Český režisér a producent Miloslav Šmídmajer rád nakrúca komédie. Vo svojej doterajšej filmografii ich už skombinoval s rozprávkou, sci-fi, romantickým príbehom a teraz celkom logicky s paródiou. Pri  tvorbe svojho najnovšieho filmu Prípad mŕtveho nebožtíka sa opätovne spojil so scenáristom Lumírom Holčákom.

Pred ôsmimi rokmi s ním spolupracoval na svojom divácky najúspešnejšom opuse Prebudím sa včera, ktorý bol komediálne ladeným romantickým cestovaním v čase. Holčák je aj autorom námetu premiérovaného diela, jeho spoluscenáristom bol David Ziegelbauer. Šmídmajer má podľa vlastných slov rád aj detektívky, páči sa mu Vtierka Castle, Mentalista či Dexter, neznáša množstvo mŕtvol v tomto žánri. To bol podnet, ktorý ho primäl nakrútiť na ne paródiu, čo je dobrý nápad s náročnou realizáciou. Paródia totiž vyžaduje presne určený predmet výsmechu a vlastný štýl. Ak to má byť komédia, tak potrebuje humor. A ak to má byť súčasne kriminálka, mala by byť napínavá aspoň tak, ako pôvodný predmet parodovania. A tu narážame v Šmídmajerovom filme hneď na niekoľko problémov.

Je pravdou, že kriminálny žáner – aj pri letmom pohľade – tvorí dosť podstatnú časť filmovej a najmä televíznej produkcie. No pravdou je aj to, že je to žáner, ktorý sa vyvíja a navyše nie je jednoliaty, dá sa v ňom identifikovať napríklad tvrdá americká či najnovšie pochmúrna severská škola. Nie je celkom jasné, ktoré krimi príbehy chceli tvorcovia filmu Prípad mŕtveho nebožtíka parodovať (malou paródiou je už názov so zdvojeným, čiže nezmyselným slovným spojením), ale súčasná tvorba to asi nebude. Tá sa totiž výrazne zameriava na autenticitu prostredia a charakterov, reálnosť príbehov a vierohodnosť ich rozuzlenia. Šmídmajerov film sa obracia väčšmi dozadu, možno do 80. rokov, jeho inšpiráciou mohli byť americké série Bláznivá strela či Policajná akadémia, z domácich zdrojov najskôr  tri časti Soukupovho filmu Byl jednou jeden polda. No vážnejší ako návrat k takémuto typu kriminálok, ktoré sa objavujú na televíznych obrazovkách už iba v reprízach, je evidentne nepatrný význam, aký tvorcovia pripisujú vo svojej paródii samotnému príbehu – kriminálnemu činu. Ten je jednak veľmi banálny – smrť vydieračky – ale ešte banálnejšie je jeho vyšetrovanie štvoricou detektívov, ktorí sa – ako aj ich pomocníci policajti – pohybujú zväčša na hranici demencie.

Film vlastne nemá ucelený príbeh, rozpadá sa na viac-menej voľný sled jednotlivých scénok, celkom v ňom absentuje napätie a divákovi je srdečne jedno, kto zavraždil mladú, pôvabnú vydieračku. Veľmi rýchlo dešifruje aj stopy, ktorými sa vyšetrovací tím vážne zaoberá, napríklad opačne napísané slovo „Pomsta“, ktoré je opakovane predmetom zložitých analýz. Popri napätí v tejto paródii na akčné kriminálky chýba akcia, celá je založená na konverzácii, ktorá, našťastie, prináša aj niekoľko vydarených slovných hračiek, bonmotov a dvojzmyslov, na ktorých sa dá zasmiať. Zdrojom slovného humoru je napríklad neschopnosť vyšetrovateľov chápať povely inak ako doslovne, takže rozkaz preklepnúť Beatles je vykonaný ako klopkanie po ich portréte, prosba prezrieť počítač znamená obracať ho zo všetkých strán a podobne. No opakovaný fór prestáva byť vtipný a mení sa na trápnosť, ako je to napríklad v prípade šéfa vyšetrovacej skupiny, ktorý nie je schopný zapamätať si krstné meno svojej ženy, čo do úmoru demonštruje aj pred ňou.

Okrem občas vydareného slovného humoru (sem-tam na úrovni anekdot z Kameňáku) je silnou stránkou filmu Prípad mŕtveho nebožtíka herecká zostava. Ako v predchádzajúcich filmoch (Peklo s princeznou, Prebudím sa včera, Celebrity s.r.o. či Milujem ťa modro), aj tentoraz sa Šmídmajerovi podarilo získať kvalitných interpretov, ako sú David Novotný, Hana Vagnerová, Martin Pechlát a Lukáš Příkazký v postavách štvorice bláznivých, neschopných vyšetrovateľov, Miroslav Táborský ako podozrivý náčelník kriminálky, Milan Šteindler v úlohe patológa, ktorý neznáša krv a omdlieva na mieste činu, Eva Holubová, Lenka Krobotová, Anna Polívková, Martin Myšička, všetci v epizódkach. Škoda, že režisér sa spoľahol na ich skúsenosti či invenciu a neviedol ich k jednotnej štylizácii, takže herci sú skvelí, ale každý z nich si hrá svoj part bez ohľadu na celok. Ako príklad môže poslúžiť extrémne preexponovaný prejav v opakujúcej sa taktickej hre na dobrého a zlého policajta.

A záverečný pocit z nového českého filmu? Nedokážem ho vyjadriť presnejšie, ako to urobil renomovaný český kritik Kamil Fila v Lidových novinách: „...nevieme robiť žánre poriadne, vieme sa im len vysmievať. Najnovší prírastok Prípad mŕtveho nebožtíka sa pokúša byť parodický ku krimi žánru. Avšak práve krimi je v súčasnosti tým najmenej preháňajúcim žánrom, takže tu nie je veľmi čo brať, a film skôr odkazuje na sériu Bláznivá strela z 80. rokov, čo je však v roku 2020 opäť bezvýchodne out.“

Ak vás však netrápia zákonitosti paródie či absencia akcie v kriminálke a chcete sa v kine iba pobaviť, nech sa páči...

Prípad mŕtveho nebožtíka (Případ mrtvého nebožtíka), ČR, 2020
Dĺžka: 98 minút
Réžia: Miloslav Šmídmajer
Scenár: Lumír Holčák (aj námet), David Ziegelbauer
Kamera: Peter Beňa
Strih: Adam Dvořák
Hrajú: David Novotný, Hana Vagnerová, Martin Pechlát, Lukáš Příkazký, Miroslav Táborský, Milan Šteindler, Eva Holubová, Lenka Krobotová, Martin Myšička, Anna Polívková, Tereza Srbová, Pavel Rímský a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 20. februára 2020
Foto: Continental film