S rokmi 2024 - 2025 sme v slovenskom filme svedkami nového reštartu žánru životopisných filmov. Výber hrdinov je zaujímavý, kriminálnik Mikuláš Černák, spevák Karol Duchoň a športovec, krasokorčuliar Ondej Nepela. Epos o Štefánikovi skrachoval, ale snáď bude mať viac šťastia pripravovaný film o Ľudovítovi Štúrovi, ktorý nakrúca režisérka Mariana Čengel Solčanská. Premiéru by mal mať na budúci rok, pri príležitosti 170. výročia obroditeľovej smrti. O ďalšom projekte Gustav a Viera H. režiséra Marka Dobeša sa zatiaľ veľa nevie, ale iste sa do zmieneného žánrového portfolia vojde. Nejdem príliš zabiehať do minulosti, k Jánošíkovi, alebo seriálu o Moricovi Beňovskom, ale kontextuálne súvislosti sa po nejakom čase iste objavia. Prinajmenšom jedna – snaha o hlbší individuálny záber do životov slávnych osobností sa postupne dostáva od historicizmu do intímnejších rovín a medziľudských väzieb.

Režisér a scenárista Gregor Valentovič si zvolil pre film Nepela ako ťažiskové obdobie roky 1972 - 1973, keď sa so zlatou olympijskom medailou zo zimných olympijských hier v Sappore vracia Nepela domov a rozprávanie sa končí Majstrovstvami sveta v Bratislave v roku 1973. Po olympijských hrách chce ukončiť svoju kariéru a odísť do Spojených štátov, kde naň čaká ľadová revue Holiday on Ice. Pracuje tam už jeho dobrá kamarátka, krasokorčuliarka Hanka Mašková. Trénerka Hilda Múdra si oňho robí starosti, má obavy, lebo ho vidí ako zasneného a nepraktického človeka, o ktorého sa musí niekto starať. Býva s rodičmi, jednoduchými ľuďmi. Veľmi jeho kariérnym ambíciám nerozumejú, ale nič to na ich úprimných vzťahoch nemení.

Do plánov na jeho ďalší život zasahujú mocenské záujmy. Komunisti chcú, aby ešte štartoval na Majstrovstvách sveta. Jeho víťazstvo potrebujú na demonštráciu úspechov socialistického športu a sľubujú mu zato povolenie na legálny výjazd. Nepela im neverí a toto rozhodnutie nesie ťažko. Túži po slobode aj kvôli svojej sexuálnej orientácii. Tá už nie je v 70. rokoch v Československu trestná, ale homosexuáli sa pohybujú na okraji spoločnosti a sú silne ostrakizovaní. Do tejto krízy vstupuje i tragická smrť Hanky Maškovej. Zahynula pri autohavárii vo Francúzsku. Disciplinovaný a poslušný 21- ročný mladík, miláčik národa a symbol úspechu, dospieva, túži po živote podľa vlastných predstáv a hľadá cesty k úniku. V závere to ilustruje vydarená scéna, keď víťaz Nepela bruslí na štadióne pred očami tisícov divákov a medzi nimi stojí iný Nepela, v bielej, korálkami vyšívanej košeli s hlbokým dekoltom, darčeku od Hanky Maškovej. Neodvážil sa obliecť si ju na svoje vystúpenie.

Valentovičov debut je nesporne talentovaný, inscenuje tichú drámu slávnej ikony, zrozumiteľne a citlivo. Presne obsadil i jednotlivé herecké party, Josef Trojan v roli Nepelu napĺňa všetky osobnostné i typové súradnice postavy nekonfliktného a pracovitého introverta, do značnej miery submisívneho, citlivého, so silným pocitom povinnosti dokonca aj voči ženám. Keď sa placho pokúša pobozkať Hanku Maškovú (Antonie Formanová), tá ho odradí jednoduchou a poučenou vetou. "To nemusíš.“ Výraznou a naplno odohranou postavou bola aj trenérka Hilda Múdra, ktorej dala Zuzana Mauréry profil nekompromisnej, ale stále ľudskej „mutti“ , vystihujúcej dokonca aj jej typické prešpurácku kultúrnu ingredienciu.

Čo však celému naratívnemu komplexu dosť očividne chýba, je dôraznejší akcent na mocenský tlak, vyvíjaný na zlatého športovca. Komunistickí pohlavári tu vystupujú ako takmer láskaví doporučovatelia, ktorí sa snažia len o legálny a pochopiteľný cieľ, národnú reprezentáciu na domácej pôde a potom dovolia všetko, čo môžu. Ozvučuje to i postava predsedu vlády Petra Colotku (Milan Mikulčík) a dokonca sa tam mihne aj Gustáv Husák (Ján Greššo), v tej dobe generálny tajomník ÚV KSČ. Ide len o taktné defilé takmer neškodných postavičiek. Takmer to v tejto interpretácii vyzerá tak, že šlo len o neprajného jednotlivca, Antonína Himla (Adrian Jastraban) šéfa Československého olympijského výboru. Odhodí masku láskavého súdruha len raz, na sústredení v Taliansku, keď sa Nepela oneskorí na akýsi nástup a on sa zľakne, že nebodaj utiekol a emigroval. Ruská účasť na celom dianí bola dosť nejasná. To bolo asi tak všetko a vlastne nevieme, prečo im Nepela tak nedôveroval. Reál drastickej normalizácie bol iste dramatickejší a metódy, ako ho donútiť k poslušnosti a vlastne aj strachu, menej ohľaduplnejšie. Ako sa o nich presvedčil, prečo im neveril? Táto vrstva v rozprávaní chýba a pri jej dôkladnejšom rozpracovaní by sa iste vysvetlilo viac z ťažko pochopiteľného faktu, že po jeho odchode nastalo ťaživé mlčanie. Viac o Nepelovi v komunistickom Československu nikto nepočul. Konštatuje to len krátka noticka na záver filmu.

Po nástupe ďalšieho filmu o Ondrejovi Nepelovi, podľa dostupných informácií situovaného do zhruba rovnakého obdobia, sa už asi len tak nedostaneme k inscenovaniu procesu totálneho retušovania, zabudnutia a odstránenia najsvetlejších postáv našej histórie ako umenia, tak športu a výpočet by mohol pokračovať. Emigrácia, alebo jednoducho odchod na Západ, bol nenapraviteľným zločinom. Koho mohli, toho odsúdili a na koho nemohli, tomu aspoň uštedrili prísne embargo. Na ideologický boj proti kapitalizmu a všetkého čo s ním súviselo, súdruhovia nezabudli do posledného dychu. S touto obludnou manierou totalitného režimu si veľmi nevieme rady. Zatiaľ jej vykonávatelia vo filmoch defilujú ako takmer identické šablóny aparátčikov bez skutočnej viny. Obete nám idú nesporne lepšie. Určite to o niečom svedčí, ale o tom možno pri ďalšom osude víťazov, zapudených režimom.

Nepela, Slovensko, Česko, 2025
Dĺžka: 114 minút
Réžia: Gregor Valentovič
Scenár: Gregor Valentovič
Kamera: Adam Suzin
Hudba: Maria Komasa-Łazarkiewicz, Antoni Komasa-Łazarkiewicz
Strih: Roman Kelemen
Zvuk: Samuel Škubla
Scénografia: Dorota Volfová, Brigita Teplanová
Kostýmy: Helena Tavelová
Produkcia: Ivan Ostrochovský, Albert Malinovský, Katarína Tomková, Rudolf Biermann,
Hrajú: Josef Trojan, Zuzana Mauréry, Tereza Smetanová, Adrian Jastraban, Milan Mikulčík, Antonie Formanová, Martin Toman, Sára Polyaková, František Beleš, Michal Soltész, Michal Kinik, Matej Landl, Ján Kvasnička, Marek Jeníček, Tomáš Janísek
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 30. októbra 2025
Foto: CinemArt SK