Akýkoľvek prívlastok si pripojíme k menu Pavla Barabáša, vždy nám vyjde jedno. Je to nepochybne náš najúspešnejší dokumentarista, čo sa týka počtu ocenení na festivaloch. Ale bolo by chybou obmedziť chválu na tento fenomén slovenskej dokumentárnej tvorby iba na jedno konštatovanie.
Barabáš totiž už dávno nie je iba dobrodruh, ktorý sa s partičkou rovnako “postihnutých“ kamarátov vydáva na výpravy do tých najzabudnutejších končín sveta. Aj keď často láme rekordy – a to je v prípade filmu Salto je kráľ 
dôležité – jeho filmy nie sú nikdy iba naháňaním sa za prvenstvom. Expedície, ktorých sa počas svojho dlhého filmárskeho života zúčastnil sú nielen cestou do neprebádaných končín naše planéty, ale aj cestou dovnútra človeka. Sú hľadaním harmónie, ktorú môžeme nájsť u primitívnych kmeňov v Kongu, či v Etiópii, sú stretnutím s civilizáciou nedotknutými ľuďmi na Novej Guinei, alebo – ako v tomto prípade - sú skúmaním nielen rekordnej výšky fascinujúceho vodopádu vo Venezuele, ale sú každodenným overovaním si sily priateľstva, úcty k životu a najmä poklonením sa prírode.
Barabáš vo filme Salto je kráľ najskôr rozpráva cestu, ktorá 
napokon do Venezuely viedla. Spomína minulé expedície a využíva zábery s dokumentov, ktoré dobrodružnej ceste predchádzali. Pre priaznivcov Barabáša a znalcov jeho filmov je to akýsi návrat do minulosti, pretože pochopiteľne jeho dokument Trou de Fer o zlaňovaní do priepasti na ostrove Réunion dôverne poznajú, majú v pamäti aj fascinujúce zábery z filmu Amazonia Vertical. Film tak najskôr plynie skôr v spomienkach, až napokon sa zjaví kľúčová informácia – za najväčší vodopád sveta bol českými geodetmi označený vodopád Tugela v Juhoafrickej republike.
Pre Barabáša a jeho kamarátov je to výzva k plánovaniu expedície, ktorá dokáže, že kráľom je vodopád Salto Angel vo Venezuele. Tu opúšťame minulosť a stávame sa svedkom toho, čo často zostáva v zákulisí a divák o tom zväčša nič netuší. Príprava, logistika, rátanie skôb, či metrov lán, počet batérií do vŕtačiek (veď ako chcete zabiť nit do skaly?) a, samozrejme, kamery, drony, kamery Gopro na helmu. V tej záľahe vecí sa divák len začuduje, že je tam v obale aj gitara. A tu sa práve rozvíja Barabášove rozprávanie, už menej „rekordné“, viac ľudské. Práve zábery z chudobnej večere, brodenie bahnom až do pása, ale aj dych berúca romantika hráča na gitaru na skalnom ostrohu robia z jeho filmov príbeh o človečenstve. Zdalo by sa, 
že film v druhej časti stráca na dynamike, aj keď pointou je napokon dôkaz, že vodopád Salto Angel je ozaj so svojimi 979 metrami rekordérom naše planéty. Ale je to to najdôležitejšie? Možno to pravé posolstvo Barabášovho filmu je v niečom inom. V tom, čo sa ako červená niť tiahne jeho príbehmi. „Som tu, malý človiečik v porovnaní s majestátom prírody. Ale ak môžem zveriť svoj život do rúk kamarátov, bez obáv a s dôverou, nie je podstatné, ako veľký som.“
Salto je kráľ, Slovensko, 2020
Dĺžka: 64 minút
Réžia: Pavol Barabáš
Scenár: Pavol Barabáš
Kamera: Pavol Barabáš, Jaro Holešek, Becko Ondrejovič
Strih: Pavol Barabáš, Robo Karovič
Hudba: Martin Barabáš
Produkcia: K2 študio s.r.o., RTVS
Účinkujú: Miro Dušek, Becko Ondrejovič, Tomáš Lukačovič, Jaro Holeček, Jaro Dutka, Viktor Doletiny
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 13. augusta 2020
Foto: ASFK