Warner Bros zažili vlani obrovský úspech s filmovou reimagináciou Jokera, ktorý to dotiahol až na udeľovanie Cien Akadémie a teraz sa pre zmenu vydala na sólovú dráhu jeho drahá polovička. Harleen Quinzel, v komiksových kruhoch známejšia ako Harley Quinn má však podstatne menšie ambície a snímka s názvom Vtáky noci a fantastický prerod jednej Harley Quinn chce predovšetkým baviť diváka.

Novinka z dielne hollywoodskeho giganta totiž nijak nesúvisí s oceňovaným filmom Todda Phillipsa, ktorý bol postavený mimo klasickú komiksovú kontinuitu. Miesto toho voľne nadväzuje na staršiu a nie veľmi dobre prijatú Jednotku samovrahov, odkiaľ si nakoniec vypožičiava i ústrednú postavu. Samotnú zápletku odštartuje rozchod Harley Queen so svojim náprotivkom a nakoľko máva ako opitá tie najlepšie nápady, rozhodne sa verejne upraviť svoj status zničením chemickej továrne, kde naplno rozkvitol ich vzťah. To však zároveň znamená definitívny koniec jej nedotknuteľnosti a nakoľko toho napáchala viac než dosť, razom má na krku celé mesto. A to vrátane mafiánskeho bossa Romana Sionisa, ktorý sa už nevie dočkať vzájomného vyrovnania účtov.

Porovnanie s Jednotkou samovrahov sa vyložene ponúka a je pravdou, že oba filmy spája viacero styčných bodov. Najvýraznejšími sú nelineárne rozprávanie, farebný vizuál a atraktívny pesničkový soundtrack s množstvom známych hitov. Na prvý pohľad je teda všetko po starom, no keď dvaja robia to isté, to ešte neznamená, že výsledok bude rovnaký. A skutočne nie je. Nelineárne rozprávanie je v tomto prípade podporované nielen flashbackmi, ale i voiceovermi ústrednej protagonistky, nechýba dokonca ani scéna s prevíjaním času – no na rozdiel od svojho predchodcu ide o organizovanú štruktúru, kde je všetko na svojom mieste. Toto všetko totiž priamo reflektuje osobnosť rozprávačky príbehu, čo sa ešte viac prejavuje v neskoršej fáze, kde dochádza k určitému charakterovému posunu a dej sa stáva ďaleko koncentrovanejším.

Najväčšiu zásluhu na tom, že to tentoraz funguje o poznanie lepšie, má na nepochybne čínsko-americká režisérka Cathy Yan. Tá vošla do širšieho povedomia kritikov nezávislou snímkou Dead Pigs a ukazuje sa, že vie ako správne pracovať s danou látkou, či motiváciami postáv. Jednoduchá zápletka, o ktorú sa postarala scenáristka Christina Hodson (Bumblebee) je ako-tak funkčná, pričom výrazne pomáha i fakt, že tentoraz už nejde o záchranu sveta pred ďalšou generickou hrozbou. V centre diania je výhradne Harley Quinn, niekoľko ďalších ženských postáv a honba za drahokamom, ktorý môže vo vlastníctve nesprávnej osoby napáchať viac škôd ako úžitku. Zámerná brakovitosť tu ide každopádne ruka v ruka s neustálym nadhľadom a celkový zážitok umocňuje Cathy Yan i rôznymi hrami s obrazom a príjemnou vizuálnou nápaditosťou, vďaka čomu film pôsobí drahšie ako v skutočnosti bol.

Hoci Vtáky noci nijak nesúvisia s už spomínaným Jokerom, jeho nečakaný úspech sa na ňom predsa len nepriamo podpísal. Ide totiž o prvý oficiálny prírastok do DC univerza, ktorý sa môže pochváliť R ratingom a ten tvorcovia i náležite využívajú. A to nielen v slovníku postáv, kde nie je núdza o hrubé vyjadrovanie, no i vo vybraných scénach, vrátane nekompromisnej akcie, v rámci ktorej sa lámu končatiny a krv strieka prúdom. Autorský odtlačok Chada Stahelskeho (séria John Wick) je viac než citeľný a digitálne pôsobiace choreografie ustupujú, samozrejme, v rámci možností komiksového filmu, realistickejšie pôsobiacim súbojom. A hoci ich nie je veľa, sú rozumne dávkované a každý jeden stret je menším highlightom.

Čo sa dá možno trochu vytknúť, je, že ústredná Harley Quinn (znova výborná a správne šialená Margot Robbie) je s výnimkou primárneho antagonistu (s chuťou hrajúci Ewan McGregor) zďaleka najvýraznejším charakterom filmu. To znamená, že väčšinu času na seba či už priamo, alebo nepriamo, strháva pozornosť a pokiaľ si k nej divák nedokáže vytvoriť potrebný vzťah, bude to mať poznanie ťažšie. Zaujať síce dokáže aj Black Cannary, či Huntress, no kým prvom prípade je to dané i castingom (sympatická Jurnee Smollett-Bell), v tom druhom (Mary Elizabeth Winstead) zase danej postave trochu ubližuje až prekvapivo malý priestor. Zvyšné dve hrdinky už predstavujú iba trópy archetypálnej zlodejky a policajtky, ktorá akoby vypadla z osemdesiatych rokov. Aspoň že s témou feminizmu sa tu pracuje vcelku citlivo a nenásilne a hoci sú dôležité mužské postavy hodné takmer bez výnimky opovrhnutia, ani tie ženské nie sú nijak zvlášť idealizované.

Je zaujímavé sledovať, ako sa DC filmy našli po tom, čo sa prestali silou mocou snažiť o dotiahnutie konkurencie, respektíve naháňanie vlaku, ktorý im ušiel pred rokmi. Miesto toho volia vlastnú cestu, ďaleko väčšiu osobitosť a neboja sa ani menších experimentov. V jadre sú síce stále klasickými štúdiovými produktami (teda až na vlaňajšieho Jokera, ku ktorému snáď čoskoro pribudne ďalšia výrazná výnimka), no s toľko potrebným závanom sviežosti, čo rozhodne nie je na škodu.

Vtáky noci a fantastický prerod jednej Harley Quinn (Birds of Prey (And the Fantabulous Emancipation of One Harley Quinn), USA, 2020
Dĺžka: 108 minút
Réžia: Cathy Yan
Scenár: Christina Hodson
Kamera: Matthew Libatiquw
Strih: Jay Cassidy, Evan Schiff
Hudba: Daniel Pemberton
Hrajú: Margot Robbie, Mary Elizabeth Winstead, Jurnee Smollett-Bell, Rosie Perez, Ewan McGregor, Ella Jay Basco, Judy Kain, Chris Messina, Charlene Amoia, Derek Wilson, Steven Williams, Ali Wong, Matthew Willig, Greice Santo, Eddie Alfano a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 6. februára 2020
Foto: Continental film