Meky

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Meky2 resizeFilmová udalosť tohto leta. Aj tak sa dá hovoriť o celovečernom česko-slovenskom filmovom dokumente Meky. Titul vychádza zo všeobecne známej prezývky našej hudobnej stálice Mira Žbirku  a propagačný slogan Nemoderný chalan zAbbey Road naznačuje, že ide o životopisný portrét. Nakrútil ho český režisér a publicista Šimon Šafránek (držiteľ Českého leva z roku 2018 za dokument King Skate – o priekopníkoch skateboardigu vo vtedajšom Československu). V čase pandémie je síce ťažko plánovať, ale uvažuje sa  o spojení niektorých  filmových premietaní so živými  mini- koncertmi.

„Zblízka“ je vraj slovo, ktoré najviac vystihuje to, o čo sa režisér a scenárista Šimon Šafránek(1977) vo filme  Meky Meky6 resizeusiloval. Pokúsil  sa vytvoriť portrét známej osobnosti bez sentimentu a bez pátosu. Nechal sa inšpirovať životopisnou  knihou Miro Žbirka: Zblízka českého publicistu Jana Vedrala (spoluautor scenára) z roku 2016. Mimochodom, ešte pred ňou vznikli o Žbirkovi dve knihy od Jozefa Kollára a Marie Formáčkovej z rokov 2002 a 2012.
 
Filmový dokument pripravovali prakticky dva roky a rok z toho nakrúcali v Prahe, Bratislave i v Londýne. Vznikla koláž mimoriadne úprimných osobných rozhovorov s Mekym i o ňom, ktoré sa prelínajú s archívnymi zábermi a záznamami z koncertov či televíznych vystúpení. Kameraman Martin Žiaran a strihač Šimon Hájek odviedli naozaj skvelú prácu.  

Meky5 resizeFilm sa dotýka rôznych tém. Napríklad otázky koreňov. Kamera nás dovedie do anglického pubu, kde kedysi Mekyho otec Šimon, slovenský vojak tamojšej československej jednotky, omylom vypil drink mladej Angličanky Ruth a bolo z toho manželstvo. Najstarší Mekyho brat Jason sa narodil v roku 1944 v Londýne, brat Anton v roku 1948 už v Bratislave a Miro prišiel na svet v roku 1952.

 

Vzťah k hudbe, ktorej bol oddaný od detstva, je rozhodujúcim faktorom v Mekyho živote: chcel hrať, spievať, skladať. K cieľu sa však vybral nie vždy tou najjednoduchšou cestou. Na plátne registrujeme jeho pocit rockera či ako sa vravelo Meky8 resize"bigbiťáka", experimenty s elektronikou, okamihy hľadania, slávy i  pádov. V roku 1977 s Modusom získal zlatú Bratislavskú lýru, všimli si ho zahraniční producenti, začal nahrávať v zahraničí. Nebyť, ako sa hovorí – doby a jej obmedzení – ktovie, ako by sa bol jeho život ďalej vyvíjal. Od roku 1980 sa začal presadzovať ako sólový spevák, ktorý vsadil na pôvodnú slovenskú tvorbu. S pesničkou V slepých uličkách zvíťazil na súťaži v Rakúsku. V roku 1982 sa stal prvým slovenským Zlatým slávikom. Za splnenie  sna považuje možnosť nahrávať svoje piesne v Londýne, v štúdiu Abbey Road, ktoré je neodmysliteľne spojené so slávnymi  Beatles...

 

Meky9 resizeZaujímavé  je rozprávanie o ceste nesmierne talentovaného, skromného, ale húževnatého „nemoderného chalana“ v okuliaroch z hľadiska známych hudobníkov - lídrov skupiny Modus Janka Lehotského  a skupiny Limit Laca Lučeniča, či nášho popredného textára a básnika Kamila Peteraja. Divák si  mnohé môže z ich vyjadrení  sám domyslieť, „dočítať“.

 

Pôsobivá je sekvencia na tému rodina. Meky spomína, že, nebol ideálny otec, veď keď sa narodila jeho najstaršia dcéra Denisa z prvého manželstva, nevidel ju sedem mesiacov, lebo musel zarábať na živobytie a vystupovať s kapelou v zahraničí. V druhom manželstve sa jeho životný štýl zmenil a dcéra Linda a syn Davi si ho užili viac. Teraz, keď vyrástli  Meky10 resizesi však nevie predstaviť, aby niekam cestoval bez manželky Katky, ktorá je zároveň jeho manažérkou a vo všetkom oporou.

 

Meky Žbirka je výborný rozprávač, na nič sa nehrá. Veríš mu keď spomína a hodnotí alebo sa iba dojato odmlčí pri spomienke na nečakanú smrť brata Jasona v roku 1969  či fatálnu nehodu Mariky Gombitovej. Sú veci, pocity, myšlienky, o ktorých sa mlčí. O svojich pracovných či osobných problémoch hovorí pomerne skúpo, nesťažuje sa,  pozerá sa na veci z istého nadhľadu , sebaironicky, s povestným suchým britským humorom. Je zaujímavé započúvať sa Meky7 resizedo niektorých textov, či už vlastných alebo pre neho písaných. Zrazu si uvedomíš, že majú v sebe niečo z rozmeru pocitovej psychológie všedného dňa. Hoci aj  „Do člna mi tečie stále voda“ Alebo: „Každý chce byť naj...život nie je fér...“ Či „Čo bolí, to prebolí...“

 

V pamäti mi utkvela opakujúca sa scéna zo zákulisia, niekoľko sekúnd pred vystúpením. Spevák stojí v prítmí, tam niekde vpredu buráca publikum a skanduje: Meky, Meky! Inšpicient odpočítava čas a potom dáva pokyn: Teraz – ty vidíš od chrbta siluetu postavy, ako pomaly vystupuje po schodíkoch z tmy do svetla reflektorov...  

 

Meky11 resizeFilm Meky je pokus nahliadnuť za oponu a ukázať nielen líc, ale aj rub slávy. Nie je to oslavná óda, ani hrabanie sa v pikantériach. Je to jednoducho rozprávanie. Kultivovaná bilancia človeka, ktorý kráča vlastnou, nie vždy jednoduchou, cestou za svojím snom - hudbou a bulváru nedáva šancu. Pojem „slušnosť“ dnes nie je príliš v móde ani v teórii, tobôž v praxi. Ale k tomuto filmu a jeho protagonistovi to konštatovanie akosi patrí. Je to slušný film o slušnom človeku.

 

Režisér hovoril na stretnutí s novinármi o metóde „tečúceho času“, ktorú uplatnil hlavne pri snímaní i strihu. Prelínajú sa Meky4 resizerôzne vystúpenia i časové roviny. Uvedomujeme si to napríklad, keď pieseň Atlantída vidíme spievať Žbirku pred rokmi a dnes v rôznych časových obdobiach.

 

V propagačných materiáloch k filmu sa hovorí: „Všetci poznáme jeho hity, kto však pozná jeho život?“ Pravdou je, že fakty o Žbirkovom  živote sú všeobecne známe, takže divák, ktorý patrí medzi  Mekyho stálych priaznivcov sa zdanlivo nič nového nedozvie. Postupne ho však zaujme uhol pohľadu na to, čo sa kultivovaná filmová bilancia, v ktorej sa striedajú dojímavé i humorné momenty, deje, hovorí, spieva. Začne vnímať a uvedomovať si súvislosti, podtexty výpovednú hodnotu i istú nadčasovosť. Priznám sa, mám chuť pozrieť si tento film ešte raz.

 

Meky resizeMeky, Česká republika, Slovenská republika,  2020
Dĺžka: 80 minút
Scenár: Jan Vedral, Šimon Šafránek
Réžia: Šimon Šafránek
Kamera: Martin Žiaran
Strih: Šimon Hájek
Producentky: Zuzana Mistríková, Ľubica Orechovská, Kateřina Černá
Účinkujú:  Meky Žbirka a ďalší
Distribúcia: Magic Box Slovakia
Premiéra v SR: 16. júla 2020
Foto: Magic Box Slovakia

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.