika za rok 2015 mapuje stav k 2. máju 2016.

V roku 2015 AVF podporil 9 žiadostí na digitalizáciu technológiou D-cinema – Kino Lumiére Bratislava, kinosály K3 a K4, Tatra Komárno, Úsmev Košice, Primáš Myjava, Tatran Poprad, Kino KLUB Revúca, SĽUK Rusovce a historicky prvú žiadosť na redigitalizáciu kina (Kino Kultúra Ružomberok, ktoré bolo  digitalizované bez podpory AVF) - celkovou sumou 247 000 EUR.

V roku 2015 nebola podaná ani jedna žiadosť na digitalizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD.

V rámci podprogramu 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín bolo podporených 5 žiadostí – divadlo Pôtoň Bátovce, Kino Film Europe Bratislava, Junior Levice, Tatra Nitra a Mladosť Vranov nad Topľou – celkovou sumou 68 000 EUR. (Podrobnejšie v kapitole Kiná).

Vďaka novelizácii zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a Vyhláške Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o filmovom projekte, ktoré vytvorili podmienky pre fungovanie ďalšieho systémového opatrenia, ktorým je poskytovanie finančných prostriedkov formou osobitnej formy dotácie s účelovým určením na podporu audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike mohol AVF od roku 2015 poskytovať finančné prostriedky určené na podporu audiovizuálneho priemyslu z osobitného príspevku zo štátneho rozpočtu. Vďaka tomu finančné zabezpečenie nového programu tak nebude mať žiaden negatívny vplyv na doterajšiu činnosť fondu v jej dominantnom zameraní na podporu audiovizuálnej kultúry. Prvým úspešným filmovým projektom, ktorý sa ako zahraničná produkcia sčasti zrealizoval aj na Slovensku, bol televízny seriál Marco Polo 2. Do budúcnosti však bude potrebné prehodnotiť niektoré jeho základné podmienky, medzi ktoré patrí najmä limit na investície v sume najmenej 2 milióny EUR.

Rada Audiovizuálneho fondu na svojom zasadnutí dňa 30. júna 2015 schválila návrh rozšírenia Štruktúry podpornej činnosti na rok 2015 o nový podprogram 2.3 - podpora návštevnosti slovenských kinematografických diel v programe 2 - Distribúcia a iné uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti. Podprogram má za cieľ prispieť k zvyšovaniu návštevnosti verejných predstavení slovenských kinematografických diel v kinách v SR. Finančná podpora bude mať formu dotácie. Jednotková suma podpory v podprograme 2.3 je určená vo výške 1,- EUR za každú predanú vstupenku na audiovizuálne predstavenie slovenského kinematografického diela uvedeného v zozname slovenských audiovizuálnych diel alebo preukázateľne spĺňajúceho kritériá slovenského audiovizuálneho diela.
Oprávneným žiadateľom o podporu v podprograme 2.3 je prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia v SR, ktorý je zaregistrovaný ako prispievateľ do fondu a nemá evidovaný nedoplatok, uskutočňuje audiovizuálne predstavenia s plateným vstupným, používa na audiovizuálne predstavenia digitálnu premietaciu technológiu D-cinema alebo E-cinema, verejne uvedie v príslušnom kalendárnom roku viac ako 50% z celkového počtu slovenských kinematografických diel zaradených do plánu premiér, ktorý vyhotovuje Únia filmových distributérov SR, poskytuje Únii filmových distributérov SR overené informácie o návštevnosti jednotlivých predstavení s možnosťou následnej kontroly týchto informácií.

Rozšírením Štruktúry podpornej činnosti Audiovizuálneho fondu na rok 2015 o tento podprogram vznikla následne preň aj výzva č. 8/2015, ktorá bola otvorená od 11. januára do 29. februára 2016.

 

LITERÁRNY FOND

Poslaním Literárneho fondu je podporovať rozvoj umeleckej, vedeckej a odbornej literatúry, publicistiky a tvorivej činnosti v oblasti divadla, filmu, rozhlasu a televízie. Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby podporil prostredníctvom Programu ALFA v roku 2015 vznik nových pôvodných literárnych predlôh pre hrané, dokumentárne a animované filmy. Výbor sekcie tiež pracoval na vyhodnotení filmovej a televíznej produkcie za rok 2014 a prostredníctvom cien Igric a prémií Literárneho fondu ocenil úspešných tvorcov (viac o oceneniach Igric nájdete v kapitole Domáce festivaly a prehliadky). Aj v roku 2015 boli fondom vyplácané príspevky na tvorivú cestu v SR i do zahraničia, ako aj odmeny pre jubilujúcich výkonných umelcov. Nezabudlo sa ani na tých výkonných umelcov, ktorí už nie sú v produktívnom veku, a ktorí sa pre chorobu, starobu alebo iné objektívne príčiny dostali do finančnej tiesne.

Výbor sekcie v roku 2015  mal rozpočet v celkovej sume 121 000 EUR, z tohto rozpočtu na starostlivosť o tvorivých pracovníkov a umelcov poskytol do 31. decembra 2015  sumu 120 843 EUR.  Takmer polovica tejto sumy (51 000 EUR) bola vyplatená 55 tvorcom vo forme tvorivého štipendia.

MEDIA

Od 1. januára 2014 je MEDIA súčasťou programu Kreatívna Európa (s programom Kultúra) a to isté platí i pre kanceláriu MEDIA Desk Slovensko, ktorá sa od roku 2014  transformovala na kanceláriu Creative Europe Desk Slovensko (zlúčením s kanceláriou Kultúrny kontaktný bod).

V roku 2015 pokračovala kancelária Creative Europe Desk Slovensko, na základe schváleného akčného plánu a rozpočtu, ktorý mala k dispozícii, v plnení svojich základných úloh: poskytovala informácie o podprograme MEDIA všetkým záujemcom bez rozdielu, poskytovala konzultácie uchádzačom o podporu z programu a tiež vyvíjala aktivity, smerujúce k intenzívnejšiemu začleneniu slovenských profesionálov v audiovízii do európskeho priestoru. Efekt podprogramu MEDIA na slovenskú audiovíziu je jednak priamo merateľný sumou podpory, ktorá každoročne na Slovensko z programu prichádza, ale možno ešte dôležitejšími sú ďalšie nástroje, ktoré program pre kreovanie slovenskej audiovízie poskytuje.

Naďalej sme zaregistrovali pozitívne výsledky slovenských subjektov, ktoré sa v roku 2015 uchádzali o podporu v rámci programu: z podprogramu MEDIA získali finančnú podporu v celkovej  výške 571 537 EUR, z toho v jednotlivých schémach: Podpora vývoja jednotlivých projektov - 25 000 EUR, Výberová podpora kinodistribúcie – 88 700 EUR, Podpora filmových festivalov - 25 000 EUR, Automatická podpora kinodistribúcie – 282 837 EUR a Podpora práce s publikom (slovenská spoločnosť bola jedným z partnerov podporeného projektu) – 150 000 EUR.

Nepriama podpora v rámci siete Europa Cinemas pre 19 slovenských kín, ktoré sú členmi siete, bola 119 421 EUR, čiže celková suma podpory za rok 2015 pre slovenské subjekty predstavovala 690 958 EUR.

Ak k tomu prirátame podporu pre slovenské subjekty v rámci podprogramu Kultúra - 461 101 EUR, predstavuje podpora pre slovenské spoločnosti v roku 2015 v rámci programu Kreatívna Európa 1 015 059 EUR.
Prehľad podpory Programu Kreatívna Európa, podprogram MEDIA pre slovenské subjekty v roku 2015

 
EURIMAGES

Eurimages, kinematografický fond Rady Európy, je jediný európsky fond podporujúci nadnárodné koprodukcie celovečerných filmových diel. Funguje od roku 1988 a Slovensko je jeho členom od 15. apríla 1996. Zástupkyňou Slovenska v Eurimages je Prof. Zuzana Gindl-Tatárová.  K 31. decembru 2015 mal Fond Eurimages 36 členských krajín. Najnovším členom fondu je od 1. januára 2016 Arménsko.

V roku 2015 fond podporil počas štyroch zasadnutí 77 hraných, 10 dokumentárnych a päť animovaných filmov celkovou sumou 22  619  895 EUR. Od svojho založenia v roku 1988 do 31. decembra 2015 fond podporil 1 726 európskych koprodukcií v celkovej sume 518 miliónov EUR.

V roku 2015 sa uchádzali o podporu Eurimages 2 slovenské projekty a oba ju získali.
Hraný film Piata loď (SK/HU/CZ) slovenskej režisérky Ivety Grófovej, ktorý je podľa účasti Slovenska majoritný. 59,45 % podiel má slovenská spoločnosť Hulapa film s.r.o. (delegovaná producentka Katarína Krnáčová), 22,15 % patrí maďarskej produkcii Katapult Film Ltd (producent Ivan Angelusz) a 18,40 % českej spoločnosti Endorfilm (producent Jiří Konečný). Projekt získal podporu vo výške 150 000 EUR.

Hraný film Bába z ledu (CZ/FR/SK) českého režiséra Bohdana Slámu, ktorý je podľa účasti Slovenska minoritný: 68,89 % patrí českej strane – spoločnosti Negativ s.r.o. (delegovaný producent Pavel Strnad), 18,21 % patrí francúzskej  spoločnosti Why Not Productions (producent Grégoire Sorlat) a 12,90 % podiel má slovenská spoločnosť Artileria s.r.o. (producent Ján Meliš). Získal podporu vo výške 200 000 EUR.

Vklad Slovenska do fondu v roku 2015 bol 119 274  EUR.

V roku 2015 získali slovenské koprodukčné projekty spolu 350 000 EUR.

Od nášho vstupu do Eurimages do 31. decembra 2015 získalo podporu 34 projektov, v ktorých boli slovenské produkčné spoločnosti v pozícii majoritného alebo minoritného koproducenta.

KINODISTRIBÚCIA

V roku 2015 prišlo do slovenských kín 4 614 507 divákov. Je to o 11,77% viac než v roku 2014 (4 128 584 divákov) a druhá najvyššia návštevnosť od roku 1996. Hrubé tržby medziročne vzrástli o 13,70 %. Diváci zaplatili za vstupenky spolu 23 727 092,05 EUR (20 868 783,32 EUR v roku 2014) čo je najvyššia suma v ére samostatného Slovenska.

Rok 2015 bol však rekordným nielen na Slovensku ale i v rámci Európskej únie. Návštevnosť v nej medziročne vzrástla o 7,6 percenta a predalo sa vyše 1,2 miliardy vstupeniek. Za posledných desať rokov prišlo v Európe do kín viac divákov len v roku 2009, čo bolo vtedy spôsobené dvoma faktormi – premiérou filmu Avatar (US/GB, 2009, r. James Cameron) a nástupom 3D technológie.

V roku 2015 na Slovensku stúpol i počet predstavení o 16,77 % zo 135 553 v roku 2014 na 158 280 v roku 2015 - čo je  historicky najvyšší počet v ére samostatnosti - a priemerná cena vstupenky vzrástla z 5,05 EUR v roku 2014 na 5,14 EUR v roku 2015. Klesla však priemerná návštevnosť na jedno predstavenie o 4,28 % z 30,46 divákov v roku 2014 na 29,15 v roku 2015.

V roku 2015 malo v slovenských kinách premiéru 244 noviniek, teda o tri menej ako v roku 2014. Tieto snímky uviedlo do kín dvanásť spoločností a päť slovenských filmov – Johankino tajomstvo (SK/CZ, 2015, r. Juraj Nvota), Návrat do horiaceho domu (SK, 2014, r. Anna Grusková), Zmenil tvár Šanghaja (SK, 2010, r. Ladislav Kaboš), Farby piesku (SK/CZ, 2015, r. Ladislav Kaboš) a Spievankovo 5: O povolaniach (SK, 2015, r. Diana Novotná) - si distribuovali producenti sami. Najviac premiér mala spoločnosť Barracuda Movie (52), nasledovali Continental film (37) a Asociácia slovenských filmových klubov (34). Podľa krajiny pôvodu bolo najviac noviniek z USA (106), na druhej priečke bolo Francúzsko (26) a tretia Česká republika (19).
 
Najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou roku 2015 na Slovensku sa stala spoločnosť Barracuda Movie (od 1. 1. 2016 CinemArt SK), ktorá mala 35,24 % podiel na počte divákov a 36,0 7% podiel na hrubých tržbách. V kinách distribuovala najmä snímky spoločností 20th Century Fox International, DreamWorks Animation, Paramount a Universal a v TOP 10 2014 mala štyri filmy – Mimoni (Minions, US, 2015, r. Kyle Balda, Pierre Coffin), Päťdesiat odtieňov sivej (Fifty Shades of Grey, US, 2015, r. Sam Taylor-Johnson), Rýchlo a zbesilo 7 (Furious Seven, US/JP, 2015, r. James Wan) a Jurský svet (Jurassic World, US, 2015, r. Colin Trevorrow). Druhá priečka patrila spoločnosti Continental film (15,94 % /16,27 %). Tá distribuovala filmy spoločnosti Warner Bros. i nezávislých spoločností, pričom ani jeden z nich nebol medzi desiatkou najnavštevovanejších filmov roku. Tretia priečka patrí spoločnosti Saturn Entertainment (12,77 % / 13,45 %), ktorá je členom  distribučnej siete Buena Vista, a to i vďaka trom filmom v TOP 10 - Star Wars: Sila sa prebúdza (Star Wars: Episode VII – The Force Awakens, US, 2015, r. J. J. Abrams), V hlave (Inside Out, US, 2015, r. Pete Docter, Ronnie Del Carmen) a Avengers 2: Vek Ultrona (Avengers: Age of Ultron, US, 2015, r. Joss Whedon).

Už tretí rok za sebou bol divácky najúspešnejší animovaný film. V roku 2013 boli prví Šmolkovia 2 3D (The Smurfs 2, US, 2013, r. Raja Gosnell) so 140 822 divákmi, v roku 2014 Ako si vycvičiť draka 2 (How to Train Your Dragon 2, US, 2014, r. Dean DeBlois) so 171 335 divákmi a v roku 2015 Mimoni s 365 184 divákmi. Stali sa tak prvým filmom po Avatarovi, ktorému sa podarilo dostať do desiatky najnavštevovanejších filmov v ére samostatného Slovenska a v súčasnosti im patrí siedma priečka len o 1 216 divákov za filmom Jamesa Camerona z roku 2009. V roku 2015 sa ani jeden domáci film nedostal do prvej desiatky. RYTMUS sídliskový sen (SK, 2015, r. Miro Drobný) skončil na jedenástej priečke.

Prvenstvo animovanej rozprávky Mimoni predznamenal už rekordný otvárací víkend. 109 475 divákov je historicky najvyšší počet v ére samostatného Slovenska. V prípade dokumentu RYTMUS sídliskový sen, ktorý videlo počas premiérového víkendu v kinách 43 189 divákov to bol zasa druhý najúspešnejší otvárací víkend domáceho filmu v ére samostatnosti. Prvenstvo patrí filmu 38 (SK, 2014, r. Daniel Dangl, Lukáš Zednikovič) so 49 314 divákmi.

V roku 2015 sa dostalo do kín rekordných 25 slovenských a koprodukčných filmov. Najnavštevovanejším domácim filmom roku sa stal opäť dokument. RYTMUS sídliskový sen debutujúceho režiséra Mira Drobného videlo 81 597 divákov a stal sa tak deviatym divácky najúspešnejším domácim filmom a druhým najnavštevovanejším dokumentom v ére slovenskej samostatnosti

Z minoritných koprodukcií sa najviac darilo láskavej komédii Domácí péče (CZ/SK, 2015, r. Slávek Horák), ktorú videlo 4 315 divákov. Všetky slovenské filmy vrátane minoritných koprodukcií videlo vlani 309 886 divákov, čo je 6,72 % podiel na celkovej návštevnosti. Pre porovnanie v roku 2014 bol tento podiel 5,71 %.

Podiel 100 % slovenských filmov a majoritných koprodukcií bol 6,51 % keď na tieto filmy prišlo 300 224 divákov.

(Podrobné výsledky premiérových filmov pozri v tabuľke Distribúcia premiérových slovenských a koprodukčných filmov v roku 2015 na nasledujúcej strane).

Vo výsledkoch za rok 2015 nie je zarátaná napríklad návštevnosť projektu Bažant Kinematograf, ktorý prilákal na projekcie v 33 slovenských mestách, na filmových a hudobných festivaloch a bratislavskej Magio pláži 46 000 divákov, festivalových projekcií nedistribučných titulov (s výnimkou Febiofestu), projektu KineDok a rovnako ani návštevnosť čoraz populárnejšieho alternatívneho obsahu (záznamy divadelných, operných či baletných predstavení, koncertov, športové prenosy...).
 
VIDEODISTRIBÚCIA

Bohužiaľ, ani za rok 2015 nie sú k dispozícii údaje o celkovom počte vydaných a predaných DVD a blu-ray (BD) nosičov a o jeho medziročnom vývoji. Ministerstvo kultúry SR prostredníctvom štatistického zisťovania za oblasť audiovízie KULT 11-01 zbiera údaje o počte vyrobených a predaných rozmnoženín (nosičov), zverejňuje však len sumárne výsledky bez podrobnejšej špecifikácie a naviac až po uzávierke tejto Správy. Za rok 2015 sa z tohto dôvodu podarilo získať údaje iba od dvoch najväčších distributérov DVD a BD nosičov na Slovensku.

V roku 2015 vydal Bontonfilm 448 DVD titulov a 221 BD titulov.
Po prvý raz od roku 2012 sa medzi desať najpredávanejších DVD Bontonfilmu dostal i domáci titul. Rebríčku opäť dominujú rodinné animované filmy a česká komédia:

1. Mimoni (Minions, US, 2015, r. Kyle Balda, Pierre Coffin) - 58 245 ks
2. 38 (SK, 2014, r. Daniel Dangl, Lukáš Zednikovič) - 13 919 ks
3. Konečne doma (Home, US, 2015, r. Tim Johnson) - 13 744 ks
4. Babovřesky 3 (CZ, 2014, r. Zdeněk Troška) - 8 818 ks
5. Päťdesiat odtieňov sivej (Fifty Shades of Grey, US, 2015, r. Sam Taylor-Johnson) - 4 957 ks
6. Tučniaky z Madagascaru (The Penguins of Madagascar, US, 2014, r. Eric Darnell, Simon J. Smith)
    –  4 581 ks
7. Ako si vycvičiť draka (How to Train Your Dragon, US, 2010, r. Dean DeBlois, Chris Sanders)
    – 3 685 ks
8. Madagaskar 3 (Madagascar 3: Europe's Most Wanted, US, 2012, r. Eric Darnell, Tom McGrath,
    Conrad Vernon) - 3 541 ks
9. Kocúr v čižmách (Puss in Boots, US, 2011, r. Chris Miller) - 3 414 ks
10. Legendárna partia (Rise of the Guardians, US, 2012, r. Peter Ramsey) - 3 250 ks

A v TOP 10 najpredávanejších BD diskov Bontonfilmu bol dokonca domáci titul na prvej priečke:

1. 38 (SK, 2014, r. Daniel Dangl, Lukáš Zednikovič) – 609 ks
2. Jurský svet (Jurassic World, US, 2015, r. Colin Trevorrow) – 592 ks
3. Päťdesiat odtieňov sivej (Fifty Shades of Grey, US, 2015, r. Sam Taylor-Johnson) – 519 ks
4. Rýchlo a Zbesilo 7 (Furious 7, US/JP, 2015, r. James Wan) – 456 ks
5. John Wick (John Wick, US, 2014, r. Chad Stahelski) – 289 ks
6. Star Wars: kompletná sága (Star Wars Complete Saga, US, 1977 - 2015, r. rôzni) 9-BD – 268 ks
7. Mimoni (Minions, US, 2015, r. Kyle Balda, Pierre Coffin) 2-BD (2D+3D) – 251 ks
8. Metallica: Through the Never (Metallica: Through the Never, US, 2013, r. Nimród Antal) (2D+3D)
   – 226 ks
9. Exodus: Bohovia a králi (Exodus: Gods And Kings, US/GB/ES, 2014, r. Ridley Scott) 3-BD
    – 206 ks
10. Vlk z Wall Street (The Wolf of Wall Street, US, 2014, r. Martin Scorsese) – 203 ks

Po Kandidátovi (SK/CZ, 2013, r. Jonáš Karásek) v roku 2014 sa v roku 2015 medzi najpredávanejšie DVD spoločnosti Magic Box Slovakia dostali až dva slovenské filmy:
1. Hobit: Bitka piatich armád (The Hobbit: The Battle of Five Armies, US, 2014, r. Peter Jackson)
2. Veľká Šestka (Big Hero 6, US, 2014, r. Don Hall, Chris Williams)
3. V hlave (Inside Out, US, 2015, r. Pete Docter, Ronaldo Del Carmen)
4. Popoluška (Cinderella, US, 2015, r. Kenneth Branagh)
5. Avengers 2: Vek Ultrona (Avengers: Age of Ultron, US, 2015, r. Joss Whedon)
6. 7 trpaslíkov (Der 7bte Zwerg, DE, 2014,r. Boris Aljinovic, Harald Siepermann)
7. Sedem zhavranelých bratov (SK/CZ, 2015, r. Alice Nellis)
8. Paddington (Paddington, GB/FR, 2014, Paul King)
9. RYTMUS sídliskový sen (SK, 2015, r. Miro Drobný)
10. Snehulienka a sedem trpaslíkov (Snow White and the Seven Dwarfs, US, 1937, r. David Hand)

V TOP 10 najpredávanejších BD diskov spoločnosti Magic Box Slovakia v roku 2015 len dva neboli 3D:
1. Hobit: Bitka piatich armád (The Hobbit: The Battle of Five Armies, US, 2014, r. Peter Jackson)
   4-BD (3D+2D)
2. Avengers 2: Vek Ultrona (Avengers: Age of Ultron, US, 2015, r. Joss Whedon) 2-BD (3D+2D)
3. Veľká Šestka (Big Hero 6, US, 2014, r. Don Hall, Chris Williams) 2-BD (3D+2D)
4. Mad Max: Zbesilá cesta (Mad Max: Fury Road, AU/US, 2015, r. George Miller) 2-BD (3D+2D)
5. Riddick (US/GB, 2013, r. David Twohy) – režisérska verzia
6. Terminator Genisys (US, 2015, r. Alan Taylor) (3D)
7. Sin City: Ženská, pre ktorú by som vraždil  (Sin City: A Dame to Kill For , US, 2014, r. Robert
    Rodriguez, Frank Miller (3D+2D)
8. San Andreas (US, 2015, r. Brad Peyton) 2-BD (3D+2D)
9. Bahamské dobrodružstvo (Abenteuer Bahamas 3D - Mysteriöse Höhlen und Wracks, DE, 2012,
   r. Jürgen Klimmeck) (3D)
10. Paddington (GB/FR, 2014, r. Paul King)

Celkovo v roku 2015 spoločnosť Magic Box Slovakia predala 384 406 kusov DVD a 38 363 kusov BD.

V roku 2015 bolo vydaných 48 DVD alebo BD so slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami. Z toho bolo 30 DVD s dlhometrážnymi filmami pre kiná (v roku 2014 bolo vydaných 46 DVD alebo BD so slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami, z toho s 28 dlhometrážnymi filmami pre kiná).

Slovenský filmový ústav (SFÚ) i v roku 2015 pokračoval v sprístupňovaní domácej tvorby a vydal na DVD osem reedícií: Iná láska (CS, 1985) Dušana Trančíka a Južná pošta (CS, 1987) Stanislava Párnického z edície Slovenský film 80. rokov a v súvislosti s projektom DVD nosičov určených pre deti a mládež z predškolských a školských zariadení tituly Soľ nad zlato (CS, 1982) Martina Hollého, Perinbaba (SK/DE/IT/AT, 1985) a Pehavý Max a strašidlá (CS/DE, 1987) Juraja Jakubiska, Fontána pre Zuzanu (CS, 1986) Dušana Rapoša, Dáždnik svätého Petra (CS/HU, 1958) Frigyesa Bána a DVD kolekciu Slovenský animovaný film.

Dôležitým projektom v roku 2015 bola príprava desaťdielnej blu-ray kolekcie na podporu predsedníctva SR v Rade Európskej únie v roku 2016. Tvoriť ju budú filmy Všetko čo mám rád (CS, 1992) Martina Šulíka, Papierové hlavy (SK/CH/FR/CZ/DE, 1995) Dušana Hanáka, Sila ľudskosti – Nicolas Winton (SK, 2002) Mateja Mináča, Slepé lásky (SK, 2008) Juraja Lehotského a Pokoj v duši (SK, 2009) Vlada Balka, z archívnych fondov SFÚ ju doplnia Slnko v sieti (CS, 1962) Štefana Uhra, Boxer a smrť (CS, 1962) Petra Solana, Vtáčkovia, siroty a blázni (CS/FR, 1969) Juraja Jakubiska, Ja milujem, ty miluješ (CS, 1988) Dušana Hanáka a Chodník cez Dunaj (CS, 1989) Miloslava Luthera.

Druhý najvyšší počet domácich filmov na DVD priniesol v roku 2015 Magic Box Slovakia. Rozprávky Sedem zhavranelých bratov (SK/CZ, 2015, r. Alice Nellis) a Láska na vlásku (SK, 2014, r. Mariana Čengel Solčanská), prvý slovenský dlhometrážny animovaný film po 35 rokoch LokalFilmis (SK, 2015, r. Jakub Kroner), divácky najúspešnejší domáci film roku 2015 v kinách RYTMUS sídliskový sen (SK, 2015, r. Miro Drobný), dlhometrážny režijný debut kameramana Martina Štrbu Vlna vs. breh (SK/CZ, 2014) o výnimočnej generácii slovenských fotografov, ktorí sa začiatkom 80. rokov stretli na pražskej FAMU a do umeleckej fotografie vniesli energiu, hravosť a nespútanú imagináciu a reedíciu filmu Dušana Rapoša Fontána pre Zuzanu 2 (SK/CZ, 1993) a remastrovanú verziu na  Oscara nominovaného filmu Želary (CZ/SK/AT, 2003, r. Ondřej Trojan) na blu-ray.

Spoločnosť Anzio vydala Návrat do horiaceho domu (SK, 2014, r. Anna Grusková) o živote Chavivy Reickovej (1914 – 1944),

Bontonfilm vydal film Rukojemník (SK/CZ, 2014, r. Juraj Nvota) nakrútený na motívy literárnej predlohy Petra Pišťanka a tragikomédiu Slávka Horáka Domácí péče (CZ/SK, 2015).

Spoločnosť FILM 2000 vydala dokument Vladimíra Štrica k 70. výročiu SNP Povstanie. Slovensko 1939 – 1945 (SK, 2015).

Hailstone vydal debut Tomáša Krupu z roku 2012 o situácii mladých ľudí po absolvovaní štúdia ABSOLVENTI/Sloboda nie je zadarmo (SK)

Dokumentarista Pavol Barabáš pokračuje vo svojom K2 Studio vo vydávaní vlastných filmov na DVD. V roku 2015 vyšiel v sérii Grand Prix s poradovým číslom 26 jeho film Suri (SK, 2015).

LEON Productions vydali na DVD dokument Aleny Čermákovej Anton Srholec (SK, 2015) o rímskokatolíckom kňazovi, saleziánovi, spisovateľovi, politickom väzňovi a charitatívnom pracovníkovi. A to samostatne ako DVD s bonusmi, DVD len s filmom i ako prílohu kníh Alena Čermáková: Anton Srholec (vydavateľstvo Ikar) a Štefan Hríb: Náš António (vydavateľstvo W PRESS). A tiež portrét významného slovenského kostýmového výtvarníka, scénografa a vysokoškolského pedagóga Milan Čorba (SK, 2014, r. Martin Šulík).

Spoločnosti m-vision, Dark Stone a Tichý dom vydali béčkový horor režisérskej trojice Rastislav Blažek, Zuzana Paulini a Peter Čermák  Socialistický Zombi Mord (SK, 2014).

Spoločnosť MPhilms vydala dlhometrážny hraný debut skúseného dokumentaristu Jara Vojteka Deti (SK, 2014).

Juraj Topor TOP vydal DVD Tublatanka: 30 rockov vo veľkej škole dní so záznamom koncertu z turné k 30. výročiu existencie kapely 31. 10. 2013 v Brne.

Mimoriadne bohatá bola i produkcia DVD s pesničkami a reláciami pre deti. Tonada vydala detský muzikál Spievankovo 5: O povolaniach (SK, 2015, r. Diana Novotná) a to samostatne i ako súčasť kolekcie 5DVD Spievankovo V., ktorá obsahuje filmy Spievankovo 1-5. Film sa hral i v kinách a videlo ho takmer 35 000 divákov.

RTVS vydala DVD s 24 pesničkami pre deti Trpaslíci a ich smajlihity (SK, 2015, r. Vladimír Kriško).
Paci Pac vydali DVD s pesničkami a rozprávkami pre deti Paci Pac.
Mottefilm vydal DVD s 19 pesničkami Smejko a Tanculienka: Čáry Máry Fuk.
Galgan Music vydali Miro Jaroš: DVD pre (ne)poslušné deti obsahujúce 12 hudobných videoklipov k pesničkám z rovnomenného Jarošovho albumu a 3 novinky.
Studio LUX vydalo  DVD Klbko a svätá omša obsahujúce 13 televíznych relácií pre deti odvysielaných na TV LUX.

Na DVD vyšli i krátke a stredometrážne filmy.
Spoločnosť Smart Life Production vydala 2-DVD s dlhometrážnym filmom Mesiac v nás (ES/SK/FR, 2009, r. Diana Fabiánová) a stredometrážnym filmom Mesiačiky (SK, 2014, r. Diana Fabiánová).

Studio LUX vydalo dokument Matka sedembolestná (SK, 2015, r. Marek Poláček) približujúci históriu a rôzne aspekty úcty k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska.

Spoločnosť Real Fantasy vydala tri DVD so stredometrážnymi filmami Hrady srdca Európy I.: Hrady Slovenska – Banskobystrický kraj, Hrady srdca Európy II.: Hrady Slovenska – Nitriansky a Žilinský kraj a Hrady srdca Európy III.: Hrady Slovenska – Bratislavský, Trnavský a Trenčiansky kraj obsahujúcimi letecké zábery 81 slovenských hradov.

Ako príloha časopisu Kinečko vyšli tri DVD: Kuboš, Ostrochovský, Pekarčík: študentské filmy s krátkometrážnymi filmami Mareka Kuboša Cesta fotografa (SK, 1995), Žel. st. 2. tr. Kraľovany (SK, 1998) a Taká malá propaganda (SK, 2001), Ivana Ostrochovského Ilja (SK, 2003) a Pavla Pekarčíka 422 (SK, 2005), DVD so stredometrážnym filmom Terezy Križkovej Vtedy v Bratislave (SK, 2015) a DVD so študentskými filmami Teodora Kuhna Skateboard 7 (SK, 2010) a MOMO (SK, 2012) a 83-minútový záznam prednášky Petra Kudelku v Bratislave s názvom Film and Food: Two languages with a single gramamar.

Michal Hirko vydal dokumentárny film o ceste hudobnej kapely Kapucíni & Stanley 20.

V roku 2012 začala FTF VŠMU vydávať DVD s výberom najlepších hraných, dokumentárnych a animovaných filmov svojich študentov za predchádzajúci rok. Na DVD Zlatý rez 2014 je 8 titulov: hrané Noc v hoteli: Izba č. 306 (SK, 2014, r. Martin Hnát), Martini Shot (SK, 2014, r. Martin Kazimír), B mol (SK, 2014, r. Zuzana Marianková) a Checkpoint (SK, 2014, r. Adam Felix), dokumenty Proti srsti (SK, 2014, r. Mária Rumanová), Toto nie je hra (SK, 2014, r. Dominik Jursa) a animované filmy Half Bábka (SK, 2014, r. Jasmine Elsen) a Sila príťažlivosti (SK, 2014, r. Eva Sekerešová). DVD však tentoraz nie je predajné a slúži len na propagačné účely.

Študentský hraný film Zem je guľatá (SK, 2013, r. Martin Kazimír) vyšlo ako bonus na CD Kataríny Knechtovej Prežijú len milenci.

Slovenské filmy na DVD vyšli i v zahraničí. Po filmoch Vtáčkovia, siroty a blázni (CS/FR, 1969, r. Juraj Jakubisko)  a Slnko v sieti (CS, 1962, r. Štefan Uher) vydali v nezávislom anglickom vydavateľstve Second Run na DVD filmy  Obrazy starého sveta (CS, 1972, r. Dušan Hanák) s bonusmi Prišiel k nám Old Shatterhand (CS, 1966, r. Dušan Hanák) a Omša (CS, 1967, r. Dušan Hanák) a Drak sa vracia (CS, 1967, r. Eduar Grečner) s 22-minútovým úvodom k filmu od významného britského filmového kritika Petra Hamesa.

Čoraz rozšírenejšia je ponuka filmov na stiahnutie. Či už cez internet, napríklad cez systém Piano (www.pianomedia.sk/movies), ktorý umožňuje prevádzkovateľom webových stránok spoplatnenie online obsahu a v roku 2015 mal v ponuke i slovenské dlhometrážne hrané – Anjeli (SK, 2012, r. Róbert Šveda), Démoni (SK, 2007, r. Róbert Šveda), Ďakujem, dobre (SK, 2013, r. Mátyás Prikler), Immortalitas (SK, 2012, r. Erik Bošnák), Slovensko 2.0 (SK, 2014, r. Juraj Herz, Martin Šulík, Peter Kerekes, Zuzana Liová, Mišo Suchý, Ondrej Rudavský, Peter Krištúfek, Viera Čákanyová, Miro Jelok, Iveta Grófová), Zlo (SK, 2012, r. Peter Bebjak) a dokumentárne filmy – Cigáni idú do volieb (SK, 2012, r. Jaro Vojtek), Chránené územie (SK, 2010, r. Adam Hanuljak), Kampañeros (SK, 2013, r. Peter Važan), Kauza Cervanová (SK/CZ, 2013, r. Robert Kirchhoff), Krehká identita (SK/CZ, 2012, r. Zuzana Piussi), Lyrik (SK, 2014, r. Arnold Kojnok), My zdes (SK, 2005, r. Jaro Vojtek), Nový život (CZ/SK, 2012, r. Adam Oľha), Od Fica do Fica (SK, 2012, r. Zuzana Piussi), Osadné (SK, 2009, r. Marko Škop), Slepé lásky (SK, 2008, r. Juraj Lehotský) a tiež stredometrážne hrané filmy – Výstava (SK, 2013, r. Andrej Kolenčík, Peter Begányi), dokumenty - 7 magických rokov (SK, 2005, r. Marek Šulík), Balkánska cesta (SK, 2002, r. Ľubo Polák), Cesta do ticha (SK, 2001, r. Ľubo Polák), Cigarety a pesničky (SK, 2010, r. Marek Šulík, Jana Kovalčíková), Časozber (SK, 2012, r. Peter Važan), Home Movie (SK/US, 2003, r. Mišo Suchý), Hviezda (SK, 2012, r. Andrej Kolenčík), Nemoc tretej moci (SK, 2011, r. Zuzana Piussi), Rodáci (SK, 1997, r. Mário Homolka), Taká malá propaganda i animované snímky – Pandy (CZ/SK, 2013, r. Matúš Vizár) a Štyri (SK, 2007, r. Ivana Šebestová).

V polovici júla 2014 začal svoju činnosť internetový VoD portál Kinocola (www.kinocola.sk), za ktorým stojí produkčná spoločnosť Filmpark. Špecializuje sa na slovenské a české filmy. Počas roku 2015 bolo v ponuke 22 hraných a 17 dokumentárnych dlhometrážnych filmov, 12 krátkometrážnych filmov, 6 epizód televízneho seriálu Záchranári (SK/CZ, 2003, r. Vladimír Michálek), 13 epizód seriálu Kriminálka Staré mesto (SK/CZ, 2010-2013, r. Ján Sebechlebský) a 42 dielov série dokumentárnych portrétov osobností GEN.sk, ktoré mali v roku 2015 spolu 7 254 pozretí (2 533 v roku 2014).

Z hraných filmov boli najsledovanejšie 7 dní hříchů (CZ/SK, 2012, r. Jiří Chlumský – 686 pozretí), Tigre v meste (SK, 2012, r. Juraj Krasnohorský - 560) a Dážď padá na naše duše (SK/CZ, 2002, r. Vlado Balco - 448).

Z dokumentov Môj otec Gulag (SK, 2008, r. František Palonder - 356).
Z krátkometrážnych titulov bol najúspešnejší dokument GEN.sk - Kornel Foldvári (SK, 2008, r. Peter Krištúfek) – 116).
a zo seriálov Kriminálka Staré mesto – 1. diel mal 166 pozretí.

Filmy je možné zapožičať si aj prostredníctvom digitálnych televízií – napríklad Magio od T-Comu a Fiber TV od Orange. Obe majú v ponuke i archív odvysielaných programov. Magio 7-dňový a Fiber TV 31-dňový. Spoločnosť CME spustila v roku 2011 na Slovensku portál Voyo, video-on-demand platformu dostupnú nielen v PC ale aj na vybraných TV, tabletoch, BD prehrávačoch, či smartfónoch. Voyo ponúka okrem filmov tiež prístup k archívu televíznych staníc Markíza, Doma a Dajto. Od roku 2013 je k dispozícii služba HBO GO, ktorá poskytuje predplatiteľom HBO neobmedzený prístup k filmom, seriálom a dokumentom najmä z pôvodnej produkcie HBO, ale tiež k najnovším filmovým hitom hollywoodskych štúdií na počítači, mobile, tablete, či v televízii s pripojením na internet.

Veľkým prekvapením bol príchod americkej spoločnosti Netflix na slovenský trh od 6. januára 2016. Pôvodne sa totiž odhadoval až na záver roka 2016. V čase spustenia služby bolo na výber 234 seriálov, 206 komédií, 104 akčných filmov, 93 rozprávok a rodinných filmov, 165 dokumentárnych a životopisných filmov, 97 drám, 25 hororov 31 nezávislých filmov, 63 romantických filmov, 58 sci-fi a 30 trilerov. Všetko zatiaľ bez slovenského dabingu či titulkov. Netflix je dostupný v troch verziách. Hlavný rozdiel medzi jednotlivými verziami je kvalita obrazu a počet zariadení, na ktorých sa dá Netflix súčasne používať.

KINÁ

K 31. decembru 2015 bolo v prevádzke 140 kín s 235 plátnami (v roku 2014 bolo 123 kín so 197 plátnami). Z toho bolo 88 jednosálových kín, 20 miniplexov (kiná s 2 až 7 sálami) so 79 sálami a 12 395 sedadlami a 4 multiplexy (kiná s 8 a viac sálami) so 40 kinosálami a 6 989 sedadlami, 17 letných kín, 1 autokino a 10 alternatívnych priestorov.

K 31. decembru 2015 bolo na Slovensku digitalizovaných 175 kinosál v 82 kinách a 2 letné kiná (139 kinosál v 67 kinách a 3 letné kiná v roku 2014, 130 kinosál v 60 kinách a 3 letné kiná v roku 2013, 113 kinosál v 45 kinách v roku 2012 a 75 kinosál v 25 kinách v roku 2011). V 102 digitalizovaných kinosálach – z toho 33 v jednosálových kinách - bolo možné premietať i v 3D formáte.

Tri multiplexy Cinema City pri bratislavských nákupných centrách Aupark, Polus a Eurovea a 11. júna 2015 otvorený 11-sálový CINEMAX v Bratislave mali digitalizovaných všetkých 40 kinosál. Jedenásť miniplexov siete CINEMAX v mestách Banská Bystrica, Dunajská Streda, Košice, Nitra, Poprad, Prešov, Skalica, Trenčín, Trnava (26. októbra 2015 bol v Trnave otvorený druhý 5-sálový miniplex pri nákupnom centre Arena) a Žilina malo digitalizovaných všetkých 48 kinosál. Sieť miniplexov Ster Century Cinemas v mestách Košice, Prievidza, Spišská Nová Ves a Žilina mala digitalizovaných 13 zo 14 kinosál. Kino Europa Cinemas vo Zvolene malo digitalizované obe kinosály a kino Golden Apple Cinema v Liptovskom Mikuláši všetky tri kinosály. Okrem  CINEMAX Arena Trnava boli v roku 2015 otvorené ešte ďalšie dva miniplexy - 5-sálový Mlyny Cinemas v Nitre a 3-sálový Star v Lučenci.

Spolu teda bolo v 19-tich viacsálových kinách k 31. decembru 2015 digitalizovaných 98,67% kinosál. Kino Lumière malo digitalizované tri zo štyroch kinosál keďže 30. 4. 2015 bola digitalizovaná kinosála K4.

Digitalizáciu kín technológiou D-cinema od roku 2010 finančne podporuje Audiovizuálny fond (AVF).
V roku 2010 bolo podporených 5 žiadostí v sume 170 000 EUR. V roku 2011 to bolo už 17 žiadostí podporených celkovou sumou 485 000 EUR (z toho 12 žiadostí bolo podporených vďaka mimoriadnemu príspevku z MK SR 314 000 EUR v decembri 2011), v roku 2012 bolo podporených 17 žiadostí celkovou sumou 576 000 EUR, v roku 2013 12 žiadostí celkovou sumou 392 790 EUR, v roku 2014 13 žiadostí celkovou sumou 368 300 EUR a v roku 2015 9 žiadostí celkovou sumou 247 000 EUR.

Celková podpora AVF na digitalizáciu 73 kín a kinosál technologiou D-cinema v rokoch 2010 – 2015 bola 2 239 090 EUR. Z toho bolo 63 jednosálových kín a dve letné kiná boli podporené celkovou sumou 2 094 840 EUR čo predstavuje priemernú podporu 32 228 EUR na kino. Len päť jednosálových kin (Bánovce nad Bebravou, Martin (kino Moskva), Stropkov, Stupava a Ružomberok) a amfiteáter v Košiciach sa podarilo digitalizovať bez podpory AVF. Kino Kultúra v Ružomberku, ktoré bolo ako druhé jednosálové kino na Slovensku digitalizované bez podpory AVF už v roku 2009, ako prvé kino na Slovensku dostalo podporu na re-digitalizáciu.

AVF v rokoch 2010-2015 podporil i digitalizáciu 8 kinosál technológiou D-cinema vo viacsálových kinách - CINEMAX v Banskej Bystrici (predtým Europa Cinemas), Dunajskej Strede, Košiciach, Poprade a Prešove, Ster Century Cinemas v Košiciach a Žiline (predtým City Cinemas) a Golden Apple Cinema v Liptovskom Mikuláši - celkovou sumou 144 250 EUR (priemer 18 031 EUR na kinosálu).

V roku 2013 AVF otvoril aj nový podprogram, v ktorom žiadatelia môžu získať dotáciu na modernizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD. Vďaka tomu bolo v rokoch 2013 a 2014 podporených ďalších 21 žiadostí na digitalizáciu sumou 251 500 EUR: kiná Múzeum SNP Banská Bystrica, Dom kultúry Bošany, A4 Bratislava, Filmový klub Bytča, Diamant Dudince, Poľana Hriňová, Akropola Kremnica, Družba Margecany, FK a kino Mestská scéna Martin, Tatra Nitra, Ostražica Nižná, Nováky Nováky, Osveta Očová, KaSS Prievidza, kino Apollo Rožňava, Jašík Turzovka, Tatra Vráble, Stanica Žilina-Záriečie, mobilné letné kiná Kinematograf a Kinematograf 2 Bratislava a letné kino Vranov nad Topľou (priemer 11 976 EUR). V roku 2015 nebola podaná ani jedna žiadosť na digitalizáciu touto technológiu. Kino Film Europe bolo digitalizované technológiou E-cinema bez podpory AVF.

Keďže žiadosti väčšiny kín, ktoré mali záujem i finančné prostriedky na digitalizáciu už boli podporené v roku 2014, pribudol do programu AVF Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike podprogram 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín. V rokoch 2014-2015 bolo podporených 12 žiadostí – divadlo Pôtoň Bátovce, Kino Film Europe Bratislava, Iskra Kežmarok, Junior Levice, Mier Nové Zámky, Panoramatické kino Partizánske, Tatra Nitra, Nova Sereď, Mier Spišská Nová Ves, DK Šaľa, ArtKino Metro Trenčín a Mladosť Vranov nad Topľou – celkovou sumou 200 000 EUR (priemer 16 667 EUR na žiadosť).

Celková podpora AVF programu 4 Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike v období 2010-2015 bola 2 690 590 EUR. (Podrobnejšie pozri kapitolu AUDIOVIZUÁLNY FOND)
Jediným kinom, ktoré i v časoch digitalizácie premieta prevažne z 35 mm kópií je kinosála K3 kina Lumière v Bratislave so 49 sedadlami. Má názov Filmotéka – Študijná sála Slovenského filmového ústavu. Jej dramaturgia sa riadi pravidlami stanovenými Medzinárodnou federáciou filmových archívov (FIAF), ktorej je SFÚ členom od roku 2001.

K 31. decembru 2015 bolo v prevádzke autokino Shopping Palace v Bratislave a 17 letných kín (16 v roku 2013). Letné kiná v Košiciach a Trnave boli digitalizované technológiou D-cinema. Okrem toho boli digitálne projekcie ešte v letných kinách v Krupine, Pezinku, Podhájskej, Senci a Senici, kde si zapožičali projektor z miestneho jednosálového kina.

26. 10. 2015 bolo pri nákupnom stredisku Bory Mall v Bratislave otvorené kino IMAX s kapacitou 476 divákov s technológiou IMAX 3D a plátnom 23 x 13 metrov. Je jediné svojho druhu na Slovensku.

Súčasťou siete európskych kín Europa Cinemas (2 350 kinosál v 977 kinách v 596 mestách v 42 krajinách) bolo na Slovensku k 31. decembru 2015 23 kín v devätnástich mestách (19 kín v sedemnástich mestách v roku 2014): v roku 2015 pribudli bratislavské Kino Film Europe a Nostalgia,  kino Nova v Seredi a Kino X v Stupave. A z roku 2014 zostali v sieti Europa Cinemas bratislavské kiná Mladosť a kino Lumière, kiná v Liptovskom Mikuláši (Nicolaus), Martine (Strojár), Piešťanoch (Fontána), Rimavskej Sobote (Orbis), Ružomberku (Kultúra), Spišskej Novej Vsi (Mier), Trenčíne (Artkino Metro) a miniplexy CINEMAX v Banskej Bystrici, v Dunajskej Strede, Košiciach, Nitre, Poprade, Prešove, Skalici, Trenčíne, Trnave (MAX) a Žiline.
 
FILMOVÉ KLUBY

Filmové kluby (FK) sú na Slovensku združené v Asociácii slovenských filmových klubov (ASFK). K 31. decembru 2015 pôsobilo na Slovensku celkom 54 filmových klubov s 5 569 členmi (v roku 2014 to bolo 48 filmových klubov s 6 102 členmi). Väčšina filmových klubov funguje v priestoroch klasických kín. 34 z nich, teda 62,96 %, je v digitalizovaných kinách.

Po 20-percentnom medziročnom náraste počtu divákov v roku 2014 prišlo v roku 2015 na predstavenia klubových filmoch vo všetkých kinách na Slovensku (nielen v FK) 136 616 divákov, čo znamená medziročný nárast 11%. Klubové tituly sa v roku 2015 podieľali na celkovej návštevnosti v slovenských kinách 2,92 % (3,02 % v roku 2014).

Celková návštevnosť v SR kinách za rok 2015 bola 4  614 507 divákov

Priemerné vstupné na predstavenie klubového filmu vo všetkých kinách bolo 2,58 EUR (2,99 EUR v roku 2014). Pre porovnanie priemerné vstupné na predstavenie vo všetkých kinách v roku 2015 bolo 5,14 EUR.

K najvýznamnejším akciám, usporiadaných ASFK v roku 2015 patrili putovná filmová prehliadka Projekt 100 – 2015, slovenská časť 22. Medzinárodného filmového festivalu Febiofest 2015 a Filmový kabinet deťom.

V rámci Projektu 100 – 2015 boli uvedené filmy Aferim! (RO/BG/CZ/FR, 2015, r. Radu Jude), Klub bitkárov (Fight Club, US/DE, 1999, r. David Fincher), Fénix (Phoenix, DE/PL, 2014, r. Christian Petzold), Okno do dvora (Rear Window, US, 1954, r. Alfred Hitchcock), Mladosť (Youth, IT/FR/CH/GB, 2015, r. Paolo Sorrentino), Ma ma (ES, 2015, r. Julio Medem), Východ slnka (Sunrise: A Song of Two Humans, US, 1927, F. W. Murnau), Love (FR/BE, 2015, r. Gaspar Noé), Zbrusu Nový zákon (Le tout nouveau testament, FR/BE/LU, 2015, r. Jaco Van Dormael) a Koza (SK/CZ, 2015, r. Ivan Ostrochovský).

Od roku 2013, kedy bola do programu Medzinárodnej prehliadky filmu, televízie a videa Febiofest zaradená súťažná sekcia krátkych filmov krajín V4, sa z prehliadky stal Medzinárodný filmový festival Febiofest. Jeho 22. ročník sa začal 20. marca v Bratislave a skončil 16. apríla 2015. 126 filmov v jedenástich programových sekciách videlo v desiatich mestách (Banská Bystrica, Bratislava, Levice, Kežmarok, Košice, Martin, Prešov, Prievidza, Trenčín, Trnava), v 18 kinosálach na 269 predstaveniach 8 831 divákov. 3 029 divákov prišlo na slovenské filmy.

Na Febiofeste boli po siedmy raz vyhlásení i držitelia Výročných cien ASFK za rok 2014. Najlepším filmovým klubom sa stalo Kino Lumière v Bratislave. Najlepším klubovým filmom sa stala Ida (PL/DK, 2013, r. Paweł Pawlikowski ). Výročnú cenu ASFK za prínos svetovej kinematografii si osobne prevzal obľúbenec režiséra Jima Jarmusch a herec Isaach de Bankolé. Výročná cena ASFK za prínos slovenskej kinematografii a klubovému hnutiu bola udelená režisérovi a  scenáristovi Eduardovi  Grečnerovi.

ASFK uviedla v roku 2015 do kín 34 noviniek, z toho 3 obnovené premiéry digitalizovaných filmov, ktoré predtým v našich kinách uviedli iné spoločnosti.

Najnavštevovanejším klubovým titulom roku 2015 sa stali Divoké historky (Relatos salvajes, AR/ES, 2014, r. Damián Szifron) s 13 227 divákmi.

 

SLOVENSKÝ FILMOVÝ ÚSTAV

Slovenský filmový ústav (SFÚ, www.sfu.sk) je jedinou štátnou organizáciou pôsobiacou v oblasti audiovízie v Slovenskej republike. SFÚ je od roku 2001 členom Medzinárodnej federácie filmových archívov (FIAF) a od roku 2006 medzinárodnej organizácie European Film Promotion.

Hlavné úlohy, činnosti a pôsobnosť SFÚ sú definované v zákone o audiovízii č. 40/2015 Z.z. z 3. 2. 2015, účinnom od 1. 7. 2015.

K základným úlohám SFÚ patrí uchovávanie, ochrana a obnova audiovizuálneho dedičstva, jeho spracovávanie a zveľaďovanie, spracovávanie a šírenie poznatkov z oblasti audiovizuálnej kultúry, osobitne kinematografie a audiovizuálneho umenia Slovenskej republiky. Základnými činnosťami sú najmä odborné uskladnenie, ošetrovanie, uchovávanie a obnova audiovizuálneho dedičstva, umožňovanie prístupu verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu na študijné, vzdelávacie a vedecké účely, vyhľadávanie, získavanie, sústreďovanie, katalogizácia, uchovávanie a umožňovanie prístupu k originálom alebo rozmnoženinám audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov, ako aj dokumentačným a informačným materiálom súvisiacim s audiovizuálnymi dielami a zvukovo-obrazovými záznamami, teoreticko-koncepčná, vedecká, výskumná, dokumentačná, koordinačná, vzdelávacia, bibliografická, rešeršná, metodicko-poradenská činnosť a edičná činnosť vrátane vydávania periodických publikácii a neperiodických publikácii a nosičov slovenských audiovizuálnych diel, vytváranie a prevádzkovanie informačného systému, organizácia kultúrnych podujatí, prehliadok a festivalov, propagácia audiovízie a kinematografie vrátane propagácie audiovizuálneho dedičstva, úloha národnej filmotéky a spolupráca s medzinárodnými organizáciami v oblasti audiovízie a kinematografie a zastupovanie Slovenskej republiky v týchto organizáciách.

SFÚ vykonáva práva autorov k audiovizuálnym dielam vyrobeným organizáciami štátu hospodáriacimi v oblasti audiovízie, ktoré vykonávali tieto práva na základe všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred rokom 1997. K týmto dielam vykonáva práva výkonných umelcov k umeleckým výkonom v nich predvedených, je výrobcom ich zvukovoobrazového záznamu a zhodnocuje svojou činnosťou majetkové práva.

SFÚ vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva, metodicky usmerňuje katalogizáciu, ochranu a obnovu fondu audiovizuálneho dedičstva a posudzuje audiovizuálnu hodnotu audiovizuálnych diel, zvukovo - obrazových záznamov a zvukových záznamov podľa § 22 Audiovizuálneho zákona; na účely posudzovania audiovizuálnej hodnoty zriaďuje generálny riaditeľ poradný orgán pre oblasť ochrany audiovizuálneho dedičstva.

Prijatím nového zákona o audiovízii sa okruh činností SFÚ rozšíril. Medzi nové úlohy patrí predovšetkým vedenie zoznamu slovenských audiovizuálnych diel podľa §3 zákona, vedenie zoznamu osôb pôsobiacich v audiovízii podľa §6 zákona, zabezpečovanie činnosti informačných kancelárií programov Európskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie, ako aj vykonávanie vedeckej a výskumnej činnosti. Aplikácia nových zákonných ustanovení v praxi si vynútila zmeny a doplnenia organizačnej štruktúry, ktoré SFÚ pripravoval v priebehu 2. polroka 2015 a nadobudli účinnosť k 1. 1. 2016.

V roku 2015 SFÚ pokračoval v realizácii aktivít súvisiacich s Národným projektom č. 5 Digitálna audiovízia (čerpanie je možné do 31. marca 2016) a v komplexnom Projekte systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva a realizoval  prioritné projekty – Prezentácia slovenskej kinematografie a audiovízie v zahraničí, Informačný systém SK CINEMA, Zákonný depozitár – ošetrenie originálnych rozmnožovacích a zabezpečovacích filmových materiálov, Vydanie kolekcie 10-tich slovenských filmov na nosiči blu-ray pri príležitosti predsedníctva SR v Rade EÚ, Týždeň slovenského filmu – dofinancovanie (v spolupráci so SFTA), Digitalizácia kinosál č. 3 a č.4.

Projekt digitálna audiovízia – je zameraný na systematickú digitalizáciu a digitálne reštaurovanie audiovizuálnych diel, zvukových a zvukovo-obrazových záznamov. Projekt  realizoval Slovenský filmový ústav (SFÚ) spolu s partnerom Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS) od roku 2011. Jeho cieľom bolo vybudovať dve špecializované digitalizačné pracoviská a zdigitalizovať minimálne 58 700 kultúrnych objektov, z čoho 1 000 filmových objektov mal zdigitalizovať SFÚ a 57 700 zvukových a zvukovo-obrazových objektov mala zdigitalizovať RTVS.
Projekt podporený zo štrukturálnych fondov Európskej únie je súčasťou Stratégie rozvoja pamäťových a fondových inštitúcií a obnovy ich národnej infraštruktúry rezortu kultúry a aj súčasťou zoznamu národných projektov v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Svojím rozsahom je jedinečný v celom európskom regióne. Vďaka nemu vznikli na Slovensku dve digitalizačné pracoviská. Súčasťou digitalizačného pracoviska SFÚ sú moderné pracoviská, konkrétne filmový skener a prepis zvuku, digitálne strižne, pracovisko pre reštaurovanie obrazu a zvuku, filmová a digitálna projekcia so zariadeniami na farebné  korekcie, pracovisko prezervačných činností a filmová čistička, miestnosť pre media asset management a operatívne dátové úložisko. Projektom sa spustila digitalizácia slovenského audiovizuálneho dedičstva a boli vytvorené základy pre budúcnosť slovenskej audiovízie v novej digitálnej ére. Vďaka projektu Digitálna audiovízia SFÚ zdigitalizoval 1 001 kultúrnych objektov, z toho 600 objektov tvoria spravodajské filmy, 198 animované, 158 dokumentárne a 45 hrané filmy. Tento najväčší digitalizačný projekt v oblasti audiovízie na Slovensku bol ukončený 30. novembra 2015, od 1. decembra 2015 je v udržateľnosti do polovice roka 2020.

Informačný systém SK CINEMA (projekt schválený Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, ďalej MK SR) – ku koncu roka 2015 bol celkový počet záznamov v systéme 484 542, čo predstavuje nárast o 71 511 záznamov za rok 2015. Databázy SFÚ (Slovenská filmová databáza, Katalóg SFÚ, Heslár SFÚ) sú prístupné na internete aj širokej verejnosti prostredníctvom filmového portálu SK CINEMA na www.skcinema.sk. Ten bol spustený v experimentálnej prevádzke 30. novembra 2013 a za rok 2015 sa v ňom uskutočnilo 102 671  vyhľadávaní.

Systematická obnova audiovizuálneho kultúrneho dedičstva a jeho sprístupňovanie (projekt schválený Vládou Slovenskej republiky) –  sa v súčasnej podobe začal realizovať v roku 2006. Celková metráž nových vyrobených materiálov na 35 mm predstavuje 335 656 metrov. Celková metráž ošetrených rozmnožovacích materiálov za rok 2015 predstavuje 567 329 metrov.

Prezentácia slovenskej kinematografie v zahraničí (projekt schválený MK SR) – tento projekt od roku 2009 realizuje NKC. V roku 2015 sa projekt napĺňal v revidovanej podobe pre obdobie rokov 2015 – 2017. Nosnými podujatiami projektu boli prezentácia troch krajín (Slovensko, Česká republika a Slovinsko) v spoločnom stánku Central European Cinema Stand na filmovom trhu EFM Berlin, spoločný pavilón Slovenska a Českej republiky na filmovom trhu Marché du film na MFF Cannes a prezentácia SFÚ a slovenskej kinematografie na MFF Karlovy Vary.

Základnou dlhodobou úlohou SFÚ pre nasledujúce obdobie je výkon úloh zákonného depozitára audiovizuálnych diel, komplexná odborná starostlivosť o kinematografickú zložku národného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a v rámci nej najmä kompletná systematická záchrana a obnova filmových zbierkových fondov vrátane ich prepisu na digitálne a magnetické nosiče, postupná digitalizácia archívnych fondov za účelom ich dlhodobého uloženia a sprístupňovania prostredníctvom nových médií, odborná katalogizácia zbierkových predmetov a fondov, ich informačno-obsahový popis a následné sprístupňovanie verejnosti.

Vydanie kolekcie 10-tich slovenských filmov na nosiči blu-ray pri príležitosti predsedníctva SR v Rade EÚ, (Pozri kapitolu Videodistribúcia)

SFÚ sa organizačne delí na Národný filmový archív (NFA) a Národné kinematografické centrum (NKC). Osobitnou zložkou SFÚ je kancelária Creative Europe Desk (CED) Slovensko. Vznikla 1. januára 2014 v súvislosti so schválením nového programu Kreatívna Európa na roky 2014 – 2020 a začlenené do nej boli predchádzajúce kancelárie Kultúrny kontaktný bod a MEDIA Desk. Úlohou kancelárie je zabezpečovať distribúciu informácií o programe Kreatívna Európa a administratívnu podporu pre predkladateľov projektov. (Viac pozri kapitola MEDIA)

Národný filmový archív (NFA) je v zmysle rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky špecializovaným verejným archívom a tvoria ho jedinečné filmové a s filmom súvisiace archívne fondy a zbierky.

Národné kinematografické centrum (NKC) zastrešuje Audiovizuálne informačné centrum, Oddelenie filmových podujatí, Edičné oddelenie a činnosti spojené s prezentáciou a predajom výstupov edičnej činnosti SFÚ. Jeho hlavnou úlohou je sústreďovanie a poskytovanie komplexných aktuálnych informácii, štatistík a informačných služieb súvisiacich so slovenskou kinematografiou, propagácia a prezentácia slovenského filmu doma a v zahraničí. Činnosť NKC svojim zameraním najmä na aktuálnu tvorbu a produkciu slovenských audiovizuálnych diel je tak prirodzeným doplnkom aktivít FA, zameraných najmä na archiváciu, katalogizáciu a sprístupňovanie audiovizuálneho dedičstva. NKC od roku 2009 zabezpečuje realizáciu prioritného projektu Prezentácia slovenskej kinematografie v zahraničí.

Audiovizuálne informačné centrum (AIC) pôsobí ako informačné centrum o dianí v audiovízii na Slovensku a v zahraničí. AIC zhromažďuje, spracúva a zverejňuje informácie, ktoré z oblasti audiovízie prichádzajú na Ministerstvo kultúry SR alebo SFÚ a sú určené odborníkom z oblasti slovenskej kinematografie a audiovízie. Všetky aktuálne a relevantné informácie sú prístupné na internetovej stránke www.aic.sk.

V súvislosti s prezentáciou slovenskej kinematografie na medzinárodných filmových fórach AIC zhromažďovalo a spracovalo podklady pre výrobu propagačných materiálov o súčasnej situácii slovenskej audiovízie (napr. Slovenské filmy 14 – 15 / Slovak Films 14 – 15).
Od septembra 2011 SFÚ prevádzkuje Kino Lumière so štyrmi kinosálami. Od 17. novembra 2014 boli priestory Kina Lumière uzatvorené z dôvodu kompletnej výmeny elektrických rozvodov a vzduchotechniky a príprav sprevádzkovania kinosály K4, prevádzka kina bola obnovená postupne, 28. januára 2015 sa sprístupnili kinosály K1 a K2, 20. februára 2015 kinosály K3 a K4. Tri kinosály sú digitalizované technológiou D-cinema (209-miestna K1 od roku 2013, 87-miestna K2 od roku 2014 a 49-miestna K4 od roku 2015). Kinosála K3 pod názvom Filmotéka – Študijná sála SFÚ má 48 miest, premieta najmä archívne zahraničné a slovenské filmy a projekcie v nej sa realizujú prevažne z 35 mm kópií. V roku 2015 prišlo do kina 80 567 divákov, čo je o 22 percent viac ako v predchádzajúcom roku.

Súčasťou SFÚ je jediná špecializovaná filmová knižnica na Slovensku (13 439 knižných jednotiek, 207 CD nosičov, 1 927 scenárov a 2 254 archivovaných periodí) a mediatéka (23 463 filmov, z toho 2 359 slovenských).

Edične oddelenie SFÚ vydáva filmový mesačník Film.sk, a v spolupráci s ASFK filmologický časopis Kino-Ikon, ktorý je od roku 2014 odborným recenzovaným časopisom. V roku 2015 vydal SFÚ tri publikácie: eseje Film ako voľný verš  režiséra a pedagóga Eduarda Grečnera (v spolupráci s Akadémiou umení v Banskej Bystrici), kritické reflexie  Pavla Branka Úskalia a slasti jazyka (Milanium v spolupráci so SFÚ) a Ivan Stadtrucker: Dejiny slovenskej televízie (Perfekt v spolupráci so SFÚ). Počas roka pokračovali aj práce na príprave doplneného a aktualizovaného vydania Dejín slovenskej kinematografie Václava Maceka a Jeleny Paštékovej. Vydanie prvého zväzku (obdobie 1896 – 1969) v spolupráci s občianskym združení FOTOFO je naplánované na leto 2016.

V oblasti DVD produkcie vyšlo v edičnom oddelení SFÚ 8 reedícií DVD nosičov, všetky filmy mali digitálne remastrovaný obraz aj zvuk. Viac informácií o nich nájdete v kapitole Videodistribúcia.

Predajňa SFÚ Klapka.sk ponúka široký sortiment filmologickej literatúry, CD a DVD nosičov a ďalších filmových materiálov. Spolu bolo v roku 2015 predaných 1 199 publikácií a 7 016 DVD nosičov (v roku 2014 to bolo 1 424 publikácií a 3 032 DVD).

SFÚ pokračuje v uzatváraní zmlúv na predaj televíznych vysielacích práv. V roku 2015 nadobudli účinnosť licenčné zmluvy s televíziou Markíza, RTVS, TA3, Českou televíziou a televíziou CS Film, celkovo k 73 filmom a 209 týždenníkom Týždeň vo filme.

SFÚ každoročne participuje aj na výrobe nových slovenských filmov, a to vstupom do koprodukčných projektov. Ako koprodukčný partner zvyčajne poskytuje archívne filmové materiály.

Slovenské filmy archivované v SFÚ predstavovali k 31. decembru 2015 spolu celkovú metráž 3 692 586 metrov (dĺžka jednotlivých diel a fragmentov vyjadrená v metroch filmového materiálu). Celková metráž všetkých druhov filmových materiálov k slovenským dielam, archivovaných v zbierkach a fondoch SFÚ, predstavuje spolu 19 565 190  metrov filmového materiálu.

Počet štátov: 37 (42 v roku 2014)

K najžiadanejším patrili filmy Koza Ivana Ostrochovského, Deti (SK, 2014, r. Jaro Vojtek), Kandidát (SK, 2013, r. Jonáš Karásek), česko-slovenský film Fair play (CZ/SK, 2014, r. Andrea Sedláčková, dokument Comeback (SK, 2014, r. Miro Remo) a krátky animovaný film Fongopolis (SK, 2014, r. Joanna Kożuch). Z archívnych fondov SFÚ mal najviac projekcií doma i v zahraničí digitalizovaný a reštaurovaný film Kým sa skončí táto noc (CS, 1965, r. Peter Solan).

 

TELEVÍZIA

V roku 2015 sa opäť znížil podiel sledovanosti slovenských vysielateľov: Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) so svojimi dvoma kanálmi (Jednotka a Dvojka) a súkromné televízie TV Markíza, DOMA, DAJTO, TV JOJ, Plus, WAU a TA3 mali už len 66,6% podiel počas celého dňa (68,0 % v roku 2014, 69,7 % v roku 2013, 71,3 % v roku 2012, 72,7 % v roku 2011, 74,2 % v roku 2010, 86,3 % v roku 2009) a 75,0 % v prime time (75,3% v roku 2014, 77,0 % v roku 2013, 78,3 % v roku 2012, 78,9 % v roku 2011, 79,7 % v roku 2010, 87,8 % v roku 2009).

Počas roka 2015 bolo na Slovensku podľa Rady pre vysielanie a retransmisiu (www.rvr.sk) v platnosti 213 licencií na televízne vysielanie, z toho 14 na multiregionálne vysielanie (ktoré môže prijímať viac ako 30 % a menej ako 80 % obyvateľov), 16 licencií na regionálne vysielanie (ktoré pokrýva územie väčšie, ako je katastrálne územie obce, a ktoré môže prijímať menej ako 30 % obyvateľov), 45 licencií na lokálne vysielanie, ktorého príjem sa zvyčajne geograficky obmedzuje na obec a oblasť príjmu nepresahuje viac ako 100 000 obyvateľov, a ak ide o mesto, viac ako 200 000 obyvateľov a 138 licencií na digitálne televízne vysielanie.

Registrovaných bolo aj 171 držiteľov registrácie retransmisie, z toho 146 na prevádzkovanie retransmisie v káblových distribučných sieťach (KDS, IPTV), 13 systémom MMDS, 1 systémom MVDS, 1 prostredníctvom GSM a UMTS a 10 prostredníctvom vysielačov DVB-T.

Vedúcu pozíciu v sledovanosti na Slovensku si aj v roku 2015 udržala TV Markíza s 21,41 % podielom na trhu po celý deň (23,0 % v roku 2014) a 25,59 % v prime time (27,9 % v roku 2014). TV JOJ bola opäť druhá, a jej sledovanosť v roku 2015 stúpla počas celého dňa z 15,6 % v roku 2014 na 16,15 % a v prime time z 19,1 % na 21,56%. Tretia bola Jednotka (1. kanál RTVS), ktorej sledovanosť stúpla počas celého dňa z 9,7 % na 10,19 % a i v prime time stúpla z 11,7 % na 12,36 %.

Verejnoprávna RTVS je jediným vysielateľom na základe zákona. Jej poslaním je poskytovanie verejnej služby v oblasti vysielania. V roku 2015 vysielala na kanáloch Jednotka a Dvojka. Jednotka - základom jej programovej služby boli v roku 2015 kinematografické diela, seriálová tvorba zahraničnej a domácej proveniencie, zábava, ale i šport. Dvojka – jej vysielanie bolo zamerané na menšinového náročného diváka a špecifické cieľové skupiny, na regióny Slovenska a na národnostné menšiny.
Najvyššiu sledovanosť na Jednotke mal zápas MS v hokeji 2015 Bielorusko - Slovensko (rating 29,73 %) a na Dvojke MS v hokeji do 20 rokov Slovensko – Švédsko (11,97 %).

RTVS bol koproducentom siedmich hraných - Domácí péče (CZ/SK, 2015, r. Slávek Horák), Eva Nová (SK, 2015, r. Marko Škop), Johankino tajomstvo (SK/CZ, 2015, r. Juraj Nvota), Koza (SK, 2015, r. Ivan Ostrochovský), Sedem zhavranelých bratov (SK/CZ, 2015, r. Alice Nellis), Vojtech (SK, 2015, r. Viktor Csudai), Wilsonov (SK/CZ, 2015, r. Tomáš Mašín) a piatich dokumentárnych - Čakáreň (SK, 2015, r,. Palo Korec), Farby piesku (SK/CZ, 2015, r. Ladislav Kaboš), Kupónová privatizácia (CZ/SK, 2015, r. Martin Kohout), Posledný portrét (GB/SK, 2015, r. Katya Krausova), Suri (SK, 2015, r. Pavol Barabáš) dlhometrážnych filmov pre kiná vyrobených v roku 2015.

S Českou televíziou koprodukovala českú vianočnú rozprávku Svätojánsky venček (CZ/SK, 2015, r. Jiří Strach),

V rámci vlastnej dramatickej tvorby vyrobila napríklad 16 častí seriálu Doktor Martin (SK/CZ, 2015, r. Petr Zahrádka) s Miroslavom Donutilom v hlavnej úlohe v koprodukcii s Českou televíziou a spoločnosť Maya vyrobila pre RTVS 33 dielov seriálu Pravdivé príbehy s Katkou Brychtovou (SK, 2013-2015, r. Lukáš Zednikovič). V roku 2015 RTVS odvysielala 13 častí prvej série Tajné životy (SK, 2014, r. Ján Sebechlebský), ktorá bola v rámci cien OTO nominovaná v kategórii Seriál roka. Vzniklo i niekoľko detských programov, napr. Daj si čas (SK, r. Martin Kákoš) - 30 častí, Fidlibum (SK, r. Ivan Hansman) - 22 častí, Fidlibumove rozprávky (SK, r. Ivan Hansman) - 22 častí, Stoj! Pozor! Choď! - 12 častí, Trpaslíci (SK, r. Vladimír Kriško, Lukáš Kodoň, Andrea Horečná) - 30 častí, Zázračný ateliér (SK, r. Diana Novotná) - 44 častí.
V oblasti animovanej tvorby vznikli dva diely večerníčkového seriálu Mimi & Líza (SK, 2012-2015, r. Katarína Kerekesová) - Bublinkový vesmír a Neposlušné písmenká a 7 dielov seriálu Mať tak o koliesko viac! (SK, 2002-2015, r. Ivan Popovič, Dávid Popovič) - Polaroid, DDT, Hračka, Holiaci strojček, Robot, Beatles, Verne v koprodukcii s MY STUDIO.

V oblasti dokumentárnej tvorby v roku 2015 RTVS vyrobila alebo koprodukovala okrem spomínaných piatich dlhometrážnych filmov pre kiná i dva dlhometrážne televízne dokumenty – EXKURZIA - História súčasnosti (SK/CZ, 2015, r. Jan Gogola) v koprodukcii s Petrom Kerekesom, Českou televíziou a Hypermarket filmom a Garda (SK, 2015, r. Ivan Ostrochovský) v koprodukcii s Punkchart films, endorfilmom a SFÚ a niekoľko stredometrážnych titulov. Boli medzi nimi i True Štúr (SK, 2015, r. Michal Baláž) v koprodukcii s Crazy Company, Taktici, večne živí (SK, 2015, r. Dobroslav Šiška) s Playwork production, List od Karla Čapka (CZ/SK, r. Ondřej Kepka), 10-dielny dokumentárny cyklus o Slovákoch, ktorí počas druhej svetovej vojny pomáhali Židom zachrániť sa pred holokaustom Spravodliví medzi národmi (SK, 2015, r. Jaro Vojtek), deväť nových častí zo série GEN.SK a tri epizódy zo seriálu Zlatá lýra (SK, 2015, r. Peter Hledík) s Trigon Production, pokračovanie cyklu portrétov žien, ktoré sa ako „prvé“ presadili v rôznych oblastiach života - PRVÁ: Ľudmila Pajdušáková (SK, 2015, r. Lenka Moravčíková-Chovanec), PRVÁ: Zora Jesenská (SK, 2015, r. Róbert Šveda) s HITCHHIKER Cinema a SFÚ, 11-dielny seriál o vzostupe a páde mafie na Slovensku Mafiáni (SK,, 2015, r. Tibor Szilvási), 16-dielny program vydávajúci sa po stopách zaujímavých Slovákov žijúcich v zahraničí Cestou necestou (SK, 2015, r. Tibor Patay), tri časti cyklu Hudobníci – Martin Burlas (SK. 2015, r. Marek Šulík), Vladimír Godár (SK, 2015, r. Martin Šulík), Juraj Hatrik (SK, 2015, r. Juraj Lehotský) so sentimentalfilmom, či 5 častí cyklu Dielo z depozitára (SK, 2014-2015, r. G. Komora, Peter Gerža).

Koncom roka 2015 odvysielala RTVS 15 častí 4. série úspešnej súťažno-zábavnej a vedomostnej šou Milujem Slovensko (SK, 2013-2015).

TV Markíza bola i v roku 2015 lídrom na trhu. V jej programe mali najväčšie zastúpenie dramatické programy, zábava a publicistika. K divácky úspešným programom z pôvodnej tvorby patrili seriály Horná Dolná (SK, 2015, r. Tomáš Jančo) vysielaný od 6. 1. 2015, Búrlivé víno (SK, 2013-2014, r. Matúš Libovič, Braňo Mišík), či Rodinné prípady (SK, 2012-2015, r. Viktor Csudai, Peter Magát, Vlado Balko, Milo Kráľ, Adriana Totiková, Gejza Dezorz, Miloš Volný) zobrazujúce krízové okamihy bežných ľudí, ktorí musia riešiť zásadné zlomové životné situácie a problémy. Všetky tri boli v rámci cien OTO nominované v kategórii Seriál roka.
Hudobná zábavná Chart Show, vysielaná od 8. 11. 2014 s podtitulom „Adela Banášová uvádza rebríček najväčších česko-slovenských hitov“, sa stala programom roka 2015.
Najsledovanejším programom TV Markíza v roku 2015 bol 5. diel seriálu Horná Dolná (20,34%).

DOMA - je televízny kanál vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o. profilovaný pre ženského diváka. Vysiela od 31. augusta 2009. V jeho programe boli najmä dramatické programy, ale zastúpenie mali i zábavné programy a publicistika. Jeho sledovanosť v roku 2015 bola 5,15% počas celého dňa a 4,24% v prime time. Najvyššiu sledovanosť mal film Život a smrť Ježiša Krista (Killing Jesus, US, 2015, r Christopher Menaul) (5,21 %).

DAJTO – je tretí kanál vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o. Ponúka filmy, seriály a relácie pre mužských divákov. Jeho vysielanie sa začalo 20. augusta 2012.
Jeho sledovanosť v roku 2015 bola 3,39% počas celého dňa a 3,19% v prime time. Najsledovanejším programom roku bol priateľský futbalový zápas Slovensko – Česká republika (9,34 %).

TV JOJ si v roku 2015 udržala svoju pozíciu dvojky na trhu. V jej vysielaní boli dominantné dramatické programy, ktoré dopĺňali spravodajské, publicistické a zábavné programy.
V roku 2015 JOJ Group realizovala svoje plány v multikanálovej stratégii a v krátkom časovom slede pripravila vysielanie troch nových staníc. Od začiatku roka 2015 vysielala nová detská stanica RiK, 1. júna predstavila s obchodným partnerom Slovak Telekom spoločný koncept televízie Ťuki TV a 1. júna sa začalo i vysielanie novej filmovej stanice JOJ Cinema.

K osvedčeným pôvodným seriálom patrili Panelák (SK, 2008-2015, r. Tomáš Jančo, Marián Tutoky, Miloslav Volný, Andrea Horečná) – v júni 2015 bola odvysielaná posledná časť, reality seriál Súdna sieň (SK, 2008-2016), či seriál Divoké kone (SK, 2014-2015, r. Braňo Mišík, Ivan Predmerský) vysielaný od 5. 1. 2015. Panelák i Divoké kone boli v rámci cien OTO nominované v kategórii Seriál roka.
Sledovanosť TV JOJ v roku 2015 bola 16,15% počas celého dňa a 21,56% v prime time.
Najsledovanejšou reláciou roku bolo Najlepšie počasie vysielané 25. 10. 2015 (15,81 %).

Plus – je televízny kanál, ktorý od 5. októbra 2008 prevádzkuje JOJ – MAC TV s.r.o. Je monotypovou programovou službou so zameraním na vysielanie dramatických programov.
Jeho sledovanosť v roku 2015 bola 3.68% počas celého dňa a 3,54% v prime time. Najväčšiu sledovanosť (3,71%) mal v roku 2015 film Beštia (Belly of the Beast, CA/HK, 2003, r. Siu-Tung Ching).

WAU - tretí kanál zo skupiny JOJ cielený na mladšie ženské publikum začal vysielať 15. apríla 2013.
Jeho sledovanosť v roku 2015 bola 1,83% počas celého dňa a 1,48% v prime time.
Najvyššiu sledovanosť mala 14. epizóda 9. série seriálu C.S.I.: Kriminálka Miami s názvom Ukameňovaná (US, 2002 – 2,16%).

Senzi – štvrtý kanál skupiny JOJ, hudobná stanica primárne určená staršej časti obyvateľstva, vysiela prevažne šlágre a repete hity. Začala vysielať 1. septembra 2013. Údaje o sledovanosti nie sú dostupné.

RiK – piaty kanál skupiny JOJ začal vysielať 1.1. 2015. Je to prvá detská stanica v slovenskom jazyku (doteraz boli len v češtine). Údaje o sledovanosti nie sú dostupné.

Ťuki TV – šiesty kanál zo skupiny JOJ je nová slovenská televízia pre deti. Stojí za ňou skupina JOJ a Slovak Telekom, ktorý ju zaradil do Magio káblovky a na satelit. Je určená deťom od 4 do 8 rokov, sekundárne deťom od 3 do 10 rokov a ich rodičom. Od 1. júna 2015 vysiela nonstop rozprávky a detské relácie v slovenčine. Údaje o sledovanosti nie sú dostupné.

JOJ CINEMA – siedmy kanál skupiny JOJ začal vysielať 1. júna 2015. Stanica vysiela filmy na základe českej licencie, akvizičný obsah stanice je právne vysporiadaný pre územie Českej aj Slovenskej republiky. Údaje o sledovanosti nie sú dostupné.

TA3 je spravodajská televízia, ktorá ponúka divákom komplexný spravodajský a informačný servis o dianí doma i v zahraničí. Jej signál je na Slovensku šírený prostredníctvom väčšiny káblových rozvodov a prostredníctvom satelitu pokrýva celé územie. V spolupráci so SFÚ pokračovala TA3 vo vysielaní historického spravodajstva Týždeň vo filme.
Jej sledovanosť v roku 2015 bola 1,83% počas celého dňa a 0,88% v prime time Najsledovanejšia bola relácia Bez komentára 19. 4. 2015 (3,55 %).

Televízne digitálne pozemské vysielanie (DVB-T) na území Slovenskej republiky sa začalo v roku 2004. V roku 2015 bol obsah jednotlivých multiplexov nasledujúci - Multiplex 1: WAU, DAJTO, Senzi a TV8, Multiplex 2: TV JOJ, Plus, TV Markíza, DOMA, TA3, Multiplex 3 (verejnoprávny): Jednotka, Jednotka HD, Dvojka a 9 rozhlasových staníc RTVS. V Multiplexe 4 (Plustelka) sú televízne programy (platená ponuka): ČT 1, ČT 2, JOJ CINEMA, Sport 2, Eurosport 1, Eurosport 2, Film+, Nickelodeon, VH1, Viasat Explore, Viasat History, Viasat Nature a RiK.

Z 11. ročníku súťaže Novinárska cena 2015 si v kategórii elektronických médií odniesli ocenenia: Peter Kravčák a Roman Šimulčík z TV Ružomberok Cenu za najlepší regionálne odvysielaný príspevok za sériu reportáží Komunálne voľby, Barbora Demešová Cenu za najlepší analyticko-investigatívny príspevok v elektronických médiách za Kauzu CT, TV Markíza a za tento príspevok získala i cenu Zastavme korupciu. Pavol Fejér získal Cenu za najlepšiu reportáž v elektronických médiách za Zaslúžená, RTVS.

Na 21. medzinárodnom festivale lokálnych televízií Zlatý žobrák v Košiciach (17.-20. 6. 2015) získali:
Grand Prix Zlatý žobrák 2015 primátora mesta Košice pre lokálnu televíziu – Kde patríš (Where You Belong, BY/PL, 2015, r. Andrei Kutsila)
Grand Prix Zlatý žobrák 2015 Zastúpenia EK na Slovensku pre produkčnú spoločnosť – Dospelí (Casitas, ES, 2014, r. Javier Marco)
Grand Prix Zlatý žobrák 2015 Nadácie City TV pre mladého autora – Svätenie (SK, 2014, r. Peter Gábor)
Cena Rady pre vysielanie a retransmisiu - Baro Mariben (SK, 2014, r. Paula Ďurinová)

V marci 2016 boli odovzdané divácke a odborné ceny OTO (Osobnosť televíznej obrazovky) 2015. Získali ich Patrik Herman - osobnosť TV publicistiky, Adriana Kmotríková – moderátor/ka TV spravodajstva, Jozef Kubányi - redaktor/ka TV spravodajstva, Marcel Merčiak – komentátor/ka TV športu, Marcel Merčiak - moderátor/kat TV športu, Adela Banášová – moderátor/ka TV programov, Daniel Heriban – herec, Zuzana Šebová – herečka, Milujem Slovensko– zábavný program, Horná Dolná – seriál roka, Chart show - program roka, Michal Kubovčík - Cena týždenníka Život, Adam Ďurica – spevák roka, Kristína – speváčka roka, Fragile - hudobná skupina, Emil Horváth– sieň slávy. Absolútnym OTO-m sa opäť stala Adela Banášová.

Zo zahraničných televízií uvádza najviac slovenských dlhometrážnych filmov, televíznych filmov, seriálov a krátkych animovaných filmov stanica CS Film, ktorá je dostupná prostredníctvom káblových rozvodov a satelitu i na Slovensku a od roku 2005 má pondelky venované len slovenskej tvorbe.