Francúzi s ľahkosťou a eleganciou ovládajú emocionálne filmy, vykúpané v príťažlivej atmosfére. Vedia ich rozprávať bez ťaživého a prísneho moralizovania, ťažkopádnych a nedôveryhodných obratov i schematických postáv s určením, napísaným na čele.

Emócie v takto vymedzenom kultúrnom okruhu rozhodne nepripomínajú žiadne lacné melodramatické figúry, významových ľadoborcov, naprogramovaných tak, aby všetci všetkému rozumeli a nikto o ničom nepochyboval. Režisérka Rebecca Zlotowski je po otcovi židovsko-poľského pôvodu. Absolvovala najslávnejšiu francúzsku filmovú školu LA FEMIS a za mnohé ďalšie životopisné údaje hovorí fakt, že sa priatelí s režisérkou Céline Sciammovou - jej nedávny film Portrét ženy v plameňoch (2019) sme videli i v našich kinách. Obe režisérky spája štýl s minimom obmedzení ako v architekúre rozprávania, tak v jeho pointovaní. Jeho zmysel je náznakový a čitateľný v podtexte. Vytvára významové kontrasty a necháva ich voľne plynúť. Je na divákovi ako si ich zoradí a pomenuje.

Príbeh priateľstva dvoch mladých žien, situovaný na letnú francúzsku Riviéru sledujeme optikou šestnásťročnej Naime (Mina Farid). Z Paríža prichádza jej sesternica Sophie (Zahia Dehar) a predvádza jej životný štýl, ktorý študentka strednej školy, dcéra upratovačky v luxusných hoteloch, dovtedy nepoznala. Prijmú pozvanie na jachtu bohatého zberateľa umenia Andrého (Benoît Magimel), sprevádzaného príťažlivým spoločníkom Philipom (Nuno Lopez). Sophie strávi prvý večer v jeho posteli, Naime na gauči po tom, čo zahliadla vášnivú sexuálnu scénu. Jej vnadná sesternica ju absolvuje bez akýchkoľvek komentárov a na druhý deň neomylne smeruje do obchodu s klenotami. Cenu za nákup káže predavačke pripísať na účet svojho milenca. Nasledujú ďalšie „vizity“, večera v spoločnosti priateľov majetnej dvojice, plavba po mori s návštevou ich priateľky Calypso (Clotilde Courau) v honosnej talianskej vile.Tá vyzývavú Sophie nešetrí, kladie otázky o množstve kozmetických operácií a reč dôjde aj na intelektuálnejšie témy. Preveruje jej literárne znalosti so snahou zviditeľniť  nedostatky vo vzdelaní vnadnej divy, ale konfrontácia nakoniec skončí prevahou Sophie. André prítomnosť oboch slečien ukončí neveľmi férovým obvinením z krádeže antikvárneho sextantu. Naime sa však na druhý deň vracia. Chce Andrému vysvetliť, že nič neukradli a z rozhovoru je zrejmé, že niekoľkodňová avantúra ju v mnohom poučila. Sophie domácnosť bez vysvetlenia opúšťa a ostáva po nej len drahá kabelka, ktorú darovala Naime. S energiou sa púšťa na úplne opačnú dráhu než tú, ktorú jej svojim chovaním naznačila Sophie. Oblieka si plná optimizmu kuchársku rovnošatu a vieme, kam mieri.

Režisérka a zároveň scenáristka filmu Bezstarostné dievča strieda pohľad na dva odlišné životné postoje, stelesnené v dievčenskej dvojici. Naime je pozorovateľka vo vývoji, je zvedavá a dáva sa poučiť čímsi, čo je pre ňu nové. Zdá sa, akoby si chcela nejaký druh sexuálnej avantúry vyskúšať, no André jej vysvetlí, že je ešte dieťa. Sophie bola v jej živote predobrazom, v dôsledku ktorého kryštalizovala jej vlastná cesta. Oveľa exotickejšou a príťažlivejšou figúrou je samotná Sophie, parížsky nočný motýľ 21. storočia. Namiesto elegantnej dráždivej tajomnosti svetielkujúcej vínnej mušky ponúka prifúknuté pery a zrejme i ďalšie propriety svojho plného tela. Odhaľuje sa kedykoľvek, kdekoľvek a predkýmkoľvek. Nič nie je neprístupné a zrejme aj preto sú dvaja chlapci na pláži zmätení, keď im pri pokuse o pubertálny flirt, bez škrupulí popisuje hebkosť svojich intímnych partií. Vyľakajú sa a utečú. V mnohom je táto postava, evokujúca mladú Brigitte Bardot kríženú s mladučkou Sophiou Loren, skôr povzdychom za klasickou dobou francúzskeho šiku a excelentného sexuálneho manierizmu, vrátane schopnosti urobiť zo zvádzania a spôsobu užívania života kultúrnu tému. Príznačne má Sophie nápis Carpe Diem (Uži si dňa) vytetovaný na zadných partiách svojho predajného tela. Jej predstaviteľka Zahia Dehar, Francúzka alžírskeho pôvodu, je vo Francúzsku známou bulvárnou figúrkou. Jej povolania sú početné, od modelingu k prostitúcii, módnemu návrhárstvu, herectvu a chýba už len politika. Ku sláve sa vyšplhala v roku 2009 prostredníctvom škandálu, keď si ju pozvali a zaplatili dvaja futbalisti, členovia národného tímu. Nemala ešte 18 rokov, čo je vo Francúzsku hranica pre prostitúciu.

Namiešať koktail s ingredienciami tohto druhu s vkusom a navyše s evidentnou profesionálnou zručnosťou je pozoruhodné. Otázka, či je takýto druh filmov, kropených navyše parfémom feministickej agendy viac než skládkou farebných sklíčok, maskovaných artovými piruetami, je v súvislosti s Bezstarostným dievčaťom oprávnená. Ak by bol vyrozprávaný v kompaktnom príbehu a zreteľnejšie odhalil svoju ideu správnej ženskej cesty v smere sebavedomého pracovného nasadenia na rozdiel od chodníčkov umelo upravovaných radodajných trúdov, bol by o niekoľko tried pod úrovňou priemeru.
    
Bezstarostné dievča (Une fille facile/An Easy Girl) Francúzsko, 2019
Dĺžka: 92 minút
Réžia: Rebecca Zlotowski
Scenár: Rebecca Zlotowski, Teddy Lussi-Modeste, Zahia Dehar
Kamera: Georges Lechaptois
Producent: Frédéric Jouve
Hrajú: Mina Farid, Zahia Dehar, Benoît Magimel, Clotilde Courau, Nuno Lopes, Henri-Noël Tabary, Lakdhar Dridi, Lolita Chammah, Cédric Appietto, Julie Allione
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 23. júla 2020
Foto: Film Europe