Po celovečernom debute Kandidát nakrútil Jonáš Karásek snímku Amnestie, ktorá je inšpirovaná skutočnými udalosťami okolo obdobia Nežnej revolúcie, ale tiež smutne preslávenou vzburou väzňov v Leopoldove.

Na film bude toľko názorov, ako je rozdelená a roztrieštená naša spoločnosť, dva väčšie to budú v každom prípade, ale myslím si, že sa pridružia aj iné rôzne podskupinky na interpretáciu a prístup k téme. Úlohou recenzenta je však odosobniť sa, nepridať sa ani do tábora odmietania, ani obdivu, ale predovšetkým zhodnotiť film po realizačnej stránke, ako tvorcovia stvárnili tému, traumatizujúcu onoho času celú spoločnosť. A musím hneď na úvod konštatovať, že film po profesionálnej stránke obstál na výbornú. Má skvelé tempo, dobre gradované napätie, dialógy sú úsporné, ale výstižné, herecké výkony veľmi dobré a, našťastie, tvorcovia nefandia nikomu, názor urobiť si na udalosti prenechávajú divákovi.

Karáskov thriller má síce názov Amnestie, no prevažná väčšina príbehu sa odohráva ešte pred rokom 1989, vzbura väzňov začiatkom roku 1990 v Leopoldove bola síce odozvou na príliš rozsiahle a dodnes kritizované amnestie prezidenta Václava Havla, keď vyšlo z väzenia až 21 000 väzňov, ale odsúdencov v Leopoldove sa netýkala. Ostali tam len zločinci a veľkí previnilci, ktorých sa amnestia nevzťahovala. Tým sa to nepáčilo, vyvolali najväčšou vzburu a následný masaker, aký dovtedy Československo ešte nezažilo. Zároveň s filmom prichádza na pulty kníhkupectiev aj publikácia Amnestie. Citujem z tlačovej správy Slovartu: „Mýty o Havlovej amnestii v roku 1990 sa šíria dodnes aj pre absenciu výskumných, publicistických či literárnych prác na danú tému. Publikácia Amnestie má za cieľ aspoň z malej časti túto medzeru vyplniť. Kniha vychádza pri príležitosti uvedenia filmovej drámy Amnestie do kín a, samozrejme, pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie.“ Krst knihy bol v Bratislave včera.

V centre pozornosti Jonáša Karáska a scenáristov Maroša Hečka a Mareka Janičíka sú tri rodiny – manželia Lupkovci, Kelemenovci a rodina Judr. Čierneho. Na tejto vzorke spoločnosti a ich osude vnikáme do praktík a tajov ŠtB, života disidentov i sveta väznice. Slušne sa správajúci väzeň  Drahomír Lupko (Juraj Bača) chcel s manželkou Karin (Natália Germani) utiecť na Západ, no nemá peniaze, a preto ukradne socialistickému zbohatlíkovi zbierku vzácnych obrazov. Karin nejaví o neho záujem a je až bláznivo zamilovaná do populárneho herca Richarda Kelemena (Marek Majeský), ktorý svoju múdru, ale handicapovanú ženu Miriam (Anna Geislerová), permanentne podvádza, no nikdy sa s ňou nerozvedie. Hlboko veriaci disident Judr. Čierny (Marek Vašut) je príliš zviazaný s klérom a odpykáva si svoj trest v tej istej väznici ako Drahoš. I keď sa nikdy nestretnú, odovzdávajú si rafinovane tajné správy, ktoré ŠtB toleruje a kontroluje. Mimochodom Karin je pekná mrcha, no inteligentnej Miriam nesiaha ani po päty, čo sa jej nakoniec vypomstí. To trojice manželov ešte zapadá ubolená a nešťastná Marta (Jana Oľhová), manželka Judr. Čierneho. Osudy týchto rodín sa preplietajú a na ich osude, vzťahoch, pádoch a vzostupoch režisér vniká a odhaľuje turbulentné a neprehľadné udalosti Nežnej revolúcie, čo jej  predchádzalo a kam to všetko neskôr smerovalo. Smerovalo najmä k zásadnej premene doby, premene a odkrívaniu charakterov a k rôznym malým i veľkým tragédiám.

Tvorcovia síce zdôrazňujú, nie neprávom, že príbeh je fikcia, ale isté porovnanie s reálnymi osobami sa nutne ponúka. Nikto sa tomu nevyhne. Faktom však ostáva, a na filme si to najviac cením, že ukázal, akí sme boli až príliš nežní, bývalý eštébák robí bodyguarda prominentom, veľkohubí ľudia, so širokými lakťami, urobili v lepšom prípade zlé rozhodnutia, v horšom začali rozkrádať krajinu, a to čo teraz zažívame je dôsledkom nášho váhania a naivnej predstavy, že musíme byť za každú cenu slušní. Veľkí vagabundi sa majú dodnes dobre, vyťažili z tejto zmeny maximum a Nežná revolúcia postihla negatívne väčšinou nevinných a slušných ľudí. Ako príklad uvediem osud jednej hrdinky. Nie je to síce charakterná dáma, ale jediná putuje do väzenia. Prečo práve ona ? Uvedomila som si, že je to nesprávne položená otázka. Správna by bola prečo len ona? V normálnej spoločnosti by bola jednoznačne vinná a trest by ju neminul, ale takisto neminul predovšetkým grázlov, ktorí dodnes behajú po slobode. Zbohatli, ostali na slobode asi len preto, aby sme po 30. rokoch mali opäť plné námestia...

Dôsledkom tejto prílišnej „nehy“ prepukla aj krvavá leopoldovská vzbura. Je nakrútená parádne. Ani sa mi nechcelo veriť, že je to slovenský film. Celý herecký ansámble, vrátane epizódnych postáv, hrá o dušu. Divák ani nedýcha také je to napínavé a bravúrne zvládnuté. A v rámci toho virvaru sa obnažujú a odkrývajú jednotlivé charaktery. Nie všetko je však tak dokonalé, ako sa zdá. Niektoré motívy sú nedotiahnuté, neraz chýba presnejšia motivácia správania hrdinov alebo je pritiahnutá za vlasy, alebo impulz k činu úplne absentuje. No sú to len maličkosti, ktoré celkový obraz nenarušia. Polemizovať sa však možno bude okolo dvoch záverov – konca krvavého potlačenia vzbury a dodatku, keď vyjde najavo, ako jednotliví aktéri dopadli. S odstupom pripúšťam, že dodatok bol nutný. Keď si pozriete film asi budete súhlasiť.

Vyjadriť sa k hereckým výkonom je priam povinnosť. Najviac zaujal Juraj  Bača v úlohe Drahoša Lupka. Drahoš v jeho podaní je milý, slušný a inteligentný chlapec, ktorý doplatí na svoj sen odísť tam kde by dôstojnejšie mohol žiť. Zaujal civilným herectvom a presným vystihnutím rozporuplnej postavy. Objavom je aj Natalia Germani ako neverná a ničoho sa neštítiaca Karin. Natalia je koketná, bezohľadná, milujúca i zraniteľná. Výborná herecká kreácia! Marek Vašut sklamať nemôže, úloha Judr. Černého mu poskytla dostatok možností stvárniť komplikovaný charakter človeka oscilujúceho medzi tým čo je správne a čo je nutné urobiť kvôli dosiahnutia cieľa. Vynikajúca bola aj Anna Geislerová v úlohe podvádzanej manželky Miriam herca Kelemena. Pretože v ničom neprepínala, jej postoju a správaniu divák uverí. Je to jedna z jej najlepších hereckých  kreácii v ostatnom čase. Vhodne zapadol do hereckej rodiny aj Marek Majeský ako samoľúby a populárny herec Richard Kelemen, ktorý vycíti svoju príležitosť a neváha ju využiť. Z lepoldovských  väzňov najviac utkvie v pamäti Gregor Hološka ako Gujda čiže Vlk,  Rigo v podaní Erika Ollé, Bachor Savu Popoviča. No pochvalu si zaslúžia všetci, vrátane Romana Luknára v úlohe riaditeľa Leopoldova. Nezanedbateľný vklad na kladnom výsledku a autenticite príbehu má aj kameraman Tomáš Juríček a scenáristi Maroš Hečko a Marek Janičík.

Všetkým, ktorým naša budúcnosť nie je ľahostajná odporúčam, aby si film Amnestie pozreli. Nie je podstatné, ako budú rozporuplné udalosti diváci hodnotiť, aké emócie v nich vyvolajú, ako si ich vyložia, podstatné je, aby si ich pripomenuli a pouvažovali o nich. Najmä preto, aby lepšie porozumeli súčasnosti, uvažovali o tom, na koho stranu sa pridajú, lebo každý jeden chybný krok môže mať fatálne následky. A ako bonus film je napínavý od prvého momentu.    
 

Amnestie, Slovensko, Česko, 2019
Dĺžka: 128 minút
Réžia: Jonáš Karásek
Scenár: Maroš Hečko, Marek Janičík
Kamera: Tomáš Juríček
Strih: Matej Beneš
Hudba: Matúš Široký, Jozef  Lupták, Aleš Březina
Hrajú: Anna Geislerová, Natalia Germani, Jana Oľhová, Marta Maťová, Juraj Bača, Marek Majeský, Marek Vašut, Gregor Hološka, Ján Jackuliak, Ivan Sochor, Roman Luknár, Norbert Lichý,  Marek Fučík, Sáva Popovič, Erik Ole, Martin Havelka
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 31. októbra 2019
Foto: Continental film