Yes Day
Značne nepriaznivé hodnotenie, ktoré sa komédii Yes Day od kritiky dostalo (napríklad na Rottentomatoes, webovej stránke, zhromažďujúcej filmové recenzie, sa skóre pohybovalo na úrovni necelých 50 percent), má zrejme širší dôvod, lebo príbeh je zaujímavý, herecké obsadenie dospelých i deti tiež. Allison (Jennifer Garner) a Carlos (Edgar Ramírez) Torrésovci, Nando (Julian Lerner) a Ellie (Everly Carganilla) hrajú jednoducho skvele. Nad trojicou detí, patrí k nim aj staršia Katie (Jenna Ortega), stojí Allison v starostlivej, ale prísnej pozícii.
Keď je však v školskom videu syna Nanda zobrazená v úlohe diktátora vedľa Mussoliniho a Stalina, vie, že čosi nie je v poriadku. Školský poradca im odporučí takzvaný „yes day“, deň, počas ktorého rodičia nesmú povedať nie. Hra má svoje pravidlá, áno a nie sa nemôžu vzťahovať k budúcnosti, takže snaha vytĺcť z rodičov napríklad psa, vyjsť nemôže.
Deti zostavia zábavný denný itinerár a „ánodeň“ sa začína obliekaním rodičov. Všetky tri sa musia zhodnúť, že takto im to pristane a oba kostýmy, v ktorých nakoniec skončia, rozhodne decentné nie sú. Pokračujú raňajkami v kórejskej reštaurácii, vražednou zmrzlinovou bombou. Keď ju rodina dokáže celú zjesť za tridsať minút, je zdarma. Inak za 40 dolárov. V zničujúcom finiši sa obetuje otec, dorazí bombu a hneď sa odoberie na toaletu. Kritický obsah však nesmie vyvrátiť, môže sa ho zbaviť len inými cestami, čo sa podľa pozornej referencie jedného z divákov podarí, a tak je konzumácia bezplatná. Nasleduje ďalšia prekvapujúca rodinná akcia. Na ihrisku sa zhromaždili družstvá, ktoré majú podľa Nandovho scenára súťažiť o vlajku súpera. Účastníkov navnadili tým, že im prezradili účasť castingovej manažérky, obsadzujúcej úlohu do nejakého populárneho programu. Súperi sa odrovnávajú farebnými balónikmi a víťazkou, ktorá ukoristila všetky tri vlajky, je Allison v poriadnej bojovnej nálade. Nekontrolovane prepuká v boji o ružovú gorilu na strelnici. Spor skončí na policajnej stanici. Zlatým klincom večera má byť koncert slávnej HER. Chce ísť naň Katie s kamarátkami v presvedčení, že jej mladší súrodenci splnia svoj sľub a nevystroja na domácej party nič nedovolené, čo je v prípade Nanda, nadšeného experimentátora s výbušnými chemickými látkami, prehnané očakávanie.
K spomínaným nedostatkom iste patrí predimenzovaná dynamika rozprávania, bez akýchkoľvek uvoľnení, vytvárajúcich priestor pre dojímavé emocionálne medzihry. Pri troche pozornosti sa takou scénou mohlo stať vypadnutie vtáčika z hniezda, ktoré si všimne Ellie. Namiesto dojímavých dialógov v štýle „ET domov“ však nasleduje otcov groteskný pokus vrátiť mláďatko do hniezda. Divoká montáž akčných scén je síce nakrútená s profesionálnym prehľadom, ale pôsobí rýchlym posunom značne bláznivo.
Na európsky, oveľa tradičnejší vkus, sa americké výchovné teórie vyznačujú pozoruhodnou výstrednosťou. Práve odtiaľ v 60. rokoch oslovila svet metóda výchovy „non frustration generation“. Deti sa podľa nej majú vychovávať bez frustrácie, teda bez akýchkoľvek zákazov. V roku 2021, keď vznikol tento film, už z tejto rýchle sa šíriacej výchovnej metódy ostával len jeden deň, uplatňovaný v čase najvyššej núdze.
Pre divadelne a možno aj historicky vzdelaných divákov, ktorí pri tomto druhu filmov s radosťou vypínajú svoje namáhané mozgové centrá, však táto rodinná show, keď deti oblečú rodičov do výstredných kostýmov a vyrazia s nimi do ulíc, má ďalšie zaujímavé roviny. Obrátenie hierarchie a pravidiel bolo obľúbeným karnevalovým zvykom a malo satirický či groteskný charakter. Cieľom paródie bolo v podstate pripomenutie existencie pravidiel ich prevrátením a nastolením dočasnej rovnosti. Táto forma pôvodne ľudovej zábavy, tradovanej od čias antiky v takzvaných saturnáliach, spĺňala rolu povolených prehreškov. Jej zmyslom bolo uvoľnenie, ventilácia napätia a v istom zmysle i zmena vzťahov a charakteru spoločenských väzieb. Tento film asi bude slabým impulzom k tomu, aby diváci siahli po vzácnej knihe Michaila Bachtina François Rabelais a ľudová kultúra stredoveku a renesancie, ale čo keď predsa? Možno to mohli urobiť aj scenáristi, iste by našli hromadu inšpirácie, ako dostať tento v podstate priemerný film na vyšší level.
Teror slovíčka áno má vo filme už nejakú tradíciu, film Yes Man (2008) s Jimom Carrey bol nakrútený podľa rovnomenného biografického románu britského humoristu a komika Dannyho Wallacea z roku 2005. Ďalšie recyklované „yes“ verzie so ženskou hrdinkou asi nedajú na seba dlho čakať. A ešte jeden detail, ide o jazykovú variabilitu postáv, otec Carlos je hispánskeho pôvodu, a preto často na deti hovorí po španielsky, ony mu španielsky odpovedajú. Tento jazyk je vo viacerých amerických filmoch a seriáloch už plne domestifikovaný, ako prirodzená komunikačná rovina. Takúto výsadu nemá žiadny iný jazyk, ani francúzština, ani čínština, alebo arabčina. Postavy, ktoré hovoria týmito jazykmi majú punc cudzincov, prisťahovalcov, gastarbeitrov. Keď hovoria po španielsky, vôbec nie je nutné nejako osvetľovať ich pôvod. Hollywoodsky film a seriály tak postupne naberajú výrazne globalizovaný charakter, lebo španielčina iste nezostane v takejto pozícii osamotene.
Do tohto širšieho diskurzu patrí i záľudná otázka: Ako bude vyzerať kultúrna mutácia súhlasu v kultúrach, kde „nie“ vlastne neexistuje, respektíve je výrazom neúcty a neslušného správania? V každom prípade zaujímavejšie, ako tento štandardizovaný guláš.
Yes Day, USA, 2021
Dĺžka: 86 minút
Réžia: Miguel Arteta
Predloha: Amy Krouse Rosenthal (kniha)
Scenár: Justin Malten
Kamera: Terry Stacey
Hudba: Michael Andrews
Strih: Jay Deuby
Zvuk: Andrew DeCristofaro
Scénografia: Doug J. Meerdink, Rosemary Brandenburg (set dekoratér)
Kostýmy: Susie DeSanto
Producenti: Jennifer Garner, Lawrence Grey, Daniel Rappaport
Hrajú: Jennifer Garner, Jenna Ortega, Édgar Ramírez, Julian Lerner, Everly Carganilla, June Diane Raphael, Nat Faxon, Fortune Feimster, Ava Allan, Leonardo Nam, Jordan Johnson-Hinds, Megan Stott, Greg Cromer, Jessica Jade Andres, James Kyson, Cass Buggé, Hayden Szeto, Gabi Wilson
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.