Polednice

Polednice7 resizeNový český horor v našich kinách, Polednice, vznikol veľmi, veľmi, veľmi voľne na motívy balady Polednice Karla Jaromíra Erbena a je štvrtou baladou v slávnej zbierke Kytice. Polednice je celovečerným debutom 26 - ročného Jiřího Sádeka.

Má za sebou niekoľko študentských filmov so stopážou od 8 do 18 minút. Smerodatnejšie pre rozhľadenejšieho diváka a znalca súčasnej nezávislej českej tvorby však bude meno scenáristu filmu, Michala Samira. Ten totiž pred Polednice12 resizedvoma rokmi zaujal netradičným, na (zdanlivo) jeden záber nakrúteným filmom Hany. Podľa môjho názoru sa mu podarilo elegantne skĺbiť netradičnú, do dnešných dní stále originálnu formu, so silou posolstva. Polednice môžeme taktiež smelo nazvať experimentom. Ako z pohľadu aktualizácie predlohy, tak spracovania. Práve pochopenie použitia zvolenej filmovej reči, vyjadrovania obrazom, je kľúčom nielen k pochopeniu diela, ale vôbec k jeho akceptovaniu.

Balade Polednice sa dostalo, ako všetci vieme, takmer doslovného a extrémne štylizovaného filmového prepisu v rámci poviedkového filmu Kytice pod režijnou taktovkou F. A. Brabca už v roku 2000. Preto nebol dôvod, aby sa história opakovala a jednoduchému príbehu, odohrávajúcemu sa počas Polednice3 resizepár okamihov behom poludnia jedného dňa, bolo pridaným zopár dejových motívov k dosiahnutiu celovečernej stopáže. Všetko sa muselo takpovediac prekopať. Samirov scenár nám ukazuje Elišku, ženu okolo štyridsiatky, ako prichádza so svojou dcérkou po rokoch do rodnej dediny svojho muža. Rýchlo si skladáme so sujetu tragickú históriu rodiny. Eliška a jej dcérka sa postupne zoznamujú s obyvateľmi dediny. Začínajú sa medzi nimi odvíjať komplikované vzťahy a z niektorých postáv pôjde strach. Všetko má svoju príčinu a Eliška sa postupne dozvedá viac, akoby chcela. Miestne prostredie, nie príliš vhodné pre mladé rozpadnuté rodiny a sužované nepríjemnou horúčavou, začína "účinkovať" na psychiku hlavnej hrdinky.

Polednice resizePolednice rozhodne nepatrí medzi tzv. dejové filmy. Vpred sa dostávame prostredníctvom vývinu vzťahov Elišky a jej nového okolia, spoznávaním charakterov postáv a nepríjemným hrabaním sa v minulosti. Ale pozor, práve tieto zdanlivé, nedramatické maličkosti, priamo nesúvisiace s Eliškiným životom, pomáhajú chápať, o čo režisérovi so scenáristom išlo. Postavy by sme mohli ľahko zaradiť ako typy, ale to by bolo v tomto prípade príliš diletantské. Rozloženie charakterov naprieč dedinou má svoj zmysel, vyplývajúci práve z aktualizácie pôvodnej látky do súčasného sveta.

Polednice4 resizeFilm je však uvádzaný do distribúcie ako horor. Určite nie klasický, ale spĺňa základnú požiadavku žánru na ohrozenie nadprirodzenou silou. Obsahuje dostatočné množstvo ľakačiek, aby sme nedostali zámienku o tomto zaradení pochybovať. Čo na tom, že vo svojom jadre je film drámou. Vzhľadom na dosiaľ spomínané postrehy však strašidelné scény nevyvolávajú v divákovi tú pravú potrebu zistiť, kto, a či vôbec, usiluje o život dieťaťa. Áno, my vieme, že je to Polednice. Ale kto je v skutočnosti Polednice? Krátka predloha nám, samozrejme, pri filme, odohrávajúcom sa v súčasnosti, nepomôže.   

Polednice6 resizeAko som spomínal v úvode, Sádek sa snaží mnohé vyjadriť pomocou obrazu. "Predvádza" tak na plátne sériu obrazových prirovnaní, metafor a symbolov. Tie majú podobu po prvé farebnej štylizácie, často vychádzajúcej z kontrastu žltej a červenej farby, alebo svetla a tmy. Tým občas pripomenie Shyamalanovu Osadu (2004), taktiež skrývajúcu sa vzťahovú drámu v hororovom kabáte. Po druhé tu sú prítomné rôzne prvky mizanscény, nesúce v sebe významy ďaleko presahujúce svoj utilitárny význam. Zámer je jednoznačný, vyjadriť vnútorné stavy Elišky v rôznych fázach deja. Osobne u mňa víťazí záverečný záber filmu, akýsi režisérov protiargument voči skeptickým divákom, považujúcim záver za rýchlo uťatý a nedostatočne vypointovaný. Myslím si, že všetko dostane svoj význam.

Polednice11 resizePolednice ako voľná adaptácia má jednu veľkú výhodu oproti väčšine filmových adaptácií, často veľmi rozsiahlych knižných predlôh. Erbenova balada má totiž doslova zopár veršov a prečítate ju za moment. Je v nej niekoľko motívov, ktoré Sádek vo svojom diele použil, často umne pretvoril a niekedy im dal až kontrapunktický význam. Znalosť predlohy je jednoznačne výhodou, a to som zástanca pravidla, že film musí fungovať sám o sebe a nevyžadovať komparáciu s knihou.

Napriek všetkým pozitívam mám s Polednicí jeden závažný problém. Akoby jej stále niečo chýbalo, a to na všetkých Polednice10 resizeúrovniach. S plíživou atmosférou sa dalo pracovať precíznejšie a obrazy všadeprítomnej horúčavy mohli byť dusivejšie a sugestívnejšie. Filmu by neuškodila jedna, dve  dejové pod zápletky navyše a pôsobí tak možno trochu bez šťavy. Výsledný tvar filmu pôsobí dojmom, že sa niekedy vystrihlo viac, ako bolo potrebné. S tým súvisí (zrejme pravdivá) historka o "záverečnom strihu" Českej televízie. Tomuto kroku príliš nerozumiem. Chceli urobiť film dostupnejší širším masám? Potenciál byť úspešným, komerčným filmom, artovými prostriedkami komunikujúca Polednice nemá a ani nikdy mať nechcela. Svoje publikum si nájde už len tým, že "hviezdny status" u našich západných susedov myslím si dostatočne funguje a Geislerová spoločne s Erbenom do kina divákov pritiahnu.

Polednice9 resizePolednice (The Noonday Witch) Česká republika, 2016)
Dĺžka: 90 minút
Réžia: JIří Sádek
Scenár: Michal Samir
Kamera: Alexander Šurkala
Strih: Michal Lánský
Hudba: Ben Corrigan
Hrajú: Aňa Geislerová, Karolína Lipowská, Daniela Kolářová, Zdeněk Mucha, Jiří Štrébl, Marie Ludvíková, Tomáš Bambušek, Halka Třešňáková a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 5. mája 2016
Foto: Continental film

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.