Niekoľko tisíc metrová hĺbka je predstavená už v prvých záberoch, v simulovanej CGI animovanej kamerovej jazde pozdĺž úzkeho tunela vyúsťujúceho do niekoľkých rozšírených základní vrtnej spoločnosti. Tma, chlad a neúprosný tlak vody stláčajúci kovové steny s jemným náznakom hrdze.

Interiér tvorený klaustrofobicky úzkymi chodbami so zlovestne poblikávajúcimi žiarovkami divákovi stručne pripomenie pozvoľné prebúdzanie sa vesmírneho ťahača Nostromo a jeho posádky. Pod vodou totiž v mnohom odkazuje na hororovú sci-fi klasiku Ridleyho Scotta Votrelec a zasadzuje ju do pomerne neopozeraného podmorského prostredia nie nepodobného Priepasti  Jamesa Camerona.

Hlavná protagonistka Norah (Kristen Stewart) je vyrušená od čistenia si zubov a pomyselného vnútorného monológu o cynizme a o tom, ako môže človeku v niektorých situáciách uľahčiť život. Základňa sa jemne otrasie, strop prepustí pár kvapiek vody. No následne začne panika... Film nepotrebuje strácať čas uvedením diváka do obrazu. Úvodná titulková sekvencia elegantne dodá pár potrebných informácií prostredníctvom novinových titulkov o zámeroch spoločnosti ťažiacej v rizikových hĺbkach nerasty, zatiaľ čo hudba Marca Beltramiho a Brandona Robertsa zintenzivní napätú atmosféru. Katastrofa nastane takmer okamžite, vo chvíli, keď sa hŕstka zachránených zdá byť práve najzraniteľnejšia, a keď to vlastne  vôbec nečaká ani divák.

Scenár Briana Duffielda a Adama Cozada predstavuje postavy príbehu viac-menej za pochodu a vystačí si pri ich charakterizácií s tým najnutnejším. Vôľa prežiť a za každú cenu vyriešiť jeden prichádzajúci problém za druhým je jasne zrozumiteľná. Niekedy trochu zamrzí, že sa o postavách nedozvieme viac. Príbeh sa však svojím rýchlym tempom valí vpred tak, že by sa to určite na ňom podpísalo skôr negatívne. Únava a frustrácia z dlhodobého pobytu v nebezpečnej hĺbke postavy síce poľudští, ale stále ich necháva v medziach osvedčených žánrových stereotypov. Nejedná sa o žiadnych vedcov, ale skôr o bežných pracovníkov spoločnosti, ktorí vedia riešiť problematické situácie racionálne. Občas však podľahnú aj hystérií ako Emily (Jessica Henwick), či sa ako Paul (T. J. Miller) bránia stresu dosť svojráznym humorom, ktorým dosť možno cynicky otrávia všetkých naokolo. A niekto ako kapitán Lucien (Vincent Cassel) sa pod hladinou zas pre zmenu rezignovane skrýva pred bezmocnosťou života na povrchu. Ako to už v žánri býva zvykom, boj o život môže byť symbolickým vyrovnávaním sa s traumou z minulosti. Pod vodou je typ filmu, v ktorom sú občasné stereotypy a zabehané naratívne postupy celkom vítané.

Príbeh pripomenie Scottovho Votrelca nielen svojou štruktúrou. Prostredie postupne zvierajúcej sa základne svojim úzkym priestorom, chladnými kovovými a väčšinou ostrými hranami je desivé samo o sebe. Zvukové efekty naznačujúce, ako tlak vody ohýba kovové steny s predtuchou, že životný priestor pre postavy sa stále zmenšuje ešte pred tým, ako sa ním začne valiť voda, robí boj s časov veľmi naliehavým. Práca s komplikovanou zvukovou stopou občas tvorivo poslúži navodeniu desivej atmosféry, občas len zaútočí na ušné bubienky deštruktívnou hlasitosťou. Zvuk, ktorý v jednej scéne vydá počítač je možné dokonca považovať za priamy citát z tvorcami obdivovaného filmu. Keď sa postavy pokúšajú prepchať úzkymi tlakom zdecimovanými chodbami, lebo nemajú inú možnosť, využíva William Eubank všetky svoje režijné tromfy. Preberá určité spôsoby gradácie napätia, ktoré odpozoroval od svojich klasických vzorov. Nekopíruje ich, ale skôr vyjadruje poctu. V prvom rade dokazuje, že tomu, ako jeho režijné vzory napätie vytvárali, dôkladne rozumie. Aj keď sa niekedy v druhej polovici filmu môže zdať, že sa už stvárnením niektorých situácií trochu opakuje. Najmä keď sa postavy prechádzajú v skafandroch po morskom dne a čelia panike pri prvých útokoch neznámeho tvora. Režisér prekračuje mieru v použití určitých spôsobov ako vyvolať napätie a to, čo do tej doby fungovalo, pozvoľna degraduje na úroveň prvoplánových „ľakačiek“.

Už samotný motív záchrany z rozpadajúcej sa podmorskej základne by bol pre film dostatočne nosným. Príbeh však využíva na jeho ozvláštnenie ešte tajomných tvorov, ktorých zrejme z neprebádaných zemských hĺbok privolalo chamtivé hnanie sa vrtnej spoločnosti za nerastným bohatstvom. Bohužiaľ, tvorcovia naznačujú, že práve motív ľudského boja so spomínanými tvormi je pre nich tým skutočne podstatným. A práve kvôli nemu film splýva s inými jemu podobnými a tak trochu prichádza o svoju vlastnú identitu. Aktualizuje v tradícií sci-fi žánru už dosť zaužívanú ekologickú tematiku. Vníma prítomnosť netvorov ako určitú sebaobranu, či spravodlivú pomstu prírody proti nezodpovedným zásahom ľudstva voči nej. Končí ale v rámci spomínanej témy opäť len pri žánrových stereotypoch a nijako zvlášť svoje posolstvo nerozvíja.

Hoci Votrelec v roku 1979 definoval nový pohľad na žáner hororu tým, že príbehový vzorec Noci živých mŕtvych Georegea A. Romera o postavách skrývajúcich sa v dome obkľúčenom z každej strany životnou hrozbou, ktorá sa pokúšala za nimi dostať dnu, prevrátil na príbeh ľudí zavretých v netvorom v jednom dome a snažiacich sa ho dostať von, pretože oni sami tam nemôžu (prípadne to ešte umocnil tým, že sa netvor nachádzal v tele jednej z postáv a pokúšal sa veľmi nepríjemným spôsobom dostať z nej von), Pod vodou s podobnými motívmi pracuje skôr povrchne a veľmi ich neozvláštňuje. Reálna sila prírody – napriek tomu, že fyzikálne zákony v scenári platia len pokiaľ to vyhovuje momentálnym naratívnym potrebám – je podstatne pôsobivejšia a zaujímavejšia než strach z netvora. Na druhej strane je možné režisérovi pripočítať k dobru, že využíva pri jeho stvárnení pomerne účinne strach z neznáma, prekvapenie a v dômyselne neosvetlených záberoch kameramana Bojana Bazelliho, či nepriehľadných scénach morského dna proti divákovi samému tiež jeho vlastnú predstavivosť. Netvor sa skoro vždy v zábere objaví buď z iného uhla pohľadu alebo v do tej doby zatiaľ nevidenej podobe. Divák sa tak o jeho celej podobe môže len dohadovať.

Pod vodou je príjemnou „béčkovou“ pripomienkou zbožňovanej žánrovej klasiky. Nesnaží sa veľmi experimentovať s tradičnými stereotypmi príbehu prežitia. Veľmi účinne využíva možnosti podmorského prostredia, s úctou cituje rozprávačské postupy svojich obdivovaných režijných vzorov. Veľmi účinne tiež pracuje s pocitmi klaustrofóbie a všadeprítomného chaosu. A hoci príbeh so sebou prinesie aj pár dejových nelogickostí, zbesilé tempo sa postará o to, aby nad nimi divák príliš nepremýšľal.

Pod vodou (Underwater), USA, 2020
Dĺžka: 95 minút
Réžia: William Eubank
Scenár: Brian Duffield, Adam Cozad
Kamera: Bojan Bazelli
Strih: Brian Berdan, William Hoy, Todd E. Miller
Hudba: Marco Beltrami, Brandon Roberts

Hrajú: Kristen Stewart, T. J. Miller, Jessica Henwick, Vincent Cassel, John Gallagher Jr., Mamoudou Athie, Gunner Weight a ďalší
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 9. januára 2020
Foto: CinemArt SK