Známa francúzska herečka, hviezda romantických snímok Pred súmrakom a Pred úsvitom účinkovala v dielach Bertranda Taverniera, Carlosa Sauru, Krzysztofa Kieslowského, Jima Jarmuscha i Lasse Hallströma. Ako režisérka sa uplatňuje od roku 1995 a Grófka je tretí celovečerný hraný film v jej réžii. Sama preň napísala scenár, skomponovala hudbu a stvárnila titulnú postavu – Alžbetu Báthory. Podľa prvých informácií mal mať film premiéru už roku 2006 a mali v ňom hrať i Ethan Hawke a Radha Mitchell.
Vo francúzsko-nemeckej koprodukcii napokon hrá Juraja Thurza William Hurt, jeho syna Štefana nemecká hviezda Daniel Brühl (partner Julie Delpy z filmu 2 dni v Paríži, ktorý tiež sama režírovala) a vedmu Darvuliu čoraz známejšia Rumunka Anamaria Marinca. Odhadovaný rozpočet filmu je 8,5 milióna dolárov.
„Téma ma lákala už dávno. Mám rada mýty a môj film je viac antická dráma ako horor. Alžbeta Bathory je blízka nášmu folklóru: krvilačná zlá panovníčka, túžiaca po večnej kráse. Zrkadlo. Snehulienka. Lenže mňa zaujala najmä ako žena,“ priznala na stretnutí s novinármi v Berlíne Julia Delpy. „Zámerne som nechala bez povšimnutia nové historické práce či umelecké diela. Nechcela som sa nimi nechať ovplyvniť. Vychádzala som z povestí, legiend a diel vytvorených v minulosti, najmä v 19. storočí. Prirodzene, snažila som sa zachovať historický rámec, politickú situáciu, východiská, postavy. Nakrúcali sme na lokalitách v Nemecku, obdobu Čachtického hradu sme našli v južnom Sasku a čo sa týka kostýmov, priznávam, že som chcela, aby boli viac škandinávske ako uhorské, lebo sa mi zdajú pochmúrnejšie. Ale to hlavné – príbeh – je moja vlastná fikcia. A možno mi trochu pomohol markíz de Sade.“
Skutočne, Bátoryčka Julie Delpy je vzdelaná kultivovaná a mocná žena, ktorá po smrti manžela podľahne nešťastnej láske k Štefanovi Thurzovi. Týra sa, spôsobuje si rezné rany, v úsilí vzdorovať veku vraždí pre krv mladé panny a neodolá zvodom démonického masochistického grófa Dominica Vizaknu (Sebastian Blomberg), vo vzťahu s ktorým vystupuje ako sadistická domina!
„Nemyslím si, že som grófku vykreslila feministicky,“ spresnila režisérka. „Neverím na feminizmus – ak zaň považujeme myšlienku, že svet by bol lepším miestom, keby mu vládli ženy. Chcela som však ukázať, že všetci, muži i ženy, máme jedno spoločné: každý sme iný. Každý sme individualitou, osobnosťou, každý máme svoje temné stránky. Berte tento film ako moju temnú stránku.“
Príbeh sa začína i končí rozprávaním Štefana Thurza pri grófkinom hrobe. V závere spochybňuje jej zločiny a označuje ich za konšpiráciu svojho otca, ktorý chcel prekaziť synovu lásku a otupiť Alžbetinu moc.
Francúzsko-nemecká snímka si z reálií ťažkú hlavu nerobí. Rozpaky vyvoláva šľachtic s bizarným menom Vizakna, čo je uhorský názov sedmohradských kúpeľov Ocna Sibiului (nemecky Salzburg) a do filmu sa podistým hodil pre geografickú blízkosť so sídlom grófa Vlada Tepesa, známejšieho pod prezývkou Dracula.
Celý francúzsko-nemecký film s medzinárodným obsadením je v kostrbatej angličtine plnej chýb. Čachtice tu znejú ako „Kótiče“, gróf Nádasdy sa zmenil na „Nádasky“ a „Bekau“ nie je nič iné, ako starý známy Beckov. Pod mnohé sa podpísal aj minimálny rozpočet, takže snímka je komorná i tam, kde sa žiadajú masové scény a napríklad svorky krvilačných vlkov, konzumujúcich zvyšky Bátoryčkyných obetí, predstavujú dvaja rozpačití psíci.
Hoci diváci počas premiéry reagovali na viaceré slabšie a nevydarené momenty smiechom, na záver ocenili 94-minútovú snímku potleskom.